Koncom októbra oznámia poisťovne ceny povinného zmluvného poistenia (PZP) motorových vozidiel na nasledujúci kalendárny rok (od 1. 1. do 31.12.), lebo im to prikazuje zákon. Dnes však majitelia áut uzatvárajú zmluvy o povinnom poistení pri kúpe auta takmer výlučne na tzv. technický rok, čo je obdobie jedného roka od dátumu, keď auto kúpili. Poisťovne teda na konci októbra vyhlásia ceny na produkt, ktorý už prakticky nikto nekupuje.
Zástupcovia štyroch najväčších poisťovní na trhu (Kooperativa poisťovňa VIG, Allianz, Komunálna poisťovňa VIG a poisťovňa Generali) však uviedli, že sadzby poistenia na tzv. kalendárny rok sú také isté ako na tzv. technický rok a že ich v priebehu roka nebudú meniť.
Vyhlasovanie nových cien poistenia je príležitosťou na zmenu sadzieb poistného. Tá sa zvyčajne deje aj zmenami segmentácie, napríklad podľa veku, pohlavia alebo bydliska vodičov. "Segmentácie boli šlágrom asi pred tromi až piatimi rokmi. V poslednom období sa záujemcovia o poistenie orientujú iba na cenu poistenia. Treba si však uvedomiť, že najzákladnejším segmentačným kritériom je rizikovosť (škodovosť) konkrétneho vodiča. Toto kritérium, ktoré je stelesnené v systéme bonusov a malusov na Slovensku, však vôbec nefunguje. To v praxi znamená, že aj rizikoví vodiči dostanú prakticky rovnakú cenu PZP ako tí, čo škody na cestách vôbec nespôsobujú, čo je voči nim veľmi nespravodlivé," komentuje situáciu na trhu PZP Imrich Fekete, výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov
Poistenie, ktoré prikazuje vodičom zákon
Účelom PZP je jednak ochrana obetí dopravných nehôd v prípade, ak im bola škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku, a jednak ochrana majetku samotného škodcu, ktorý by bez PZP musel takúto škodu nahradiť zo svojho, čo by v prípade veľkej škody bolo u mnohých vodičov často iluzórne.
Z PZP sa hradia škody, ktoré môže majiteľ motorového vozidla spôsobiť iným osobám na ich zdraví alebo majetku (škoda na inom aute, ujma na zdraví prepravovaných osôb, chodcov, škoda na inom majetku tretích osôb, škoda na vozovke a pod.).
Z PZP sa nehradia škody, ktoré vznikli samotnému poistenému škodcovi na jeho aute, prípadne na jeho zdraví. Na úhradu takýchto škôd slúži havarijné poistenie automobilu alebo úrazové poistenie vodiča, ktorý škodu zavinil.
Ako funguje PZP
PZP funguje tak, že ručenie za škody spôsobené pri prevádzke dopravného prostriedku preberá za poisteného škodcu poisťovateľ. Poškodený má právo požadovať náhradu škody priamo od poisťovateľa škodcu. Zákon rieši aj prípad, ak sa majiteľ auta proti následkom svojej zodpovednosti za škodu nepoistí. V takom prípade sa obeť nehody odškodňuje z poisťovacieho garančného fondu v rovnakom rozsahu, ako keby škodu spôsobil poistený škodca. Tento fond spravuje Slovenská kancelária poisťovateľov, ktorá vznikla zo zákona.
Postavenie a úloha Slovenskej kancelárie poisťovateľov v systéme PZP.
Postavenie a úlohy Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) upravuje osobitný zákon. Okrem správy poistného garančného fondu, z ktorého sa hradia najmä škody spôsobené nepoistenými a nezistenými vozidlami, SKP vykonáva hraničné poistenie vo vzťahu k cudzozemským vozidlám, zastupuje slovenských poisťovateľov v medzinárodnom systéme poistenia zodpovednosti za škodu, uzaviera dohody s kanceláriami poisťovateľov cudzích štátov, subjektmi zodpovednými za náhradu škody v členských štátoch EÚ a informačnými strediskami členských štátov EÚ a zabezpečuje úlohy
vyplývajúce z týchto dohôd. Ďalej spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach týkajúcich sa poistenia zodpovednosti (najmä s orgánmi polície), podieľa sa na predchádzaní škodám v cestnej doprave a na predchádzaní poistným podvodom v poistení v súvislosti s prevádzkou motorových vozidiel a pod.