Nemožno očakávať, že Irak splatí svoje masívne dlhy v tomto roku alebo v roku 2004, uviedol počas návštevy Uzbekistanu štátny tajomník amerického ministerstva zahraničných vecí John Taylora. Podľa neho je potrebné zohľadniť dlhoročné pôsobenie diktátorského režimu Saddáma Husajna v Iraku. Ako príklad uviedol krajiny bývalej Juhoslávie, ktorým sa odpísalo 66 % z dlhu po tom, ako krajiny Severoatlantickej aliancie zosadili počas vojenského útoku režim Slobodana Miloševiča. Podľa analytikov dlhy a úroky Iraku predstavujú zhruba 120 až 130 mld. USD. Parížsky klub veriteľov len nedávno začal získavať údaje o irackom dlhu, ktorý nebol splácaný od 80. rokov. Krajinám Perzského zálivu Irak dlhuje 35 mld. USD, Rusku a Francúzsku približne po 8 mld. USD. Irak bol v 80. rokoch relatívne prosperujúcou krajinou s priemernými príjmami na obyvateľa vo výške 4 000 USD. Teraz príjmy klesli na 150 USD na občana, čo krajinu zaraďuje medzi najchudobnejšie štáty sveta.