V korupčnej afére Siemensu nastal pohyb. Pred súdom sa ocitli dvaja bývalí manažéri elektrárenskej divízie Power Generation, ktorí sú obvinení z podplácania zahraničného partnera.
Podľa denníka Die Welt ide konkrétne o predaj plynových turbín talianskemu Enelu v rokoch 1999 a 2002, pri ktorom mal Horst V. (73) a Andreas K. (63) zaplatiť dvom manažérom Enelu zhruba šesť miliónov eur, v prepočte 204,2 milióna korún, výmenou za kontrakt v hodnote 450,3 milióna eur.
Manažéri sa priznali
Z priznania obvinených vyplýva, že korupcia bola v Siemense bežnou vecou. Horst V. v priznaní opísal systém tieňových spoločností a tajných účtov v Lichtenštajnsku, ktorý mal zabrániť vypátrali toku peňazí k Siemensu a bol použitý aj pri podplácaní Luigiho G. a Antonia C. z Enelu. Po zrušení systému kont koncom 90. rokov mala divízia na švajčiarskom konte k dispozícii zhruba dvanásť miliónov švajčiarskych frankov, v prepočte 254,2 milióna korún, aby obaja Taliani mohli dostať peniaze pri ďalšom kontrakte.
Podľa Financial Times Deutschland sa podobný systém uplatnil v rôznych regiónoch sveta, napríklad vo východnej Ázii. Horst V. poukázal na rovnakú prax aj v prípade konkurencie a zdôraznil, že Siemens Talianom peniaze nevnucoval. "Platby boli žiadané, nie ponúknuté," cituje ho FTD. Dokonca žiadali až štyri percentá z objemu kontraktu, no Horstovi V. sa podľa jeho vlastných slov podarilo znížiť sumu na jedno percento.
Navyše riaditelia Power Generation mohli disponovať platbami do výšky pol milióna mariek (zhruba 250-tisíc eur), vyššiu sumu už musel schváliť zodpovedný člen predstavenstva.
Andreas K. zväčša výpoveď Horsta V. potvrdil, no dodal, že Siemens sa nepokúšal aktívne získavať kontrakty cez úplatky. Dodal, že divízia mala čierne konto vo Švajčiarsku, otvorené na meno istého účtovníka. Keď odišiel do dôchodku, Horst V. nariadil presun peňazí na kontá lichtenštajnskej nadácie.
Systém Siemens?
V súdnom procese sa musí zodpovedať aj samotný koncern, hoci na základe nemeckého práva nemôže byť žalovaný. No v prípade odsúdenia oboch manažérov môžu zisky, ktoré Siemens zarobil na kontraktoch s Enelom, pripadnúť štátnej pokladnici.
Nová záležitosť s Enelom vôbec nie je prvá. Už v júli minulého roka bol zamestnanec Siemensu Wolfgang B. odsúdený milánskym súdom na 23-mesačný podmienečný trest a Siemens vtedy podľa Die Weltu zaplatil pokutu zhruba pol milióna eur.
Proces musí vyriešiť aj závažné právne otázky. Nie je totiž jasné, či platby manažérom Enelu je možné podľa nemeckého práva označiť za trestný čin. V roku 1998 síce vstúpil do platnosti zákon o podplácaní v medzinárodnom styku, avšak trestné je len podplácanie zahraničných úradníkov, nie podnikateľov.
Experti upozorňujú, že už v čase prvého úplatku bol Enel akciovou spoločnosťou a zhruba tretina akcií bola v rozptýlenom vlastníctve. Podľa denníka Handelsblatt teda súd musí v prvom rade odpovedať na otázku, či manažéri Enelu boli alebo neboli štátni úradníci. Vrchný prokurátor Ulrich Busch si však myslí, že odpoveď dal už rozsudok milánskeho súdu.
Rovnako nie je isté, do akej miery súvisí tento prípad s vyšetrovaním telekomunikačnej divízie Com. Aj tá totiž mala čierne kontá v Lichtenštajnsku a viacnásobným prevodom sa snažila zatajiť pôvod peňazí. Je to teda systém Siemens, pýta sa Handelsblatt.