Prepojenosť bánk medzi sebou spôsobuje šírenie dlhovej nákazy do ostatných krajín eurozóny, tvrdí v rozhovore Šichtařová.
Môže podľa vás 50-percentný odpis gréckeho dlhu spôsobiť európskym bankám veľké problémy?
Odpis dlhu v takejto výške môže viesť ku kolapsu niekoľkých menších nemeckých bánk, ako aj zväčšiť problémy francúzskych bánk. Samozrejme, toto všetko hrozí, ak nedôjde súčasne k rekapitalizácii bánk a odpisu gréckeho dlhu. Najohrozenejšie je Portugalsko a Španielsko. Už teraz sú tieto krajiny veľmi zadlžené a ak by došlo k prevzatiu dlhu na štát, krajinám by sa mohol zhoršiť rating. Zároveň to problémy odsunie len na niekoľko mesiacov. Lepšie by preto bolo nechať Grécko zbankrotovať. Hoci by to bolo horšie pre grécku ekonomiku, no na ostatné štáty by to malo menšie následky.
Ktoré banky podľa vás dlhová kríza ohrozuje najviac?
Španielske, portugalské, francúzske, ale aj nemecké banky. Banky majú totiž medzi sebou veľkú zaangažovanosť. A tak sa problémy jednej krajiny presúvajú na druhú a kríza sa šíri ďalej.
Myslíte si, že bude mať Francúzsko, Taliansko a Nemecko dostatok peňazí na rekapitalizáciu bánk?
Hypoteticky, peniaze sa nájdu vždy. Nejde tu však o to, či štát dokáže banku zachrániť. Ale ide predovšetkým o to, že sa tým prenesie problém na štát. Dôsledky by sa mohli objaviť v priebehu troch, štyroch mesiacov. Zásadné problémy by tak mohlo mať Portugalsko či Španielsko a dokonca by sa mohli dostať do takej istej situácie ako Grécko, ktoré sa nedokáže financovať na dlhopisovom trhu.
Môže mať rekapitalizácia bánk aj reálny dosah na klientov daných bánk?
Zníženie úverovania bude prvou známkou toho, že banky začnú mať zásadné problémy. V okamihu, keď bude banka prevzatá štátom, v tom momente sa začne nulové úverovanie šíriť naprieč celou Európou a trh sa bude boriť s mizivou likviditou. To sa však môže dotknúť aj štátov, ktoré problémy doteraz nemali, pretože tam, kde nie sú úvery, je aj slabý rast hrubého domáceho produktu.
Je podľa vás reálny odhad, že Grécko bude potrebovať 440 miliárd eur?
Odhadujem, že by to mohlo byť ešte aj o trochu viac. Vychádzam z úvahy, že v posledných desiatich rokoch, keď sa niektorý štát dostal do bankrotu, tak priemerná odpísaná suma dlhu predstavovala 48 percent. No keďže táto kríza je oveľa horšia, ako sa predpokladalo, tak mi logicky vychádza, že ten odpis by mal byť vyšší ako 50 percent.
Aké je podľa vás najoptimálnejšie riešenie dlhovej krízy?
Ja by som zvolila odpísanie 60 percent gréckeho dlhu. S tým, že problémové banky južnej Európy by si museli poradiť samy. V žiadnom prípade by nemal záväzky banky na seba preberať štát. Dlhová nákaza sa tak bude šíriť len ďalej. Navrhujem tiež, aby sa eurozóna rozdelila na dve časti, kde prvú by tvorilo Grécko a ďalšie problémové krajiny, a druhú časť by tvoril bohatší sever Európy na čele s Nemeckom.
Martina Štefanková