Druhá najväčšia slovenská magnezitka Slovmag Lubeník má nového majiteľa. Stala sa ním bratislavská firma Invest Kapital. Ide o poradenskú spoločnosť, zameranú najmä na správu a vymáhanie pohľadávok.
Do Slovmagu vstúpila cez balík pohľadávok OTP Banky, istených akciami firmy SMTL, ktorá kontrolovala lubenícku magnezitku aj Lovinit v Lovinobani. OTP Banka mala v Slovmagu uviaznutých okolo 400 miliónov korún a speňažiť sa ich pokúšala niekoľko mesiacov. Za koľko sa jej to podarilo, nie je známe. Obe strany sa k transakcii nevyjadrili.
Pred Vianocami v Lubeníku prebehlo mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom akcionári schválili zmeny v orgánoch spoločnosti a zvýšenie jej základného imania.
Angažovanosť banky
Slovmag Lubeník potrebuje na ozdravenie peniaze. Do problémov sa dostal vlani spolu s Lovinitom, ktorý skončil na jeseň v konkurze. Obe firmy, prepojené výrobou, surovinami aj obchodne, patrili Dušanovi Macuškovi, advokátovi a exposlancovi za HZDS.
Po kríze v Lovinobani sa VÚB márne snažila nájsť pre Lovinit i Slovmag investora. Neskôr svoj podiel v Slovmagu predala OTP Banke, ktorá reštrukturalizáciu firmy prevzala na seba.
Kto bude investor?
Slovmag sa dá zachrániť skôr ako Lovinit, tvrdili ešte počas vlaňajšej krízy odborníci. Vývoj im dal za pravdu. Vstup firmy Invest Kapital je len prechodným riešením a Slovmag skončí s veľkou pravdepodobnosťou skôr či neskôr v rukách strategického investora, domnievajú sa.
Podľa vedenia OTP Banky môže magnezitka na budúci rok vyrábať produkciu približne za 130 miliónov korún mesačne. Dostala sa aj k obchodom, na ktoré mal zmluvy Lovinit, a tak dokáže linky vyťažiť na maximum.
Rozchod po desiatich rokoch
Slovmag Lubeník dosahoval v lepších časoch tržby 1,5 miliardy korún a zisk v desiatkach miliónov. Firma bola sprivatizovaná manažérmi a zamestnancami v roku 1994 za 435 miliónov. Už o dva roky neskôr došlo k jej prepojeniu s Lovinitom cez rozhodujúcich vlastníkov Slovmagu.
V roku 1997 vstúpil do Lovinitu Macuška a v roku 2003 ovládol aj konkurenčný Slovmag. Motívom netradičnej fúzie, keď menšia firma ovládla väčšiu, bol najmä prístup k lubeníckej surovine, zefektívnenie nákladov a spoločná obchodná politika.