Sú to presne tri roky, čo si najvyšší predstavitelia pätnástich členských štátov Európskej únie (EÚ) na stretnutí v portugalskom meste Santa Maria de Fedeira sľúbili, že do desiatich rokov vybudujú na starom kontinente ekonomiku, ktorá bude konkurencieschopnejšia ako americká. Dnes Európska komisia (EK) pripúšťa, že šance na splnenie tohto ambiciózneho cieľa sú minimálne.
Životná úroveň v Spojených štátoch je v priemere o tretinu vyššia ako na európskom kontinente -- a už vyše desať rokov nerástol domáci produkt v únii ani raz rýchlejšie ako v zámorí. Podľa odhadu Európskej centrálnej banky to nebude ináč ani v tomto roku. Hrubý domáci produkt (HDP) sa v Európe zvýši o jedno percento, v USA o 2,5 percenta.
"Američania veľa pracujú a veľa konzumujú -- a to je najjednoduchší motor rastu," domnieva sa Alberto Alessina, profesor ekonómie na Harvardovej univerzite: "Pochopiteľne, platia za to väčším stresom a čudnými stravovacími návykmi, kým západná Európa si dlhodobo viac cení slušnú kvalitu života a sociálny servis, avšak z dnešného hľadiska už dosť nadštandardný."
Západoeurópskym slabým miestom je nižšia úroveň zamestnanosti, avšak aj tí, čo miesto majú, pracujú v priemere menej ako Američania. Podľa zdrojov Organizácie krajín pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) priemerný Američan odpracuje za rok 2 100 hodín, kým Nemec len 1 500 hodín. Tá istá štatistika udáva, že z hľadiska produktivity práce USA predbehlo síce šesť krajín, z toho päť členov únie, ale bohatstvo národa vraj závisí aj od toho, koľko ľudí je vôbec zamestnaných.
Ako hovorí Francesco Giavazzi z milánskej univerzity, pomer pracujúcich osôb sa k americkému ukazovateľu (75 %) blíži len v tých krajinách, ktoré liberalizovali pracovný trh, ako napr. Veľká Británia, Holandsko alebo Dánsko. Závažným problémom Európy sú podľa neho aj neprimerane skoré odchody do dôchodku.
Iným zatiaľ nevyužívaným zdrojom rastu je pre Európanov dovŕšenie integrácie spoločného trhu. Likvidácia bariér v takých oblastiach, ako sú štátne zákazky, energetika či budovanie jednotného daňového systému, pokračuje len nedostatočným tempom. Aj samotní európski komisári si uvedomujú, že vyše štyri roky, ktoré obvykle uplynú od zásadného rozhodnutia k činu, sú predsa len dlhým časom.
Európa zaostáva aj v inovácii výrobkov. Takzvanej novej ekonomike v Spojených štátoch predchádzali hlboké zmeny vo firemnej štruktúre, do ktorých podniky v Európe ešte len prácne dotláčajú súčasné globálne premeny trhu.
StoryEditor