Typickým príkladom je obuvnícky a kožiarsky priemysel, ktorý je všeobecne v Európe považovaný za úpadkové odvetvie bez väčšej perspektívy. Väčšina podnikov už presunula svoje výrobné kapacity do Číny, prípadne iných krajín s lacnejšou pracovnou silou. Fabriky, ktoré ostali na starom kontinente, však narážajú na nový problém. Vo výrobných halách im akútne chýbajú kvalifikovaní ľudia, ktorí by takúto prácu boli ochotní robiť.
Inde platia lepšie
Podľa prezidenta Zväzu kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu Štefana Šula patria priemerné mzdy v ich odvetví k najnižším v slovenskom hospodárstve. Kvôli obrovskej konkurencii lacnej čínskej obuvi väčšina našich podnikov na akékoľvek zvyšovanie platov ani nepomýšľa. Práve preto ľudia odchádzajú.
Veľkým lákadlom sú najmä automobilky a desiatky ich dodávateľov, ktorí stále zápasia s prísunom čerstvých pracovných síl. Práca v obuvníckom priemysle neláka ani mladých ľudí. Väčšina odborných škôl už zanikla a o tie, ktoré ostali, je záujem študentov mizivý.
Podľa prezidenta zväzu môže pokračovanie tohto trendu spôsobiť, že aj zahraničné obuvnícke firmy, ktoré k nám koncom 90. rokov presunuli svoje prevádzky, skončia nakoniec tiež v Číne či iných krajinách s nižšími mzdovými nákladmi a dostatkom vhodných pracovníkov.
Vreckové školákom
Jednou z najväčších obuvníckych fabrík u nás je firma Gabor, ktorá v Bánovciach nad Bebravou a Liptovskom Mikuláši zamestnáva takmer 1 800 pracovníkov. Dcérska spoločnosť nemeckého koncernu Gabor Shoes by v tomto roku chcela spustiť novú finalizačnú linku, zvýšiť kapacitu výroby a zamestnať ďalšiu stovku zamestnancov.
Podľa konateľa Juraja Vodičku majú však problém nájsť dostatok ľudí ochotných prijať tieto voľné pracovné miesta. "Obuvnícky priemysel potrebuje zlepšiť svoj imidž v očiach potenciálnych zamestnancov," dodáva Vodička a perspektívu vidí najmä v spolupráci s odbornými školami.
Fabrika už niekoľko rokov kooperuje so Spojenou školou v Bánovciach nad Bebravou, kde funguje maturitný študijný odbor Technik obuvníckej výroby. Mladým ľuďom, ktorí sa pre tento typ školy rozhodnú, poskytujú počas celého štúdia finančnú podporu vo forme vreckového. Podobný projekt plánujú rozbehnúť aj v Liptovskom Mikuláši. Gabor sa snaží loviť budúcich obuvníkov aj medzi nezamestnanými, ktorým ponúka účasť na rekvalifikačných kurzoch.
Problémy i v Partizánskom
Nedostatok zručných výrobných robotníkov je aj v bývalej mekke obuvníckeho priemyslu, v Partizánskom. V meste, z ktorého za socializmu vyvážali do krajín celého východného bloku desiatky miliónov párov obuvi, je dnes problém zohnať kvalifikovaného pracovníka.
"V súčasnosti nám najväčšie ťažkosti robí profesia šička. Potrebovali by sme ich prijať zhruba 80 či už na oddelenie výroby topánok, alebo na oddelenie výroby bezpečnostných postrojov, používaných pri prácach vo výškach," tvrdí personálna šéfka firmy Bacou-Dalloz Lenka Djokičová.
Podobný problém má aj dcéra švajčiarskeho obuvníckeho giganta Rieker, ktorá pôsobí v Komárne. Chýbajú jej najmä vyučení modelári obuvi s určitou praxou v tomto odbore. Riaditeľ firmy Rieker Obuv Rudolf Keller vidí dôvod aj v tom, že mnohí odborníci z tohto fachu radšej prijmú lepšie platenú prácu v zahraničí, napríklad v susednom Maďarsku.