- Zmeny smerovali k zlepšeniu kvality služieb. V spoločnosti Allianz máme veľmi prísne smernice na likvidáciu poistných udalostí. Komunikácia s klientom je, pochopiteľne, úplne iná, ako v štátom riadenej poisťovni. Do úvahy treba brať, že sme jednou spoločnosťou šesť mesiacov, a tak môžu vzniknúť problémy. Pracujeme na tom, aby sa nám o niekoľko týždňov podarilo dosiahnuť štandard Allianz.
Dá sa predpokladať, že všetky doterajšie zmluvy oboch spoločností platia pri nezmenených podmienkach?
- Teraz existuje už len jedna spoločnosť, právnym nástupcom bola Slovenská poisťovňa. Bývala Allianz poisťovňa sa do nej včlenila so všetkými zmluvami a záväzkami. Žiadne zmluvy neboli zrušené, nedošlo k žiadnym jednostranným aktom.
Ako prebiehalo spájanie organizačných zložiek a produktov?
- Pokúsili sme sa vziať z oboch spoločností to najlepšie. Vybrali sme produkty, ktoré sú atraktívne pre akcionára i pre klienta. Obchod musí priniesť win-win situáciu, aby prospech z neho mali obe strany. Zisťovali sme výhody a nevýhody jednotlivých produktov a rozhodli sme sa, ktoré z nich sa budú predávať ďalej. V produktových líniách sa potom nestretávame s dvoma paralelnými, ale len s jedným produktom. Aj v životnom poistení sme preskúmali portfólio Slovenskej poisťovne a produkty, ktoré klientom neprinášali dostatočné výhody, sme vyradili.
Pokiaľ ide o personálne obsadenie, všetko sme spojili. O vyššom manažmente rozhoduje Predstavenstvo Allianz v Mníchove. Do nižšieho manažmentu sa ľudia vyberali na základe osobného hodnotenia nezávislou personálnou agentúrou. Klasifikovaných bolo vyše 150 manažérov oboch bývalých spoločností a predstavenstvo rozhodlo o obsadení pozícií. Ak sme boli nerozhodní, uprednostnili sme človeka z bývalej Slovenskej poisťovne. Poskytli sme aj spätné informácie všetkým manažérom, ktorí sa na výbere zúčastnili. Bol to férový proces, uznali to aj tí, ktorých sa týkal. Samozrejme, že sme niektorých ľudí stratili, ale to je pri fúziách bežné. Až na pár výnimiek sme nijakých ľudí neuvoľnili. V žiadnom prípade nebolo prepúšťanie rozsiahle.
Máte už zjednotené informačné technológie?
- Rozhodli sme sa pre špecifické riešenie. Pre nové obchody uplatňujeme kombinovaný systém, ktorý je v zásade moderný a dobrý. V každej poisťovni, a dá sa povedať, že aj v banke, sú IT problémom. Poistné zmluvy sú dlhodobé, môžu byť i staršie ako 30 rokov. Môžu stáť na starých službách a sadzbách, ktoré už roky nemusia existovať, ale poisťovňa ich musí stále dodržiavať. V Slovenskej poisťovni ich bolo množstvo a vznikla otázka, čo s nimi. Preto sme sa rozhodli predbežne pokračovať aj so starými systémami. Neskôr zvážime, či ich budeme migrovať na novú platformu, alebo nie. Principiálne je pre nás najdôležitejší záujem klientov, takže to urobíme len vtedy, ak nepoškodíme klienta. Pri migrácii dát sa totiž môže stať, že nejaké prepadnú. Tomu sa chceme vyhnúť.
Čo vyvolalo záujem Allianz o Slovenskú poisťovňu?
- Allianz tu bol na trhu treťou najväčšou poisťovňou, čo bolo v súlade so stratégiou spoločnosti. Ale pokiaľ ide o predpísané poistné, boli sme v nepríjemnej situácii. Poistné vo výške 100 mil. eur bolo práve na hranici, ktorá je medzi efektívnosťou a neefektívnosťou. Poisťovňa sa musí snažiť o optimálnu nákladovú štruktúru, aby čo najmenej peňazí išlo na správu poistiek, aby použila peniaze pre klientov a mala aj zisk. To sa dá dosiahnuť až pri istej veľkosti poisťovne a istom počte poistných zmlúv. Či je zmlúv na povinné zmluvné poistenie 100-tisíc alebo 200-tisíc, veľký rozdiel v nákladoch na správu nie je. Privatizáciou sa nám jednou ranou podarilo dosiahnuť také nástroje, ktorými môžeme náklady efektívne riadiť. Preto bola pre nás Slovenská poisťovňa veľmi zaujímavá. Okrem toho, spoločnosť sa za posledné roky výrazne zlepšila. Predošlý majiteľ a manažment vyriešili problémy, ktoré súviseli s majetkovými účasťami, čo Slovenskú poisťovňu ešte zatraktívnilo.
