Energetická politika nemeckej vlády nie je pripravená na rastúci svetový dopyt po rope, plyne a uhlí. Gerhard Ott, prezident Národnej komisie Nemecka pri Svetovej energetickej rade (WEC), ktorej 19. konferencia sa včera začala v Sydney, uviedol, že centrálnou úlohou vlády na budúcich 20 rokov musí byť zabezpečenie ekonomického prístupu k fosílnym palivám.
Keďže WEC združuje spoločnosti z 96 krajín, má Ott podrobnejšiu predstavu o vývoji svetového dopytu. Podľa Handelsblattu sa prudký hospodársky rozvoj ázijsko-tichomorskej oblasti v nasledujúcich desaťročiach postará o neustály rast dopytu po fosílnych palivách, nezávisle od prípadného rastu cien. Podľa neho to najmä v prípade ropy a zemného plynu predstavuje veľkú konkurenciu.
Jednostranné zameranie na zemný plyn a obnoviteľné zdroje považuje za nesprávne. WEC síce vychádza z predpokladu, že podiel fosílnych palív na svetovom energetickom mixe do roku 2050 klesne v prospech jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov zo súčasných 80 na 70 percent, no zároveň predpovedá takmer zdvojnásobenie spotreby. Dopyt po rope, plyne a uhlí v absolútnych číslach stúpne. "Na dominantnej úlohe fosílnych energetických zdrojov sa tak do roku 2050 nič rozhodujúce nezmení," varuje Ott.
Nesporný je podľa odborníkov fakt, že význam zemného plynu pre Nemecko výrazne stúpne. Veterná a slnečná energia totiž nedokážu kompenzovať postupné rušenie atómovej energetiky v Nemecku a navyše je plyn jeden z čistejších zdrojov energie. Spoločnosť Esso vo svojej prognóze odhaduje, že podiel plynu na primárnej spotrebe v Nemecku do roku 2020 stúpne zo súčasných 23 na 33 percent. Navyše zdroje plynu v Rusku ležia v geografickom centre budúcej dopytovej konkurencie s Čínou a Indiou.
Nemecké ministerstvo hospodárstva napriek tomu nevidí dôvod spochybňovať bezpečnosť dodávok. Jeho odborníci očakávajú, že podiel nemeckých podnikov na celkovom dovoze ruského plynu ani v budúcnosti neprekročí 33 percent.
WEC však upozorňuje na preceňovanie očakávaného dosahu obnoviteľných zdrojov energie na svetový dopyt po rope, plyne a uhlí. Podľa jej prognóz potenciál obnoviteľných zdrojov v globálnom meradle nepresahuje 10 percent celkovej spotreby, kým jadrová energia má potenciál pre nosnú úlohu energetického zdroja. Ott považuje za nesprávne zhoršovať celkovú situáciu kurzom nemeckej vlády, ktorá v dôsledku zdražovania ropy zvažuje aj odstúpenie od ropy. "Samozrejme, že je rozumné podporovať obnoviteľné zdroje energie v zmysluplnom rámci. No predpokladať, že tým bude možné okrem jadrovej energie nahradiť aj ropu, je v najlepšom prípade ilúzia," uzatvára Ott.
Nemecké združenie priemyselných a obchodných komôr DIHK upozorňuje, že zvyšovanie cien ohrozuje krajinu aj ako výrobnú lokalitu. Ceny energií v Nemecku o 50 percent presahujú európsky priemer. Podľa DIHK nový regulačný úrad, ktorý začne pracovať na budúci rok, musí dostať väčšie právomoci. O tie vzhľadom na rastúce ceny elektrickej energie a plynu žiada aj šéf tohto úradu Matthias Kurth, aby mohol so spätnou platnosťou posúdiť ohlásené zdražovanie. Ako informuje denník Die Welt, Kurthova žiadosť našla podporu v opozícii a niektorých frakciách koalície. Podľa ich odborníkov musí mať regulačný úrad väčšie kompetencie, než v návrhu zákona plánovala vláda.
Ceny elektrickej energie pre súkromné domácnosti sú v súčasnosti podstatne vyššie než v čase otvorenia energetických trhov (1998). V prvom rade to súvisí s vysokým odvodovým zaťažením. V štátnej pokladnici medzičasom končí približne 40 percent obratu koncernov z predaja elektrickej energie. Podľa ochrancov spotrebiteľov však príčinou sú aj prehnané poplatky za využívanie sietí, ktoré dvoj- až trojnásobne prevyšujú európsky priemer.
Jadrová energia láka
Popri všetkom úsilí o efektívne využívanie energie sa priemyselne rozvinuté krajiny musia pripraviť na rastúcu konkurenciu o ropu, zemný plyn a ropu.
Ázia: Čína a India sa z hľadiska dopytu stanú mocnosťami. MAE očakáva, že podiel Ázie na celkovej svetovej spotrebe energie do roku 2030 stúpne zo súčasných 23 na 29 percent.
Svetová populácia: Počet obyvateľov sveta by do roku 2050 mal podľa predbežných odhadov vzrásť o dve miliardy. V súčasnosti bez prístupu ku komerčnej energii žije 1,5 miliardy ľudí, hoci z hľadiska spravodlivosti na energiu majú nárok.
Zásoby: Podľa súčasného stavu techniky postačí ropa a zemný plyn ešte 40 až 60 rokov, uhlie 200 rokov. Technicky by síce bolo možné otvoriť aj ďalšie náleziská, avšak s vysokými nákladmi. Okrem úspor energie je tak hospodárnejšia aj jadrová energia.