Chcete si kúpiť niečo na zahryznutie alebo vypiť kávu, ktoré ponúka predajný automat? Aj keď máte mince v požadovanej nominálnej hodnote a zariadenie funguje, nie je isté, že vám tovar vydá. Príčinou bývajú mincovníky automatov, ktoré nespoznajú mincu, hoci tá nie je falošná ani poškodená. Problematické sú najmä dvojkorunáčky z roku 2003.
"Dvojkorunáčky často prepadávajú cez mincovníky. Tyká sa to najmä novších mincí. Ak sú lesklé a akoby mastnejšie, môže byť s nimi problém," hovorí plnič nápojových automatov z istej bratislavskej firmy prevádzkujúcej tieto zariadenia. Podľa tohto pracovníka, ktorý si neželal zverejniť meno, takéto poznatky majú aj plniči automatov inde na Slovensku. "Vyzerá to tak, akoby všetky dvojkorunáčky neboli rovnaké," dodal.
Mince sa vyrábajú stále rovnako
Mince určené na hotovostný peňažný obeh musia spĺňať stanovené technické parametre, tvrdí Národná banka Slovenska (NBS). Vyššia lesklosť by podľa nej nemala spôsobovať v automatoch problém. Aby sa zabezpečila materiálová zhodnosť mincí s pôvodným štandardom razeným v roku 1993, Mincovňa Kremnica kontroluje dodávané mincové platničky. Pochádzajú od rôznych zahraničných výrobcov. Okrem toho sa v určitom tolerančnom pásme porovnáva aj zhodnosť elektromagnetických vlastností mincí. Napriek tomu NBS pripúšťa, že niektoré z mincí nemusia automaty akceptovať.
"Mince rovnakej hodnoty stále vyrábame z tých istých materiálov. Rovnaké je aj ich chemické zloženie a technologický postup výroby," potvrdil vedúci predaja a marketingu Mincovne Kremnica Jaroslav Setnický.
Mincovníky sú veľmi citlivé
Čo teda zapríčiňuje, že lesklejšie dvojkorunáčky prepadávajú cez mincovníky? To, že sú lesklejšie, považuje Setnický len za subjektívny dojem. Môže to byť spôsobené tým, že ide o novšie mince, ktoré nie sú ešte ošúchané. V Kremnici nevedia, že by boli s nimi nejaké problémy.
"Po vhodení mince do automatu ju mincovník za zlomok sekundy elektronicky otestuje," vysvetľuje manažér firmy Prodigi Gabriel Bajkai. Zistí nielen jej rozmer, ale vyhodnotí aj materiálové zloženie. A práve materiál, z ktorého je minca vyrobená, robí podľa neho automatom ťažkosti. Nové mincovníky sú totiž veľmi citlivé. Rozpoznajú aj malú odchýlku od prípustnej tolerancie spôsobenej pri razbe.
Iné vysvetlenie má NBS: Mincovníky podľa nej dodávajú viacerí zahraniční výrobcovia. Majú rôznu technickú úroveň a niektoré sú už zastarané. Presnosť ich nastavenia závisí od kalibračných štandardov, ktoré používajú servisné organizácie. Práve to môže do značnej miery ovplyvniť mieru akceptovania mincí, predpokladá banka.
Dá sa automat oklamať?
Naprogramovanie mincovníkov nebýva vždy jednoduché. Ich softvér musí čo najlepšie rozpoznať vzorku používaných platidiel. Po čase, keď prídu do obehu nové mince z ďalšej razby, treba mincovníky opäť nastaviť. Niektoré sa programujú priamo v automatoch, iné len v servise.
Okrem nastavenia mincovníkov vplývajú na rozpoznávanie mincí aj ďalšie faktory. Napríklad vlhkosť a špina v prostredí, kde sú inštalované. Ako teda "oklamať" prístroj, aby prijal platnú a napohľad bezchybnú mincu? Podľa nemenovaného plniča nápojových automatov lesklé mince by sa nemali škriabať a šúchať o tvrdú podložku, lebo potom by sa už vôbec nemuseli dať použiť. Pomôcť môže utretie mince handričkou alebo mierne navlhčenie. Pre istotu je však dobré mať pri sebe viac mincí. Z nich si predajný automat určite vyberie.
Niektoré automaty už berú aj eurá
Niektoré predajné automaty, ktorých bolo vlani na Slovensku približne 7-tisíc, majú už mincovníky naprogramované na poslednú známu súpravu eura a jeho centov. Prevádzkovatelia automatov, ktoré majú staré mincovníky, ich budú musieť po prechode na euro vymeniť.
Podľa Slovenskej vendingovej asociácie vlani dosahoval priemerný ročný obrat pri jednom automate asi 67-tisíc korún a priemerná marža predstavovala šesť percent. Investícia do takéhoto zariadenia, ktoré stojí okolo 100-tisíc korún bez DPH, sa vráti za šesť až osem rokov. To je podľa asociácie na hranici jeho fyzického a morálneho opotrebovania.
Z čoho sa vyrábajú mince
Od roku 1993 sa na potreby peňažného obehu vyrazilo v štátnom podniku Mincovňa Kremnica takmer 1,3 miliardy mincí všetkých nominálnych hodnôt vrátane 10- a 20-halierových, ktorých platnosť sa skončila v decembri 2003. V obehu je asi pol miliardy "automatových" mincí v nominálnej hodnote 1, 2, 5 a 10 korún. Desaťkorunáčka je z hliníkového bronzu (zliatina medi, hliníka a niklu). Základ jedno-, dvoj- a päťkorunáčky, ako aj menšieho 50-haliernika, tvorí oceľové jadro, ktoré je pokovované tenkou vrstvou. Jednokorunáčka ju má z bronzu (zliatina medi a cínu). Dvoj- a päťkorunáčka je potiahnutá niklom a 50-haliernik meďou. Väčší 50-haliernik je zo zliatiny hliníka a horčíka.