Termín pravdepodobného prijatia do Európskej únie už poznáme. V odbornej verejnosti sa rozbiehajú úvahy o výhodách a nevýhodách ďalšieho integračného kroku - členstva v Európskej menovej únii. O niektorých aspektoch integračného procesu hovoríme s viceguvernérkou Národnej banky Slovenska Elenou Kohútikovou.
Ktoré kritériá majú splniť krajiny, ktoré sa budú uchádzať o vstup do Európskej menovej únie?
- Vstup do eurozóny má trochu iný charakter ako vstup do EÚ, kde jednotlivé kapitoly podliehali negociácii a kde bolo možné dosiahnuť i určité prechodné obdobia. V Európskej menovej únii sú stanovené pevné kritériá. Ak sa splnia a ekonomický vývoj je stabilný, to znamená, že ani v budúcnosti nie je ich plnenie ohrozené, krajina môže do EMÚ vstúpiť. Kritériá sú nastavené tak, že sa nedajú obísť. Kvalitu ekonomického vývoja posudzujú zo všetkých stránok. Najdôležitejšie kritérium je fiškálne. Plnenie tohto kritéria by malo zabezpečiť zdravý a udržateľný ekonomický vývoj. Výkonnosť mikrosféry - výroby, služieb a pod. - je podmienená tým, že štát nemá vysoký deficit, pre podnikateľský sektor je použiteľná väčšia časť peňazí z peňažného obehu obhospodarujúceho ekonomický život. Štát by sa nemal dlhodobo výraznejšie zadlžovať, lebo obmedzuje priestor pre reštrukturalizáciu mikrosféry.
Prvé kritérium sa týka nielen štátneho rozpočtu, ale celého verejného sektora - aj obcí, fondov a pod. Deficit by nemal byť vyšší ako tri percentá HDP, a to nie v metodike krajiny resp. MMF, ale v prísnejšej metodike EÚ ESA 95. Podľa nej bude pravdepodobne deficit fiškálneho okruhu v tomto roku okolo sedem percent HDP.
Druhá podmienka je, že celková zadlženosť verejného sektora - vnútorná i zahraničná - by nemala presiahnuť 60 percent HDP a mala by sa znižovať. Naša celková zadlženosť je 43 percent HDP, ale jasať nemôžeme, lebo to je len vyčíslený dlh. Neráta sa tam so zárukami a dlhmi, ktoré nám vytvorilo a vytvára napr. zdravotníctvo, poisťovne, železnice, ďalej, napríklad, ekologický dlh a pod. Každým rokom budeme musieť v rámci limitovaného rozpočtového deficitu riešiť aj časť týchto problémov. Na ďalšie zadlžovanie už priestor nemáme.
Stabilného menového vývoja sa týkajú tri podmienky. Inflácia krajiny nemôže byť vyššia ako 1,5 percenta nad priemer troch najlepších krajín. Toto kritérium sa pochopiteľne mení, dnes je to asi 2,9 percenta. Dlhodobé úrokové sadzby na desaťročné vládne dlhopisy môžu byť maximálne dve percentá nad priemerom dlhodobých úrokových mier troch krajín s najnižšou infláciou. Toto kritérium by sme spĺňali. Ďalšie kritérium, ktoré však v celom prístupovom procese nastupuje ako prvé, je, že krajina ašpirujúca na vstup do EMÚ, musí najskôr vstúpiť do Európskeho systému výmenných kurzov - ERM2, to znamená pevným kurzom sa napojiť na euro. Od takto zafixovanej centrálnej parity môže kurz našej koruny k euru oscilovať _ 15 percent. V tomto kurzovom režime musí vydržať dva roky pred vstupom do EMÚ. Zafixovaný kurz nesmie devalvovať. Ak sa tak stane, zo systému vypadáva a celý proces po stabilizácii sa musí začať znova.
Prečo sa trvá na neprípustnosti práve devalvácie?
- Devalvácia signalizuje, že komplex podmienok sa neplní alebo sa nedodržujú relácie zdravého ekonomického vývoja. Preto sa očakávania investorov menia, krajine nedôverujú a prílev kapitálu je nižší pri zvyčajne rastúcom deficite bežného účtu. Revalvácia sa neposudzuje tak prísne.
Hovorí sa o rozpore medzi reálnou a nominálnou konvergenciou. Ako to vidíte vy?
- Pod reálnou konvergenciou sa rozumie určitá výkonnosť ekonomiky. Zvyčajne sa posudzuje podľa HDP na obyvateľa vo vzťahu k priemeru Európskej únie. Sú aj názory, že najprv treba dosiahnuť určitý stupeň výkonnosti ekonomiky a až potom rozmýšľať o vstupe do EMÚ. Som hlboko presvedčená, že nemožno oddeľovať reálnu a nominálnu konvergenciu. Reálna konvergencia môže prebiehať iba vtedy, ak sa dodržiavajú kvalitatívne podmienky vývoja ekonomiky. Pokiaľ sa dodržiava rozpočtová mzdová striedmosť a pokiaľ centrálna banka dobre riadi menový vývoj, mali by vzniknúť podnety pre lacnejšie peniaze na rozvoj ekonomiky, ale aj prichádzať investori. Projekty, ktoré sú pri 12 percentách za úver neefektívne, sa pri polovičnej sadzbe môžu stať efektívnymi.
