Prakticky v žiadnom propagačnom materiáli Francúzska nesmie chýbať pohľad na pýchu tamojšieho priemyslu --- rýchlovlak TGV.
Koľajová sieť pre vlak s veľkou rýchlosťou, po francúzsky "train a grande vitesse", odkiaľ pochádza aj skratka TGV, dnes len vo Francúzsku meria 1 500 kilometrov a denne sa po nej prepraví 200-tisíc cestujúcich. Od začiatku prevádzky 22. septembra 1981 už vlaky TGV prepravili vyše miliardy ľudí, druhú miliardu majú dosiahnuť do roku 2010.
Prvá trať TGV Sud-Est meria 425 km a spojila Paríž s Lyonom, hoci do hlavného mesta sa dostala až v roku 1983. Typicky oranžové súpravy po nej jazdili rýchlosťou až 270 km/h a neskôr ešte o 30 km/h rýchlejšie. Cesta z Paríža do dôležitého priemyselného centra Francúzska tak trvá necelé dve hodiny a vlaky TGV sa vďaka svojej rýchlosti aj pohybu v centrách miest stali vážnou konkurenciou leteckej dopravy.
V nasledujúcich 25 rokoch sa sieť koridorov pre vysokorýchlostné vlaky postupne rozrastala. Ako prvý pribudol v roku 1989 úsek medzi Parížom a Le Mans, na ktorom v máji 1990 dosiahol vlak vo svojej kategórii rýchlostný rekord 515,3 km/h. Tento rekord je platný dodnes a je len o 75 km/h pomalší než absolútny rekord japonského magnetického vlaku Maglev.
Okrem Francúzska jazdia TGV aj do susedných krajín. Pod názvom Thalys sa možno s týmito elegantnými súpravami stretnúť v Nemecku a Holandsku, na sieť je napojené aj Švajčiarsko a Taliansko. Vlaky Eurostar jazdia zas do Belgicka a tunelom pop Lamanšským prieplavom až do Londýna. Práve spoj do britskej metropoly je ďalším dôkazom, že vlakové spojenie môže i na dlhších tratiach konkurovať lietadlám: na trati Paríž -- Londýn dávajú viac než dve tretiny cestujúcich prednosť Eurostaru.
Francúzsky systém TGV síce nie je najstarší na svete, no používa ho najviac krajín. Svetové prvenstvo patrí japonskému Šinkansenu, ktorý prvýkrát vyšiel na trať v roku 1964. No kým vlaky TGV už fungujú aj mimo domovskej krajiny, japonský systém sa iba pripravuje na zahraničnú premiéru v Tai-wane.
StoryEditor