Parlamentné voľby v Iráne, ktoré sa uskutočnia koncom tohto mesiaca, rozhodnú, či sa krajine podarí pokračovať v dôležitých hospodárskych reformách a stať najsilnejšou ekonomikou v regióne. Najväčšou podporou pre iránsku ekonomiku sú v súčasnosti vysoké zásoby ropy -- krajina dnes disponuje 7 percentami z celkového objemu dokázaných rezerv ropy na svete. Hospodárstvo rovnako podporuje aj predaj zemného plynu, kde sa Irán zaraďuje v rebríčku na druhé miesto, hneď za najväčším dodávateľom, Ruskom, uviedla mediálna spoločnosť BBC.
Okrem toho sa krajine podarilo uniknúť konfliktom, ktoré v ostatných troch rokoch zachvátili susedné štáty, Afganistan a Irak. Analytici a ekonómovia sú presvedčení, že Irán dnes prežíva skutočný hospodársky boom. Hospodárstvo krajiny zaznamenalo za ostatné dva roky každoročne rast o viac než 7 percent, pričom prognózy na roky 2004 a 2005 hovoria o raste o ďalších 6,5 percenta. Nízky štátny dlh, vysoký obchodný prebytok a vyššie výdavky vlády len dopĺňajú priaznivý vývoj súčasnej iránskej ekonomiky.
Aj napriek dobrým číslam sa však niektorí analytici obávajú o budúci hospodársky vývoj Iránu. Ratingová agentúra Fitch považuje investície v Iráne za veľmi riskantné, čo sa zhoduje s jej pohľadom na investovanie v krajinách ako sú Ukrajina, Indonézia alebo Lesotho. Obavy agentúry o ekonomický vývoj v Iráne sú založené na silnej závislosti krajiny od ropy, a to aj napriek úsiliu iránskej vlády podporovať rozvoj aj ostatných sektorov. Prudký hospodársky rast Iránu dnes ostro kontrastuje so stagnáciou v 90. rokoch, keď bola cena ropy asi o jednu tretinu nižšia než v súčasnosti. Ďalšou hrozbou pre rozvoj iránskej ekonomiky aj v budúcnosti je pretrvávajúce dominantné postavenie štátnych podnikov, ktoré obmedzujú obchodné aktivity menších súkromných spoločností. Príležitosti na rozvoj zahraničného obchodu sú navyše redukované rôznymi sankciami, ktoré voči Iránu zaviedli ešte pred 9 rokmi Spojené štáty americké, pretože podozrievajú krajinu z podpory a financovania teroristických skupín. Tieto sankcie majú negatívny dosah najmä na mladšiu generáciu Iračanov.
Približne jedna tretina z 68-miliónovej populácie Iračanov ešte nedovŕšila ani 14 rokov, čo môže v blízkej budúcnosti vytvoriť obrovský tlak na pracovný trh. Miera nezamestnanosti sa dnes pohybuje okolo úrovne 16 %, avšak predpokladá sa, že reálne je oveľa vyššia. Aby si Irán udržal aspoň 16-percentnú mieru nezamestnanosti, musel by každoročne vytvoriť aspoň 800-tisíc nových pracovných miest.
Čo je však dnes skutočne dôležité pre budúci hospodársky vývoj Iránu, je stabilizácia na politickej scéne. "Hospodárstvo v krajine dnes síce prosperuje, politická situácia je však stále napätá," uviedol Ed Parker, analytik z agentúry Fitch. Krajina s napätím očakáva voľby, ktoré budú dôležitou skúškou pre iránskeho prezidenta Mohammada Chatámího usilujúceho sa presadiť v krajine rozsiahle ekonomické reformy od svojho nástupu do funkcie v roku 1997. S podporou väčšiny vlády sa mu doteraz podarilo presadiť zrušenie obmedzovania zahraničných investícií, eliminoval prekážky rozvoja zahraničného obchodu a podporil vytvorenie fondu, ktorého hlavnou úlohou je ochraňovať iránsku ekonomiku pred cenovými výkyvmi na trhu s ropou.
StoryEditor