Európska komisia predložila včera strategický plán posilnenia politických a hospodárskych vzťahov so susednými krajinami, ktoré ostávajú zatiaľ mimo perspektívy členstva v Európskej únii.
Cieľom plánu je zabezpečiť, aby nedávne rozšírenie o desať krajín, ako aj plánovaný vstup Rumunska, Bulharska, Chorvátska, Turecka či krajín západného Balkánu nevytvoril v Európe nové deliace čiary.
Krajinám ako Ukrajina, Moldavsko či štátom Stredomoria preto Brusel ponúka posilnenie vzájomných vzťahov, hoci zatiaľ nehovorí o možnosti ich členstva v únii.
Tieto štáty však získajú, napríklad, vyššiu finančnú pomoc, obchodné zvýhodnenia, ľahší prístup na jednotný trh únie, účasť na viacerých programoch EÚ v oblasti vzdelávania, kultúry či inovácie. Brusel počíta tiež s užšou spoluprácou v oblasti energetiky, dopravy či telekomunikácií, ako aj v oblasti boja proti terorizmu, zločinu, nelegálnej migrácii.
Výmenou za užšie vzťahy bude EÚ požadovať od susedných krajín presadzovanie politických a ekonomických reforiem. Rýchlosť rozvoja vzájomných vzťahov bude odrážať rozsah, v akom tieto krajiny zdieľajú naše spoločné hodnoty, uviedla komisia v dokumente.
Posilnené vzťahy budú založené na spoločných akčných plánoch, ktoré stanovia spoločné priority na tri až päť rokov. Po ich naplnení budú môcť krajiny podpísať s úniou privilegované partnerstvo. Očakáva sa, že v prvej vlne by akčné plány mali podpísať Ukrajina, Moldavsko, Izrael, Palestínska samospráva, Jordánsko, Tunisko a Maroko, na jeseň by mal nasledovať Egypt a Libanon, neskôr Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan.
EK chce do novej politiky voči susedom zahrnúť aj Bielorusko, ktorého vzťahy s Bruselom však zatiaľ komplikuje tamojší režim. Rusko sa zasa rozhodlo rozvíjať s EÚ strategické vzťahy upravené samostatným mechanizmom.
Návrh novej susedskej politiky, ktorá na roky 2004 až 2006 počíta s rozpočtom 255 miliónov eur, dostanú teraz na posúdenie a schválenie členské štáty únie.
StoryEditor