Ruská preprravná spoločnosť Transnefť sa v posledných dňoch dostala do stredu záujmu celej strednej Európy a Nemecka. Je to práve táto firma, ktorá reálne obnovila dodávky ropy do Bieloruska, Poľska, Nemecka, Maďarska, Slovenska a Česka po dvojdňovej odstávke.
Zastarané potrubia
Transnefť prevádzkuje najdlhší systém ropovodov na svete. Podľa jej vlastných údajov má dĺžku 47 953 kilometrov a do 30. septembra 2006 prepravil 340,6 milióna ton ropy.
Spoločnosť vznikla začiatkom 90. rokov po rozpade bývalého Sovietskeho zväzu v rámci transformácie štátnej organizácie Glavtransnefť na akciovú spoločnosť. Zdedila 49 600 kilometrov ropovodov a 934 tankerov s celkovou kapacitou 13,2 milióna kubíkov.
História ropovodného systému sa v tejto krajine začala písať už v roku 1860, keď sa začala prudko rozvíjať ťažba ropy v Baku. Mnohé z potrubí preto už dávno prekročili projektovanú 30-ročnú životnosť. Podľa Spiegel Online sú mnohé potrubia vyše 40 rokov staré a vyrobené z materiálov, na ktoré sa už zabudlo. Každý rok to spôsobuje celý rad havárií, napríklad, v júli uniklo z ropovodu Družba vyše sto ton ropy, ktoré znečistili viac než desaťtisíc štvorcových metrov pôdy.
Veľké otázniky vzbudzuje aj otázka bezpečnosti prepravy, pretože prípady, keď ľudia prakticky beztrestne navŕtajú potrubia a ukradnú ropu, sú na dennom poriadku.
Spiegel Online kritizuje Transnefť, že nielen zanedbáva bezpečnosť a ekológiu, ale najmä preto, že namiesto opráv a výmeny starých potrubí za nové radšej projektuje a stavia nové trasy.
Cár z vôle Putinovej
Na čele monopolu od roku 1999 stojí Simon M. Vainštok. Na rozdiel od šéfa Gazpromu Alexeja Millera nepatrí medzi úzkych spojencov prezidenta Vladimira Putina. Navyše, na rozdiel od Gazpromu, ktorý sám prevádzkuje svoje plynovody, sú od Transnefti závislí všetci ropní baróni.
Keďže sa funkcie ujal ešte za Borisa Jeľcina, mnohým v Kremli je tŕňom v oku a posledná kríza ho mohla stáť kreslo. Svoju úlohu zvládol a podľa Spiegel Online zatvorenie kohútikov považuje za logickú reakciu na krádež ropy.
Vainštok je prefíkaný, pružný a sebavedomý. Keď sa Jukos v roku 2003 pokúšal na vlastnú päsť postaviť ropovod do Číny, prišlo ku konfliktu. Práve Vainštok mohol byť jedným z dôvodov pre následný pád Michaila Chodorkovského, špekuluje Spiegel Online. No chopil sa Chodorkovského nápadu vývozu ropy na východ. "Európu sme prekŕmili ropou. Každá ekonomická učebnica vám povie, že pri nadmernej ponuke klesne cena. Len čo sa obrátime na Čínu, Južnú Kóreu, Austráliu a Japonsko, našim európskym partnerom to odčerpá časť ropy," tvrdil už pred rokom.
Družba
Pre Európu zohráva kľúčovú úlohu ropovod Družba. Teraz už bývalá Rada vzájomnej hospodárskej spolupráce v roku 1959 schválila výstavbu unikátneho ropovodu do Poľska, Maďarska, vtedajšieho Československa a NDR. Jeho dĺžka mala vrátane paralelných vedení presiahnuť šesťtisíc kilometrov a bolo položených 730-tisíc ton potrubí.
Ropovod sa v bieloruskom Mozyre rozdelil na 700-kilometrovú severnú vetvu do Poľska a NDR a 400-kilometrovú južnú vetvu do ČSSR a Maďarska. Každá krajina mala poskytnúť stavebný materiál, stroje a vybavenie,
Prvá ropa prišla do Československa v roku 1962, v septembri o rok neskôr do Maďarska, v novembri do Poľska a v decembri do NDR. Celý ropovod bol sprevádzkovaný v októbri 1964.
V prvej polovici 60. rokov bola Družba predĺžená o ďalších dvetisíc kilometrov a vďaka rozširovaniu ropovodnej siete pribudli ďalšie vetvy, takže jej celková dĺžka dosiahla až desaťtisíc kilometrov. Súčasná kapacita dosahuje takmer dva milióny barelov denne.
Výstavba ropovodov
- 1878 - Prvý ropovod na trase Baku - Černyj Gorod, dĺžka zhruba desať kilometrov, priemer potrubia 76 mm.
- 1883 - Celková dĺžka 96 km
- 1914 - 1 278,7 km
- 1932 -1 907,4 km
- 1937 - 3 058,3 km
- 1941 - 4 100 km, kapacita osem miliónov ton
- 1945 - 5 364 km
- 1950 - 5 400 km
- 1957 - 11 500 km
- 1965 - 28 500 km
- 1990 - 70 000 km
- 1991 - rozpad ZSSR, vznik Transnefti.
StoryEditor