Na urýchlenie reálnej konvergencie je už splnená dôležitá podmienka - je reštrukturalizovaný bankový sektor. Nie je predpoklad, že ozdravené a privatizované banky by dávali úvery, ktoré sa nevrátia. Banky by mali byť určujúcim faktorom, ktorý začne ekonomiku oživovať, a to nielen tým, že dajú úvery na projekty, ale že podnikateľom poskytnú know-how, pomôžu im pri projektoch a budú s nimi "žiť". Potrebné je to najmä v tých podnikoch, ktoré nemajú zahraničného partnera. Práve preto je nevyhnutné znížiť fiškálny deficit, aby sa mohli rozvinúť úverové aktivity. Ďalšia časť ekonomiky sa môže reštrukturalizovať len s pomocou zahraničných investorov, pretože deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorý je naším problémom, sa dá dlhodobo znížiť iba dvoma spôsobmi. Buď začneme doma vo väčšej miere vyrábať produkty, ktoré sme doteraz dovážali, alebo zvýšime vývoz. Na zvýšenie vývozu je v niektorých podnikoch okrem nového kapitálu a know-how potrebné i cez zahraničného investora otvoriť nové trhy. Po privatizácii veľkých podnikov je predpoklad, že zahraniční investori budú vo väčšej miere vstupovať do existujúcich stredných a malých podnikov, alebo "dieru" v domácej ponuke zaplnia investíciou novou.
Kedy by bol najvhodnejší čas na vstup do EMÚ?
- Myslím si, že pre našu krajinu by bolo najvýhodnejšie vstúpiť do únie čím skôr, musíme ale splniť podmienky a zabezpečiť ich stabilné plnenie. Som hlboko presvedčená, že vplyv EMÚ sa naplno prejaví už naším vstupom do EÚ. Máme veľmi otvorenú, možno najotvorenejšiu ekonomiku v Európe. Ak rátame aj ČR, Poľsko, Maďarsko a Slovinsko, až 90 percent vývozu bude smerovať do EÚ. Euro bude našou hlavnou menou, či si to priznáme, alebo nie. Budeme rátať, koľko eur dostaneme za vývoz a koľko dáme za dovoz. Keď sme v podmienkach EÚ z hľadiska meny, mali by sme mať rovnaké podmienky aj pri jej používaní. Mali by sme mať stabilné prostredie na rozhodovanie - to by sa zabezpečilo plnením nominálnych kritérií. Treba sa zbaviť kurzového rizika, aby kurz korešpondoval s výkonnosťou ekonomiky a nie s očakávaniami. Podniky sa nebudú musieť hedgovať, lebo nebudú vystavené pohybu kurzu koruny k euru, len ku doláru. Vytvorí sa dodatočný priestor, aby využili ostatné výhody, ktoré vyplývajú z nižšej ceny práce, nájomného, pozemkov, služieb a pod. Vývozcovia nebudú musieť príjem konvertovať na slovenskú korunu, čiže transakčné náklady sa znížia. Budeme vo veľmi stabilnom menovom prostredí. Za nami bude veľký región so silnou menou a vplyvy kurzu sa eliminujú.
Národná banka Slovenska teda považuje za najideálnejší čo najskorší vstup do Európskej menovej únie, za pravdepodobný sa ukazuje rok 2007, resp. 2008. Vlakom, ktorý nás bude do EMÚ ťahať, budú aj naše susedné krajiny. Pre Slovensko by nebolo dobré, ak by sa stalo to, čo v prípade členstva v NATO a OECD - naši susedia vstúpili skôr a my sme stratili veľké pozičné výhody najmä pri príleve zahraničných investícií. Preto treba tento proces vopred premyslieť a naprogramovať.
Od krajín EMÚ, ale aj ďalších vyspelých krajín, nás oddeľuje medzera v cenových hladinách. Ako sa bude vyrovnávať?
