V severnom Nemecku sa buduje jeden veterný park za druhým, no rozširovanie rozvodných sietí zaostáva. Podľa Spiegel Online už v súčasnosti sa vyrába viac alternatívnej energie, než sú schopné siete zvládnuť.
"Veternú energiu je možné určitej klientele dobre predávať," hovorí expert Hans-Jürgen Haubrich. "No v celom tom nadšení sa zrejme pozabudlo na to, že táto elektrina nie je potrebná v severnom Nemecku, ale v zaľudnenom Porúrí a oblasti Rýn -- Mohan." No na to, aby bolo možné túto energiu dopraviť na miesto určenia, sú potrebné výkonné rozvodné siete. A keďže tieto kapacity chýbajú, rotory musia stáť.
Nemecko malo v minulom roku 16 453 veterných zariadení, ktorých celková kapacita dosahuje 16 629 megawattov. Spolková vláda pritom chce v rokoch 2015 až 2020 zvýšiť podiel veternej energie na spotrebe elektriny minimálne na 14 percent, čo však znamená, že bude potrebné posilniť zhruba 400 kilometrov existujúceho vedenia a vybudovať približne 850 kilometrov nového vedenia. Podľa najnovších štúdií náklady na rozšírenie siete dosiahnu 1,1 miliardy eur.
Minister životného prostredia Jürgen Trittin vytýka energetickým koncernom, že zámerne brzdia rozširovanie rozvodných sietí. "Nechceme zažiť pomery s masívnymi výpadkami ako v Taliansku alebo USA. No určite to zažijeme, ak v tomto roku nič neurobíme," povedal minister na adresu koncernov E.ON a Vattenfall. Obidve spoločnosti majú totiž v severnom Nemecku silné zastúpenie a ich siete teda nesú hlavnú záťaž vo forme spracovanej veternej energie.
Haubrich s Trittinovým postojom nesúhlasí a je presvedčený, že vláda iba hľadá obetných baránkov. Energetické koncerny zobral pod ochranné krídla aj riaditeľ Energetickej agentúry Nemecka Stephan Kohler. Podľa neho totiž Vattenfall aj E.ON už začali pracovať na konkrétnych plánoch na rozšírenie kapacity rozvodných sietí a poukazuje na to, že úmyselnú blokádu nezistili. Rozsiahle výpadky v zásobovaní elektrickou energiou, ktoré predstavil Trittin vo svojom hororovom scenári, považuje za nereálne. "Hustá nemecká sieť síce pre klientov nie je práve najlacnejšia, ale je najlepšia v Európe," povedal Kohler.
Koncerny a ich lobisti sa zatiaľ nahlas sťažujú na rozširovanie sietí, ktoré od nich žiadajú politici. Podľa zákona o obnoviteľných zdrojoch energie totiž prevádzkovatelia sietí sú povinní odoberať a rozvádzať túto energiu, no všetky náklady na nevyhnutné rozšírenie kapacity sietí musí niesť práve prevádzkovateľ. Takže napríklad E.ON musí v Šlezvicku-Holštýnsku investovať zhruba 60 miliónov eur, aby mohol prepraviť energiu z rozrastajúceho sa počtu rotorov.
"Za desať rokov postaviť 800 až 1 000 kilometrov vedení je úplná utópia," konštatuje Haubrich a očakáva záplavu žalôb od majiteľov pozemkov. Podľa neho ani prívrženci alternatívnych energetických zdrojov nie sú nadšení z predstavy ďalšej záplavy stožiarov vysokonapäťového vedenia.
Haubrich ďalej upozorňuje, že koncerny sa budú pokúšať presunúť náklady na rozširovanie sietí na bežných odberateľov. Energetická agentúra očakáva, že súkromné domácnosti sa od roku 2015 musia pripraviť na zvýšenie cien o 0,39 až 0,49 centa za kilowatthodinu. Odporcovia veternej energie hovoria dokonca o vzostupe cien o 2,4 centa. V súčasnosti stojí jedna kilowatthodina zhruba 17 centov.
Nezávisle od spôsobu kalkulácie jedno je však isté: náklady budú rozložené nerovnomerne. Prevádzkovatelia totiž nebudú náklady prenášať na všetkých klientov po celom Nemecku, v dôsledku čoho vzniknú regionálne cenové rozdiely. Podľa expertov je pravdepodobné, že odberatelia na severe krajiny zaplatia túto "sekeru" pre klientov vo zvyšku Nemecka.
Haubrich očakáva aj ďalšie dodatočné zaťaženie pre spoločnosti. Pomocou veterných parkov na mori chce Trittin zvýšiť celkovú kapacitu veternej energie do roku 2025 na 25-tisíc megawattov. Na to však nemecké siete už vôbec nie sú pripravené. Podľa Haubrichových výpočtov to iba pre E.ON znamená do roku 2016 dodatočné náklady zhruba 850 miliónov eur ročne. A zaplatia to zrejme opäť odberatelia.
StoryEditor