Výsledky sú viac ako badateľné. Kým v roku 1991 prevádzkovali spoločnosti združené vo Zväze celulózovo-papierenského priemyslu 19 papierenských strojov s priemernou kapacitou 24-tisíc ton za rok, v súčasnosti je to 10 papierenských strojov, ktoré však ročne vyprodukujú takmer 64-tisíc ton papiera. Podľa viceprezidenta zväzu Jána Líšku to umožnilo práve zavedenie výkonnejších papierenských strojov v závodoch v Ružomberku, Slavošovciach a Štúrove.
Základom vysokej efektivity slovenského celulózovo-papierenského priemyslu je jeho špecializácia na listnaté vlákna. "Tento priemysel je dlhodobo významným a stabilizovaným odvetvím s trvalo aktívnym saldom v zahraničnom obchode," tvrdí Líška. Rozhodnutia o štruktúre a špecializovaní celulózovo-papierenského priemyslu, ktoré sa začali realizovať v 70. rokoch minulého storočia a ukončili sa vybudovaním celulózky v Ružomberku, sa podľa neho ukázali správne.
Orientácia výroby bola nasmerovaná do troch základných segmentov - do grafických bezdrevných papierov z tuzemskej buničiny, do obalových papierov s dôrazom na výrobu flutingu zo zberového papiera a do polobuničiny a hygienických papierov, ktoré sa dnes vyrábajú tiež hlavne zo zberového papiera.
Druhým faktorom, ktorý podstatne zvýšil efektívnosť výroby odvetvia, bola podľa Líšku reštrukturalizácia zdrojov dreva. Nové technológie zamerané na rast výroby vláknin zmenili štruktúru jeho spotreby smerom k väčšiemu využívaniu listnatých drevín. Zatiaľ čo v roku 1993 predstavoval podiel listnatých vlákien 69 percent, v roku 2004 to bolo už 93 percent. Výrobu obalových materiálov a hygieny významne ekonomizuje aj orientácia odvetvia na využívanie zberového papiera ako druhotnej suroviny. Za uplynulých pätnásť rokov vzrástla výroba vláknin o 34 percent, keď dosiahla 523-tisíc ton, výroba papiera sa potom zvýšila o 68 percent a vyšplhala sa na 768-tisíc ton.
Všetky podniky už spĺňajú ekologické normy
Aj v budúcnosti chcú papierenskí výrobcovia realizovať rozvojové programy prostredníctvom vyššieho zhodnocovania druhotných surovín. Vlani dosiahla spotreba zberového papiera 208-tisíc ton, čo je približne polovica použitého papiera. Všetky tieto aktivity umožňujú odvetviu dynamicky sa rozvíjať. "Takáto orientácia neprináša efekt len v raste kapacít, znižovaní nákladov a udržaní konkurenčnej úrovne kvality, ale rieši aj dopad výroby na životné prostredie. Všetky spoločnosti vo zväze majú integrovaný manažérsky systém certifikovaný podľa noriem ISO 9002 a 14000 a plnia zákonom stanovené environmentálne požiadavky vrátane európskych noriem," zdôraznil Líška.
Výraznejšia modernizácia v bývalých SCP, dnes Mondi Business paper SCP začala v roku 1991, keď v Ružomberku spustili do prevádzky najväčší papierenský stroj (č. 18) v strednej Európe. Ten podľa hovorcu spoločnosti Mateja Hlôšku ročne vyprodukuje 290-tisíc ton papiera a spolu s ďalšími dvoma strojmi významne prispieva k rastúcej efektívnosti výroby. V roku 1999 nasledovala generálna prestavba 17. papierenského stroja. Po príchode strategického investora, rakúskej firmy Neusiedler, v roku 2000 sa začal veľký projektu Impuls, v rámci ktorého sa prestaval spomínaný 18. papierenský stroj, ako aj závod Celulózka, ktorý v súčasnosti využíva modernú technológiu šetriacu životné prostredie. Nové technológie aj v skúšobnej prevádzke priniesli medziročný rast spracovanej drevnej suroviny o 41 percent. Ďalšia modernizácia v hodnote niekoľko miliónov eur sa zameria nielen na zvýšenie výroby, ale predovšetkým na jej kvalitu.
Štúrovská papiereň začala vyrábať papier na zvlnenú vrstvu vlnitých lepeniek, tzv. fluting, v roku 1974. K zásadným investíciám firma pristúpila v rokoch 1993 a 1994 po zničujúcom požiari. Bolo potrebné obnoviť celé technologické zariadenie. Zvyšovanie kapacity papierenského stroja si dali za cieľ aj zahraniční investori - najprv AssiDomän a potom Kappa Packaging. Podľa hovorcu Roberta Kissa Kappa investovala od svojho vstupu do štúrovskej firmy v roku 2001 viac ako 35 miliónov eur. Investične najsilnejší bol rok 2004, kedy firma preinvestovala takmer 760 miliónov korún. Väčšina investícií pripadla na projekt SK 300, ktorý počas takmer mesiac trvajúcej odstávky priniesol zmenu technológie varenia polocelulózy. Vylúčením síry z výrobného procesu firma zlepšila environmentálne parametre a vytvorila si podmienky na ďalší rast. Súčasná kapacita výroby flutingu v Štúrove dosahuje približne 190-tisíc ton ročne. "Po realizácii druhej etapy projektu SK 300 predpokladáme, že do roku 2007 zvýšime výrobu flutingu na približne 300-tisíc ton ročne. Vyžiada si to však investície za niekoľko desiatok miliónov eur," povedal Kiss.
SHP Slavošovce v posledných viac ako desiatich rokoch investovali do technológie výroby a spracovania papierov asi niekoľko stoviek miliónov korún. Ako informoval riaditeľ slavošovských papierní Mojš, konkrétne do rekonštrukcie papierenského stroja č. 8 v roku 1993 investovali 127 miliónov korún, o päť rokov neskôr 55 miliónov a v roku 1999 ďalšie 4 milióny korún. Vďaka tomu SHP mohli zvýšiť produkciu zo 7 500 na 15 000 ton papiera a rozšíriť sortiment o výrobu dvojvrstvových papierov. Ďalšími drobnými investíciami v nasledujúcom období papierne zvýšili ročnú produkciu papiera až na 18 000 ton. V poslednom období spoločnosť investuje najmä do spracovateľských strojov. Spustila stroj za 25 miliónov korún na výrobu potlačených obrúskov s možnosťou potlače štyroch farieb. Ďalší stroj na výrobu obrúskov bez potlače stál spoločnosť 49 miliónov korún. "V tomto roku sme podpísali kontrakt na ďalší obrúskový stroj so 6-farebnou potlačou za 59 miliónov korún. Súbežne rozširujeme aj previnovačku papierenského stroja č. 8 o tretí odvíjací stojan, čo nám umožní vyrábať trojvrstvové hygienické papiere," dodal Mojš.
| Štruktúra výroby papiera na Slovensku podľa druhu | ||
|
2004 |
2009* | |
| Grafické papiere |
54 |
51 |
|
Papierová hygiena |
18 |
14 |
|
Obalové papiere |
27 |
35 |
|
Iné druhy |
1 |
0 |
| * Odhad | ||
| Zdroj: Zväz celulózovo-papierenského priemyslu | ||