Našli ste tu kvalitných ľudí?
- Keď som sem prišiel, mala spoločnosť 3 700 ľudí. Je nemožné, aby sa v takomto počte nenašli dobrí ľudia. Práve naopak, našli sme ich tu veľmi mnoho. Majú podnikateľského ducha a chcú ukázať, čo v nich je. To sa snažíme podporovať.
Po zmenách bolo zrejme potrebné novo formulovať stratégiu. V čom spočíva?
- Hlavným princípom našej stratégie je orientácia na predaj a služby. Snažíme sa zredukovať a zlepšiť administratívu. Každý v tejto spoločnosti musí pochopiť, že pracuje pre obchod a pre klientov. Všetko ostatné je menej dôležité. Teraz je najvážnejšou oblasťou poistenie motorových vozidiel. Najmä v povinnom zmluvnom poistení musíme nájsť cestu, aby bolo cenovo výhodné pre klientov i pre nás. Máme takmer 70-percentný trhový podiel a z toho vyplýva voči motoristom zodpovednosť.
Druhým bodom je životné poistenie. Sme presvedčení, že aj na základe našej veľkosti môžeme klientovi ponúknuť najlepší obchod. V pozornosti je aj poistenie domácností a budov. Spoľahlivým a otvoreným partnerom chceme byť aj pre priemysel. Dôležité je, aby sme boli odhadnuteľní, aby klienti, ako Volkswagen alebo Matador vedeli, čo od nás môžu očakávať.
Budete prenikať aj do iných finančných služieb?
- Človek by nikdy nemal hovoriť nikdy, ale z dnešného pohľadu neplánujeme nijaké účasti v bankách. Práve naopak, Slovenská poisťovňa v nich mala nejaké účasti, teraz ich predávame. Ale nevylučujem, že by sme nemali záujem o dôchodkové poistenie. O tom sa rozhodneme, až keď bude schválený zákon.
Vidíte druhý pilier dôchodkového poistenia ako vhodný biznis pre komerčné poisťovne?
- Myslím si, že do druhého piliera by mal byť povolený vstup len spoločnostiam, ktoré majú skúsenosti. To sú v prvom rade súkromné poisťovne. Najradšej by som tam nevidel nijaké banky alebo iné spoločnosti. V bankách my potom peniaze uložíme, ale rozumné fungovanie dokáže zabezpečiť len poisťovníctvo. Verím, že štát dá na rady a pripustí k druhému pilieru len schopné poisťovne. Cyklus je jednoduchý - štát potrebuje peniaze na prefinancovanie, ktoré vyzbierajú poisťovne a uložia ich do štátnych cenných papierov. Bolo by nebezpečné pre hospodárstvo, ak by sa tento cyklus niekde prerušil. To je základ každého fungujúceho hospodárstva.
Poistné produkty v rôznych poisťovniach sa svojou povahou na seba podobajú, preto je pochopiteľné úsilie odlíšiť sa. Čím chce byť iná Allianz - Slovenská poisťovňa?
- Snažíme sa zistiť potreby klienta. Ako veľká poisťovňa sme zastúpení v každom segmente obyvateľstva. Sú produkty, ktoré zarábajú menej, i také, ktoré prinesú viac. Keď vytvárame produkt, usilujeme sa, aby sa ním pokryla celá škála klientov. Od príchodu do spoločnosti sa usilujem vytvárať produkty na princípe modulov. Produkty by mali byť jednoduché, aby ich pochopil každý, i ten, kto nie je expertom na poisťovníctvo. Musia byť stabilné v podmienkach i sadzbách. Aj tu by mala byť poisťovňa pre klienta vypočítateľná, predvídateľná. Nepáči sa nám, ak sú niektoré poisťovne o 50 percent lacnejšie ako zvyšok trhu. To sú pochybné balíčky, s ktorými môžu klienti zle dopadnúť. Chceme sa odlišovať tým, že ponúkame seriózny produkt, ktorý má svoju cenu. V prípade poistnej udalosti poskytneme najrýchlejšie služby. Napokon, poisťovne sa v skutočnosti v prístupoch odlišujú, keď nastane poistná udalosť - ako sa správajú ku klientovi a predovšetkým ako rýchlo vyplatia škodu. Sú aj také spoločnosti, ktoré škodu jednoducho nezaplatia. Klienti ich potom musia žalovať, ale mnohí to neurobia a radšej to vzdajú. O peniaze, ktorých sa takto klienti vzdajú, môžu ponúkať lacnejšie poistné. Nemyslím si, že poisťovníctvo je o tomto.
