Podľa informácií TASR však komisia v nedávnom liste organizáciám oznámila, že momentálne považuje tento prípad za uzavretý, pretože nenašla žiadne opatrenia štátnej pomoci v oblasti odstavovania jadrových elektrární, ktoré by musela Bratislava notifikovať v Bruseli. Na druhej strane EK uvádza, že slovenské úrady ju informovali o pláne prijať do konca roka opatrenia na podporu odstavenia jadrových zariadení. "Vzhľadom na tieto skutočnosti si myslíme, že prípad by mal byť uzavretý a nie je dôvod zaoberať sa ním ako so sťažnosťou. Prípad bude znovu otvorený ako bežná notifikácia, keď nám slovenské úrady poskytnú požadované dokumenty," uviedla vo svojom vyhlásení EK.
Podľa uznesenia vlády z júna 2004 by sa plná ťarcha súčasného deficitu v Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení (ŠFL JEZ) mala preniesť na spotrebiteľov elektriny. Príspevky, ktorými chcú Slovenské elektrárne deficit pokryť, by sa mali rozpočítať na jednotku vyrábanej elektriny a pripočítať do cien koncových odberateľov. "Ľudia by tak od roku 2006 v účtoch za elektrinu platili aj za náklady, ktoré v jadrových elektrárňach vznikli koncom minulého storočia," tvrdí Pavel Široký zo združenia Za Matku Zem.
Podľa odhadov mimovládnej ekologickej organizácie Energia 2000 sa náklady na odstavovanie a likvidáciu slovenských jadrových elektrární môžu vyšplhať až na 386 miliárd korún, čím by sa výška deficitu vo fonde mohla vyšplhať na naozaj astronomickú sumu. "Deficit vznikol najmä z dôvodu nízko stanovených odvodov v minulosti. SE tak vtedy dosahovali vyššie zisky ako mali," dodáva Peter Mihók zo združenia Priatelia Zeme.
Podľa vedúcej kancelárie ministra hospodárstva Dagmar Hlavatej rezort v tomto období pracuje na novej legislatíve, ktorá bude akceptovať všetky pravidlá pre štátnu pomoc platné v Európskej únii. Akým spôsobom budú pokryté staré deficity štátneho fondu však včera nikto na ministerstve nevedel spresniť.
Historický dlh fondu dosahuje 15 miliárd korún
Podľa uznesenia vlády z júna 2004 sa mala prijať taká legislatíva, aby domáci spotrebitelia elektriny znášali len tzv. historický dlh fondu, ktorý sa odhaduje na 15 miliárd korún. Nový zákon o fonde ho nariadi kompenzovať počas desiatich rokov. Dlh začal vznikať už v roku 1978, keď bola spustená elektráreň V1 v Jaslovských Bohuniciach a neskôr aj V2, ale ani jedna neodvádzala peniaze na svoju likvidáciu. ŠFL JEZ bol zriadený zákonom až od roku 1995. Odvtedy SE odvádzajú poplatky zo svojich jadrových zdrojov podľa množstva vyrobenej elektriny. Od roku 2003 regulačný úrad zaviedol kompenzáciu odvodov do fondu pre elektrárne zo všetkej doma spotrebovanej elektriny. Oproti dnešku by sa vlastne záťaž spotrebiteľov po prijatí novej legislatívy znížila asi na osem halierov za kilowatthodinu jadrovej elektriny, dnes je dvojnásobná.
| Výdavky Štátneho fondu likvidácie jadrovo-energetických zariadení | |
| (stav k 30. 6. 2004) | |
| Vyraďovanie Jadrovej elektrárne A1 (1. etapa) | 26 574 232 Sk |
| Republikové uložisko RAO, Mochovce | 3 215 520 Sk |
| Medzisklad vyhoretého paliva, Jaslovské Bohunice | 135 485 350 Sk |
| Ostatné projekty | 40 263 194 Sk |
| Spolu | 205 538 296 Sk |
| Zdroj: ŠFL JEZ | |