Za Jugansk najskôr zaplatila Moskva

Veľká časť peňazí, ktoré ruská štátna spoločnosť Rosnefť zaplatila za kúpu Juganskneftegazu, niekdajšej kľúčovej divízie Chodorkovského ropnej firmy Jukos, pochádzala zo štátnej pokladnice, uviedol ruský denník Vedomosti. Tento fakt podľa denníka potvrdila séria finančných transakcií, ktorých údaje pochádzajú z databázy centrálnej banky o medzibankových transakciách.
V prípade, že sa transakcie potvrdia, dôjde na slová niektorých analytikov, ktorí boli presvedčení, že Rosnefť nezaplatila za Jugansk z vlastných peňazí, ale požičala si od štátu. To by zároveň znamenalo, že štát, ktorý predával Juganskneftegaz preto, aby takto získal dodatočne nezaplatené dane, pomohol štátnej firme sám za predaj zaplatiť. Zverejnenie nových informácií vyvolalo ostrú reakciu spoločnosti Menatep, hlavného akcionára Jukosu. Podľa neho denník Vedomosti potvrdil, že vláda v skutočnosti Jukos znárodnila. "Toto dokazuje, o čom sme vždy boli presvedčení..., že predaj podnikov Jukosu bola krádež," povedal v reakcii na článok Vedomostí riaditeľ skupiny Menatep Tim Osborne. Ako dodal, ak sa údaje zverejnené v článku potvrdia, bude isté, že išlo o komplot s cieľom zbaviť Jukos hlavných aktív. Firmu pôvodne vlastnil oligarcha Michail Chodorkovskij, ktorého minulý týždeň odsúdil súd v Moskve za podvody a daňové úniky na deväť rokov väzenia. Podľa pozorovateľov však išlo o zúčtovanie s podnikateľom, ktorý provokoval Kremeľ politickými aktivitami, nielen financovaním opozičných strán, ale aj vlastnými ambicióznymi plánmi na vstup do najvyšších politických funkcií.
Jeho Jukos, kedysi najväčšia ruská ropná firma, je už prakticky na kolenách po tom, čo mu vláda predala v decembri minulého roka kľúčový Juganskneftegaz. Pôvodne ho kúpila neznáma firma Baikal Finance Group, tú však krátko nato kúpila štátna Rosnefť. Komplikované prevzatie Juganska štátom viedlo k sérii žalôb na ruskú vládu, najnovšie podľa agentúry Reuters podal Jukos minulý týždeň v tejto veci novú žalobu na vládu, v rámci ktorej žiada súd, aby vyhlásil predaj za neplatný, a od Moskvy odškodné za spôsobenú majetkovú ujmu vo výške 11, 53 miliardy dolárov. Ak sa informácie Vedomostí potvrdia, zvýšilo by to šance Menatepu aj v jeho skoršej žalobe proti Kremľu v hodnote 28 miliárd dolárov, kde Rusko žaluje za porušenie medzinárodnej dohody o ochrane investícií energetických firiem. Navyše, potvrdenie transakcie bude podľa analytikov tvrdou ranou pre prezidenta Vladimira Putina, ktorý doteraz predaj Juganskneftegazu obhajoval s tým, že predaj bol legálny. Ako povedal pre Moscow Times Chris Weafer z Alfa Bank, ak sa transakcia potvrdí, bude to zvlášť nepríjemná záležitosť pre Rusko a jeho prezidenta pred rokovaniami o vstupe do WTO. Ako však dodáva Al Breach z Brunswick UBS, systém predaja Juganska a presunu financií, ktorý zverejnili Vedomosti, je "v skutočnosti totožný so systémom úverov za akcie, v rámci ktorého získali oligarchovia svoje majetky od prezidenta Jeľcina v polovici 90. rokov".