Vyskytujú sa pochybné prístupy ku klientovi aj vo vyspelých krajinách? Dokážu tu niečo urobiť asociácie poisťovní?
- Žiaľ, je to aj v iných krajinách. Asociácie tu môžu robiť len veľmi málo. Poisťovňa sa môže nejaký čas skrývať za paragrafmi a poistnými podmienkami. Závery si musí urobiť každý klient sám. Moje odporúčanie je, nikdy si nevybrať toho, kto je výrazne, s veľkým odstupom najlacnejší. Mal by si vybrať z troch-štyroch poisťovní v tej istej cenovej relácii tú, ktorá sa mu pozdáva najviac.
Ešte k majetkovým účastiam bývalej Slovenskej poisťovne v spoločnostiach, ktoré nesúviseli s poisťovníctvom. Podarilo sa vaše portfólio vyčistiť?
- Jasným zámerom skupiny Allianz na Slovensku je zameriavať sa len na poistenie. Nechceme žiadne účasti, pri ktorých oň nejde. Pracujeme na predaji našich hotelov a účastí v hoteloch. Nejde to tak rýchlo, ako by som chcel. Ostatné podiely, napríklad v lízingových spoločnostiach, by sme mali predať ešte v tomto roku. Naše účasti sú v bilancii ohodnotené správne, tak ako to v skupine Allianz hodnotíme vždy - konzervatívne. Predaj by našu spoločnosť nemal oslabiť, ale posilniť.
Sme skutočne na prahu Európskej únie. Ako to ovplyvní situáciu na slovenskom poistnom trhu a postavenie Allianz - Slovenskej poisťovne na ňom?
- Takúto otázku dostávam veľmi často. Pracujeme na analýze právneho základu, o tom nemôžem zatiaľ povedať žiadne podrobnosti. Možno budú harmonizované niektoré zákony vzťahujúce sa na poisťovníctvo, ale v zásade neočakávam nijaký vplyv na spoločnosť. Úvahy o vplyvoch, ako príchod ďalších 200 poisťovní, pokladám za chybné. Nemyslím si, že by sem prišli poisťovne trebárs z Londýna. Sú tu etnické bariéry, cez ktoré sa niektoré spoločnosti jednoducho nedostanú - jazyk, miestne skúsenosti a pod. Skôr si myslím, že aj tu dôjde ku konsolidácii. Možno nejaké poisťovne prídu, ale na druhej strane niektoré menšie zaniknú. Čo sa týka produktov, už sme v Európskej únii. Účtovníctvo vedieme v oboch systémoch, slovenskom i IAS. Tu výsledky prezentujeme podľa miestnych účtovných štandardov, do ústredia Allianz v Mníchove ich posielame v medzinárodných.
Zmení sa po vstupe do EÚ výška poistného?
- Dobrá správa pre našich klientov je, že negatívny vplyv neočakávam. V havarijnom poistení sme so súčasnou situáciou spokojní, ceny sú v podstate s ostatnými krajinami harmonizované. Pre deficit je problematickejšie povinné zmluvné poistenie. Podľa štandardov EÚ je už aj životné poistenie a nový produkt pre poistenie domácností. Nemôžem vylúčiť, že iné spoločnosti zmeny robiť budú.
Poistné povinného zmluvného poistenia rastie a podľa vyjadrení kancelárie poisťovateľov a poisťovní ešte rásť bude. V istých prípadoch dosahuje už ceny havarijného poistenia. Prečo rastie tak prudko?
- Trh povinného zmluvného poistného je izolovaný - peniaze, ktoré poisťovne dostanú od motoristov sa použijú len na tomto trhu. Nemôžu si vziať zo životných poistiek alebo z havarijného poistenia. Výdavkami je správa poisťovne, škody bežného obchodného roka, prevádzka Slovenskej kancelárie poisťovateľov, náklady za motoristov, ktorí neplatia poistné, alebo ktorých nevedia nájsť, Garančný fond, zelené karty na škody v zahraničí a tu spôsobené cudzincami a škody z predchádzajúcich rokov. K tomu osem percent pre ministerstvo. Toto všetko, a ešte malý zisk pre poisťovňu, musia zaplatiť motoristi. Do demonopolizácie to tak nebolo, pretože štát motoristov subvencoval. Cena bola stanovená politicky a rozdiel sa kryl z rozpočtu. V súkromne vedenom poistnom sektore to nejde. V roku 2002 všetky poisťovne na poistnom prijali 5,5 mld. Sk. Úhrnné náklady - administrácia, škody, rezervy a pod. - boli 6 - 7 miliárd. To znamená, že poisťovne prišli asi o miliardu korún. Pýtam sa, odkiaľ tie peniaze vziať? Peniaze môže dať len jedna skupina - motoristi. Je to nepríjemné, ale taká je pravda. Ak máme v jednom roku deficit miliardu, musíme v nasledujúcom roku zvýšiť ceny tak, aby sme vykryli stratu a zabránili novým stratám. Preto sú aj rovnaké ceny. Každá poisťovňa je v červených číslach, na každú pripadá pomerne rovnaká strata a pre každú platí rovnaký zákon, ktorý ceny predpisuje.
