Alpy a najmä ich lyžiarske strediská sa môžu začať pripravovať na ťažké časy, varuje vo svojej prvej štúdii pre tento rezort Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Príčinou je rýchlo postupujúce globálne otepľovanie, ktorého dôsledky už začína Európa priamo pociťovať. Najnovšie to vidieť práve v svetoznámych alpských zimných strediskách. Ešte v polovici decembra, keď sú Alpy už normálne celé dni zasnežené, pozerali na zelené lúky plné kvetov v rakúskom Kitzbüheli a Seefelde, vo francúzskom Megéve či Vald'Isére, ale aj v talianskej Cortine d'Ampezzo a vo švajčiarskom St. Moritzi.
Zmiznú zimné strediská?
Podľa OECD zažívajú Alpy najteplejšie roky za pol tisícročia, podľa rakúskeho Centrálneho meteorologického inštitútu je dokonca tento rok najteplejší za ostatných 1 300 rokov.
To je varovanie pre sektor cestovného ruchu, od ktorého sú závislé všetky regióny v podhorí Álp. Región je najväčšou svetovou turistickou destináciou. Podľa OECD Alpy ročne pritiahnu do 80 miliónov turistov a do pokladníc priľahlých regiónov prispievajú 50 miliardami eur (1,74 bilióna Sk). Na tom sa najväčšou mierou podieľa lyžiarsky priemysel. To sa v budúcich rokoch môže zmeniť. Už teraz funguje podľa týždenníka Business Week asi 10 percent zo 666 stredných a veľkých lyžiarskych stredísk na hranici únosnosti, keďže tie trpia nedostatkom snehu už niekoľko rokov. Podľa OECD nebude do 15 rokov schopných poskytnúť vhodné podmienky na zimné športy asi štvrtina stredísk a do roku 2050 by sa toto číslo malo zvýšiť na 40 percent. Z krajín bude na tom najhoršie Nemecko, ktoré pri očakávanom zvýšení teploty len o jeden stupeň do 14 rokov môže prísť až o 60 percent zimných stredísk.
Banky nepožičajú
Podľa New York Times otepľovanie najviac zasiahne nízko položené strediská ako Kitzbühel v Rakúsku. Klimatológovia varujú, že do roku 2020 sa otepľovanie zvlášť v Alpách dramaticky zrýchli. Tunajšie podnebie sa totiž otepľuje dvakrát rýchlejšie než v priemere vo svete. Zatiaľ čo ešte v roku 1980 až 75 percent alpských ľadovcov svoj objem zväčšovalo, dnes je ich až 90 percent na ústupe. Už teraz podľa Business Week niektoré banky odmietajú poskytovať úvery nízko položeným strediskám a ako povedal analytik Bruno Abegg z Zürišskej univerzity, "do Kitzbühelu by som neinvestoval".
Namiesto lyží golfové palice
Mnohé strediská riešia problém umelým zasnežovaním. To však prináša ďalšie ťažkosti. Umelý sneh je drahý, na jeho výrobu sa spotrebúva veľa vody a elektriny a okrem toho neprospieva životnému prostrediu. Len v Kitzbüheli už teraz diskutujú, kto zaplatí náklady, ak by teplá zima trvala dlhšie. Navyše, pri plusových teplotách nepomôže ani to.
OECD preto vyzýva na náhradné riešenia, s ktorými niektoré strediská začali už pred pár rokmi. Hotelom nechýbajú sauny, bazény, relaxačné centrá, konferenčné miestnosti. Mnohé strediská ponúkajú jazdy na koňoch, bicykloch, golf či najnovšie GPS treking, pri ktorom môžu turisti dostanú prístroje GPS na navigáciu. Ďalšie stavajú umelé klziská, sponzorujú vianočné trhy a festivaly.