- Tento rozdiel sa nevyrieši zo dňa na deň. Dnes sme na úrovni cca 40 percent cenovej úrovne krajín EMÚ, po deregulačných krokoch to bude trocha viac. V obchodovateľnom sektore máme infláciu 1 - 2 percentá. Je veľmi nízka a cenové hladiny sú zhruba vyrovnané - nízku infláciu importujeme dovozom tovarov, ktoré sú vystavené medzinárodnej konkurencii. Potom je tu neobchodovateľný sektor, kde je len domáca konkurencia, alebo nie je žiadna. Regulované ceny tovarov a služieb sa musia liberalizovať a v prípade monopolnej produkcie podliehať nezávislému regulátorovi, aby nevytvárali inflačné tlaky, ani tlaky na subvencie. Vo veľkom segmente tovarov a najmä služieb je konkurencia len domáca - keď mi tečie vodovod, nezavolám inštalatéra z Rakúska, rodinné domy stavajú pravdepodobne tiež väčšinou domáce firmy, ku kaderníkom tiež chodíme len k domácim. Ceny sa tu prispôsobujú prostrediu a domácemu dopytu. Ceny v tomto segmente budú závisieť do toho, ako bude prebiehať ekonomický vývoj a harmonizácia cenových hladín. Táto bude postupná - môže trvať 15 rokov i dlhšie. Platí to aj o cene práce, od ktorej sa ostatné ceny odvíjajú. Aj v Európskej únii sú stále veľké rozdiely. Dôležitú úlohu tu zohrá aj kurz, predovšetkým pred vstupom do EMÚ - či jeho vývoj bude v súlade s ekonomickým vývojom alebo nie.
Aké kompetencie majú národné banky v EMÚ a aká je tu tendencia?
- Hlavné kompetencie v menovom rozhodovaní má Banková rada Európskej centrálnej banky, ktorej členmi sú guvernéri národných centrálnych bánk a šesť členov rady. Dnešný systém hlasovania sa bude po vstupe ďalších krajín do EMÚ meniť. Doteraz mal každý z guvernérov centrálnych bánk jeden rovnaký hlas. Návrh nového systému hlasovania schválila banková rada ECB 5. decembra 2002 a bude predmetom ďalšieho schvaľovacieho procesu. Nesie so sebou nielen prvky rotácie, ale aj to, aby guvernéri, ktorí budú hlasovať na tom-ktorom zasadnutí rady, predstavovali ekonomickú silu väčšej časti eurozóny. Podstatné je, že po podpise prístupovej dohody s EÚ budeme prizývaní na všetky výbory od najnižších úrovní až po najvyššie, samozrejme zatiaľ ako pozorovatelia. Dostaneme sa tak dovnútra rozhodovacieho procesu. Po 1. máji 2004 sa naše postavenie zjednotí s postavením Švédska, Dánska a Veľkej Británie, ktorí sú členmi EÚ a nie sú v EMÚ.
Po vstupe do EMÚ zostanú NBS okrem menovej politiky a časti jej výkonu všetky doterajšie funkcie. Bude zodpovedná nielen za domáci platobný styk, ale aj za zahraničný, a to nielen za seba a verejný sektor, ale aj tzv. veľké platby súkromného sektora. Preto budujeme platobný systém RTGS. Po jeho vybudovaní sa budeme v budúcnosti schopní napojiť do Európskeho platobného systému centrálnych bánk, tzv. TARGET. NBS musí byť zároveň pripravená svojimi analytickými a prognostickými kapacitami vytvoriť predpoklady pre svojich zástupcov na rokovaniach orgánov ECB, rovnocenne sa zapojiť do rozhodovacieho procesu. Už dlhšie obdobie prebieha za pomoci ECB harmonizácia štatistiky, ale aj semináre, napríklad o riadení devízových rezerv, komunikačnej politike a pod. NBS zostane zároveň nenahraditeľná úloha pri zabezpečovaní stability finančného sektora, ako jedného z významných predpokladov stabilného menového vývoja. Vláda rozhodla, že NBS bude po roku 2005 zodpovedná za dohliadanie a regulovanie celého finančného sektora, nielen bánk, ale aj subjektov kapitálového trhu, poisťovníctva a pravdepodobne aj penzijných fondov. To je pre malú krajinu najlacnejšie a najlepšie riešenie. Menové problémy väčšinou vznikajú z nestabilných finančných trhov. Ekonomika je globalizovaná a finančné krízy sa môžu šíriť vo veľmi krátkom čase, úloha centrálnej banky je tu nezastupiteľná, má na to kapacity a nástroje.
Ing. Elena Kohútiková, CSc. (1953) absolvovala národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. V rokoch 1977 - 1982 pracovala v odbore informačnej sústavy ZŤS Dubnica. Potom až do roku 1990 bola vedeckou pracovníčkou Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied. V rokoch 1990 - 1992 pôsobila v Štátnej banke československej - na menovom úseku ako bankový expert, neskôr bola riaditeľkou odboru bankových obchodov. Od roku 1993 je v Národnej banke Slovenska. Zastávala funkciu vrchnej riaditeľky Ekonomického úseku, vrchnej riaditeľky Obchodno-devízového úseku a vrchnej riaditeľky Menového úseku. Od roku 1994 je členkou Bankovej rady a od marca 2000 je viceguvernérkou NBS.
StoryEditor