Kedy sa ich rast zastaví?
Ceny budú rásť dovtedy, kým sa nenájde rovnováha medzi poistným a výdavkami poisťovní. Kedy sa to stane, ťažko povedať. Musíme počkať, ako sa pri tomto produkte vyvinie deficit. Je tu totiž čudný vývoj. Súdy rozhodujú o bolestnom a odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré sú vysoko nad európskym priemerom, nad priemerom Nemecka či Rakúska. Neviem, ako na to súdy prichádzajú, ale vydávajú rozhodnutia o oprávnených nárokoch aj vo výške 25 miliónov korún, i viac. Takéto nároky vháňajú deficit do astronomických polôh. Pokiaľ štát, a to je jeho úloha, proti tomu nič nepodnikne, poistné bude stúpať. Sám by som si želal, aby ceny prestali rásť hneď, ale poisťovne majú zviazané ruky. Je isté, že na budúci rok poistné vzrastie, hoci sa budeme usilovať, aby sa zvýšilo čo najmenej.
V cenovej kalkulácii hrá úlohu i osem percent pre Hasičský a záchranný zbor. Čím odôvodňujete svoj nesúhlas s týmto ustanovením zákona?
- Prečo by mali motoristi platiť za štátne služby ako prvá pomoc a požiarnici? Je tu porušený princíp rovnosti a my nebojujeme za seba, ale za motoristov. Ak sa nám podarí zrušiť tento odvod, bude to mať pozitívny vplyv na cenu.
Ale za tento rok ho asi budete musieť zaplatiť, lebo Ústavný súd nerozhoduje zo dňa na deň.
- Obávam sa, že áno. Peniaze máme pripravené. Ak ich nebudeme musieť dať, môžem sľúbiť, že poisťovníctvo si tie peniaze nestrčí do vlastného vrecka. Použijeme ich v prospech motoristov.
Nezdá sa vám, že určovanie poistného podľa objemu motora nie je spravodlivé? Nemali by pristúpiť ďalšie faktory, ako vek vozidla, cena, parametre vodiča a pod.? Viac nehôd spôsobujú staré autá a mladí vodiči.
- Dalo by sa to, ale potrebujeme na to skúsenosti. Predovšetkým musíme vedieť, aké vysoké poistné treba vygenerovať. Ak bude jasné, že potrebujeme dostať, povedzme, osem miliárd, a vývoj sa ustáli, môžeme sa pustiť do sadzieb. Zatiaľ je na to slabá história, treba lepšie poznať trh.
Považujete slovenské legislatívne prostredie za vhodné pre poisťovne a osobitne pre zahraničné?
- V podstate nie. Je tu niekoľko vecí, ktoré by sa mali zmeniť. Týka sa to napríklad ochrany spotrebiteľa. Nepochopiteľné sú pre nás aj rozdiely oproti EÚ vzhľadnom na kvalifikačné predpoklady manažmentu, ktoré brzdia rast ľudí. Na rozdiel od Česka nie sú tu daňové úľavy pri životnom poistení. Ten zoznam by bol dosť dlhý, niečo je podstatné, niečo menej.
| Manuel Bauer sa narodil v roku 1954 vo Falkensee v Nemecku. V roku 1974 ukončil Fachhochschule - vyššiu odbornú školu vo Viedni. V rokoch 1974 až 1982 absolvoval študijné a profesijné pobyty v Rakúsku, v Spojených arabských emirátoch, Taliansku, Bangladéši, Pakistane a Nemecku. Pracoval ako vedúci stavby veľkej elektrárne a manažér pobočiek Allianz na Strednom východe. Od roku 1998 pôsobí na Slovensku, od roku 1999 je členom predstavenstva a v roku 2000 sa stal predsedom Predstavenstva Allianz poisťovne, a. s. Od 1. januára 2003 je predsedom Predstavenstva Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s. |