Nemci začínajú podnikať v Afganistane, ktorý je aspoň podľa hodnotenia londýnskej spoločnosti Control Risks jednou z najnebezpečnejších krajín sveta.
Po tom, čo USA na jeseň 2001 v boji proti teroristickej organizácii Al-Kajdá zvrhli talibanský režim, sa pre 27 miliónov obyvateľov skončila vojna, trvajúca viac než dve desaťročia.
K obnove Afganistanu majú výraznou mierou prispieť medzinárodné miliardové investície a zahraničné spoločnosti. Medzičasom tu 550 firiem vlastní investičnú licenciu, z čoho zhruba 20 pochádza z Nemecka.
Na rozdiel od Američanov sú Nemci v Afganistane obľúbení. K tradične dobrým vzťahom prispieva aj fakt, že Nemecko nikdy nepatrilo k celej plejáde agresorov, ktorí túto krajinu v minulých storočiach opakovane napádali. Navyše Nemecko už od 50. rokov minulého storočia poskytuje Afganistanu rozvojovú pomoc a na jeho terajšiu obnovu uvoľní 320 miliónov eur. Nemeckí podnikatelia s obľubou nosia na sakách malé odznaky s nemeckou a afganskou zástavou, čo má aj preventívny účinok: nikto ich nepovažuje za Američanov.
Improvizovaná ekonomika
V Afganistane sa zatiaľ rozvíja improvizovaný ekonomický život. Drevené búdy a vyradené nákladné kontajnery sa zmenili na autoservisy, predajne SIM kariet do mobilných telefónov, pekárne, mäsiarstvá či internetové kaviarne. Všade sa obchoduje a jedná a okolo po rozbitých cestách jazdia viac či menej pohybu schopné autá, konské povozy a pestrofarebné kamióny.
V krajine prakticky ustala akákoľvek výroba. Preto ako z iného sveta vyzerá továreň na výrobu okien Henryho Liescheho, otvorená v roku 2004, ktorá zamestnáva 70 Afgancov. Pred bránami stoja stráže a dvor so všadeprítomným prachom je pokropený vodou, no v bielej výrobnej hale pracujú moderné stroje. Továreň má kapacitu 200 okien na mieru v priebehu ôsmich hodín. Plast pochádza z Turecka, sklo z Iránu.
No Liesche nie je v Afganistane sám. Napríklad spoločnosť Knauf Gips tu v roku 2004 predala stavebné materiály, najmä sadru, v hodnote 500-tisíc eur a uvažuje aj o výstavbe vlastnej továrne. Siemens, ktorý je v Afganistane s určitými prestávkami aktívny už od roku 1925, opravuje elektrárne a podieľa sa na obnove infraštruktúry. Ďalším nemeckým projektom je montáž solárnych článkov na školu v Džalalabáde alebo obnova cukrovaru neďaleko Kábulu, ktorá bude stáť 12 miliónov dolárov a financuje ju nemecká spoločnosť KWS, štyria súkromní afganskí investori a nemecká vláda.
Afganistan láka
Afganská vláda si uvedomuje, že medzinárodná finančná pomoc nie je bezodná a preto stavila na rozvoj súkromného podnikania.
Nedávno navštívila krajinu aj nemecká delegácia pod vedením riaditeľa odboru zahraničnej ekonomickej politiky ministerstva hospodárstva Karl-Ernsta Braunera. Jej členmi bolo zhruba 30 zástupcov malých a stredných podnikov, ktorí chceli preskúmať podnikateľské možnosti v krajine.
"Afganci slepo dôverujú nemeckému priemyslu. Môžete im predať všetko a oni zaplatia akúkoľvek cenu," povedal pri uvítaní delegácie prezident krajiny Hamíd Karzaj. Prezident vie veľmi dobre spropagovať svoju krajinu, no mnohí Afganci ho považujú skôr za bábku v rukách Američanov. Práve z toho dôvodu sa jeho palác v hlavnom meste stal akousi pevnosťou, obklopenou niekoľkými múrmi a pancierovými zábranami. Jeho ochranku tvoria žoldnieri vyzbrojení samopalmi a pripomínajú postavy z hollywoodskych akčných filmov.
Nemci sa s Karzajovým nadšením nestotožňujú. Rozhodujúcim faktorom pre nich je okrem osobnej bezpečnosti pomer medzi rizikom a ziskom. Control Risks hodnotí bezpečnostnú situáciu v Kábule aj napriek viacerým teroristickým útokom ako stabilnú, mimo hlavného mesta však za zlú.
Problémov je viac než dosť
Ťažkosti spôsobuje súdnictvo, ktorého reforma prakticky nepokročila ani o kúsok. Kmeňové právo koliduje s islamom a modernými pravidlami súdnictva. Najväčšie problémy spôsobuje prenájom pozemkov, kde v mnohých prípadoch vznikajú rôzne nevyjasnené nároky, takže obľube sa tešia vyradené priemyselné oblasti s jednoznačnými vlastníckymi pomermi.
Ďalším problémom je korupcia, hoci afganská vláda v roku 2003 založila investičnú agentúru Afghan Investment Support Agency (AISA), ktorá umožňuje registráciu nových firiem v priebehu niekoľkých dní, rozhodnutia v určených lehotách a za pevne stanovené poplatky.
Problematická je aj rozbitá infraštruktúra, takže spoľahlivé dodávky elektrickej energie má len zlomok Afganistanu. Preprava tovaru alebo zariadení cez krajinu je v dôsledku zúfalého stavu ciest pomalá a často nespoľahlivá.
Investovanie komplikuje aj nedostatok financií. Podľa Petra Kreutzbergera zo Združenia nemeckého priemyslu (BDI) žiadna nemecká banka neposkytne na investície v Afganistane úver a rovnako ani domáce inštitúcie. Banky, ako Afghanistan International Bank, síce sľubujú úvery, no de facto ich pre vysoké riziko neposkytujú. Kreutzberger navrhuje vytvorenie fondu, ktorý by, podobne ako v prípade Marshallovho plánu pre Nemecko, uvoľnil peniaze a tie by sa postupne do neho vracali.
Ďalšou alternatívou sú afganskí investori, ktorí podľa znalcov disponujú dostatočnými finančnými prostriedkami. Tieto zdroje však nie je ľahké rozpoznať, pretože viac než polovicu afganského hrubého domáceho produktu tvorí obchod s drogami. Niet divu. Afganistan je totiž najväčším svetovým producentom ópia.
Rada na záver
Podnikom, ktoré sa napriek všetkým problémom odvážia ku skoku do neznáma, Kreutzberger odporúča najmä sektory stavebníctva a stavebných materiálov, logistiku a výrobu potravín. Upozorňuje pritom na dôležitosť domáceho partnera, pri hľadaní ktorého pomáhajú AISA a obchodné komory. (hn/sz)