Mestskí dopravcovia inkasujú za pokuty milióny

Cestujúcich bez lístka v minulom roku ubudlo aj v hlavnom meste. Dopravný podnik Bratislava tak na ich účet zarobil zhruba 52,7 milióna korún. Je to však o viac ako dva milióny korún a zároveň o jedenásťtisíc prichytených cestujúcich menej ako predvlani. "Cestovanie načierno v minulom roku ubudlo, ale aj vďaka tomu, že bol výpadok štyroch revízorov na obdobie až troch mesiacov," objasňuje pokles Branislav Záhradník, šéf Dopravného podniku Bratislava.
Podobné výsledky prichádzajú aj zo severu Slovenska. Dopravný podnik mesta Žilina na čiernych pasažieroch zarobil 3,2 milióna korún, keď jazdu bez lístka nedokončilo viac ako 4 200 ľudí. Z celkových tržieb na žilinskom cestovnom tak išlo o 2,6-percentný podiel, keď mesto utŕžilo viac ako 122 miliónov korún. Mesto však vo všeobecnosti čelí ubúdaniu cestujúcej verejnosti, medzi rokmi 2005 a 2006 dokonca podnik previezol až o 1,4 milióna ľudí menej. Podľa riaditeľa Dopravného podniku mesta Žilina Igora Gubalu je však stav platení pokút na mieste a v doplatkoch zhruba rovnaký.
Rovnako pri vymáhaní pohľadávok postupuje aj Bratislava. "Ak cestujúci nezaplatí vo vozidle, revízor je oprávnený spísať hlásenie z dokladu totožnosti, pričom cestujúci má možnosť zaplatiť úhradu do 30 dní v doplatkovej pokladnici. Následne sa zasiela pokus o zmier. Ak neuhradí, postupuje sa prípad na súdne konanie. Dlhujúca suma sa tak zvyšuje o súdne trovy," dodáva Záhradník.
Následne sa tak pokuta môže predražiť až o ďalších dvetisíc korún. Pokuta, ktorá je už dlhodobo stonásobkom ceny lístka, pritom môže byť vymáhaná aj desať rokov. Poplatky časom narastajú. "V doplatkovej pokladnici je však uhradených len približne 27 percent služobných hlásení. Ostatné idú na vymáhanie." Za predaj cestovných lístkov hlavné mesto vlani utŕžilo zhruba 980 miliónov korún.