Nepamätám si, kedy som od detstva jedol puding. Beriem to tak, že je určený hlavne deťom. Napriek tomu štatistiky nepustia. Sme vraj prví na svete v jedení pudingov v prášku. Na mňa tak pripadá vychutnanie si pudingu v priemere každú druhú nedeľu. Kto by to povedal. Slováci predbehli dokonca aj druhých Čechov, čo je už lepší príklad, aj pre "iné" športy.
Hocako, väčšina zo skonzumovaných pudingov sú stále klasické pudingy vrátane BB pudingov, či novinky s rôznymi príchuťami patriace do skupiny Dr. Oetker, ktorá ich vyrába u nás. Deň v... sme teda strávili v závode Dr. Oetker v nenápadnej obci Boleráz pri Trnave. Na moje príjemné prekvapenie, vyrábajú sa tu nielen pudingy či legendárny Zlatý Klas.
Kvalita je v namiešaní (06:00)
"Vyrábame tu napríklad aj Bystrinku. Záujem o ňu stúpa, videl som ju dokonca predávať ,načierno` v Anglicku v takzvaných poľských obchodoch," hovorí mi riaditeľ výroby Jozef Baránek, kým sa obliekam do predpísaného odevu. Bystrinku poznám, ako zrejme každý, kto si potrebuje sem-tam usporiadať myšlienky v hlave po náročnej oslave. I keď určite je jej využitie aj prospešnejšie.
"No poďte, naše dámy sa na vás už tešia," pridáva mi Baránek na smelosti. Denná šichta štartuje už o šiestej. Dostávam krátky kurz o základoch bezpečnosti a idem na to. "Najskôr treba namiešať suroviny podľa toho, čo sa bude cez deň vyrábať," hovorí miešač Jozef a ukazuje na kôpku receptov. "Receptúry sú však tajné, je to naše know-how," upozorňuje ma Baránek.
Chute Slovákov sú vraj jedinečné, čomu sa musela podľa jeho slov prispôsobiť aj výroba tunajšieho "zlata v prášku". Namiešané suroviny sa tak ľahko ďalej nedostanú. Sú totiž pod drobnohľadom miestneho laboratória. "Všetko sa musí dobre skontrolovať, nemôže nám uniknúť žiadna chyba," hovorí Jana z "labáku", rukami ktorej prejde vzorka z každej dávky. Bez jej odobrenia sa jednoducho nič balíčkovať nebude.
Puding ako liek (10:00)
Všetko je v poriadku až do chvíle, kým ma moje nové kolegyne nepostavia pred výrobný pás. Keď vidím, v akej rýchlosti a s akým úsmevom na tvári odchytávajú farebné krabičky s tradičným BB pudingom, ktoré chrlia automatické baliace zariadenia a ukladajú ich do kartónových škatúľ, rozmýšľam, koľkoročnú prax na to treba. "Každej chvíľu trvalo, kým si zvykla. Prvé dva týždne sú skutočne ťažké," upokojuje ma jedna z nich. Tempo je však vysoké, veď pripraviť približne 80 miliónov výrobkov ročne dá zabrať.
Ale aspoň sa čo-to dozviem. Napríklad aj to, že BB puding vyvinul istý piešťanský lekárnik Winter. Len pre zaujímavosť, aj Dr. August Oetker, zakladateľ spoločnosti, bol lekárnik a je ním tiež tunajší šéf Jozef Baránek.
BB pudingy sa jedno obdobie skutočne vyrábali ako liek pre dojčatá. Skladali sa z kukuričného škrobu a keksovej múčky. Tá vznikla z pomletých keksov, ktoré obsahovali určité koreniny zabraňujúce nadúvaniu batoliat. Výroba sa preto presunula do Hlohovca, no neskôr, keď sa zistilo, že až to taký liek nie je, cestoval opäť. V Slovenských škrobárňach v Boleráze následne menil majiteľa, až ho v roku 1991 kúpil Dr. Oetker.
Balí sa rýchlo (12:00)
Z môjho mikrosnívania, či skôr mikroanalyzovania, ma vyruší stroj a nemilosrdné hromadenie škatúľ pod mojimi rukami. A to som si na začiatku hovoril, že dať šesť škatúľ do jednej väčšej a prelepiť ju lepiacou páskou nemôže byť problém. Nevzdávam to, raz sa tá prax na mňa musí nalepiť. Skúšame to s ďalšou celebritou miestneho závodu -- Zlatým Klasom.
"Týždeň robíme na veľkých vreckách a týždeň na malých," odhaľuje kolegyňa Mária kľúč, podľa ktorého sa striedajú pri linkách. "Veľké vrecká si vyhradili pudingy, v malých sú šumienky či prísady na pečenie," prízvukuje mi. Okrem klasických pudingov a Zlatého Klasu sa tu totiž vyrábajú aj ďalšie prísady do pečenia, dezerty v prášku, no aj prípravky na želírovanie a nápoje v prášku. Papierové vrecká sú však podľa mňa ešte neposednejšie ako škatule. S balením to definitívne "balím".
20 000 šumienok pocítite (14:00)
Presúvame sa na ďalšie pracovisko a do nosa mi zrazu prenikne výrazná štipľavo-ovocná aróma. "Keď je 20-tisíc šumienok na kope, tak to cítiť," s úsmevom ukazuje Baránek na veľkú plastovú debnu plnú jahodových šumivých práškov. "Treba si dávať pozor na to, či je správne vytlačený dátum a či je aj hmotnosť vrecka v poriadku," vysvetľuje Ľubica, ktorá dbá o to, aby sme si mohli naplno vychutnať instantné bublinky. Pri položení jedného z vreciek na váhu poznamenala: "Všetky vyzerajú rovnako, ale v skutočnosti to tak nemusí byť. Ak nám nejaké chybné unikne, môžeme sa ,tešiť` na reklamáciu," vystríha nás pred "odfláknutím" kontroly. Ako sa už veľakrát presvedčila, stroje nie sú neomylné.
Šichta sa mi pomaly končí. Ešte stále nie som presvedčený o tom, či by som predsa len neprispel aj osobne k štatistikám jedenia pudingov, za ktoré u nás vďačíme zrejme tým najmenším. Jozef Baránek sa nad mojou váhavosťou šibalsky uškrnie a dodá: "Dám vám svoj tajný recept na ovocný puding, chcete? Do čerešňovej Fruttiny dajte namiesto vody červené vínko," hovorí. "Ale ak máte radšej biele, použite Fruttinu s marhuľovou príchuťou," dodáva a ja rozmýšľam, že to naozaj nemusí byť až také zlé.