Dôvodom jeho vystúpenia boli vyjadrenia ruského ministra hospodárskeho rozvoja a obchodu Germana Grefa, keď tesne po návrate z Bruselu uviedol, že rokovania s Európskou komisiou "sa dostali do slepej uličky" a ich priebeh je "veľmi ťažký". Podľa jeho slov vzniklo nebezpečenstvo, že prijatie Ruska do WTO sa odloží o rok. Gref ako hlavné problémy vstupu krajiny do WTO označil požiadavky EK na zvýšenie domácich cien zemného plynu a ropy na európsku úroveň. Minister však zastáva názor, že táto otázka vôbec nepatrí k predmetom rokovaní. Druhým problémom je používanie plynovodov, pre ktoré síce WTO stanovila pravidlá, no ani jeden členský štát doteraz v tejto oblasti neprevzal žiadne povinnosti.
Grefa podporil aj prezident Vladimir Putin, ktorý nezvyčajne tvrdo uviedol, že "eurobyrokrati" bránia prijatiu Ruska do WTO. Pokúšajú sa Rusku "vykrútiť ruky", čo sa však nepodarí ani takému silnému zoskupeniu, akým je EÚ. Prezident ďalej pripomenul, že Moskva si veľmi dobre uvedomuje potrebu zvýšiť ceny, urobí tak však postupne.
Jednoznačné odmietnutie sa dostalo požiadavke EK na používanie ruského potrubného systému. Putin upozornil, že tento systém pochádza ešte z čias bývalého Sovietskeho zväzu a jedine Rusko je schopné udržiavať ho v prevádzkyschopnom stave. Podľa jeho slov je "ilúziou" dúfať, že bez Ruska dostane EÚ suroviny z iných krajín. Odvolával sa tým na obrovské ložiská ropy a zemného plynu v Turkménsku a Kazachstane, ktoré sú však bez ruského prepravného systému pre EÚ nedosiahnuteľné.
Rovnako kategorický postoj zaujal prezident k reštrukturalizácii plynárenského monopolu Gazprom. "Gazprom nebudeme rozdeľovať," cituje Putina denník Die Welt. A dodal, že štát si svoju kontrolu zachová. Podľa Kasjanova vláda do konca tohto roka rozhodne o smerovaní reformy v plynárenskom sektore, ktorej jadro tvoria prepravné sadzby, prístup nezávislých producentov k plynovodnému systému a spotrebiteľské ceny. "Radikálna reorganizácia" Gazpromu však nenastane a rozdelenie sa tiež neuskutoční.
WTO MÁ PROBLÉMY
Rusko pritom pre WTO nepredstavuje problém. Ten spočíva v neúspechu ministerskej konferencie členských krajín WTO v Cancúne a záujme členov o regionálne dohody. Tento tzv. regionalizmus má aj svoje výhody a nevylučuje nadnárodný rozmer. Regionálne zmluvy sa môžu stať základom otvárania trhov na medzinárodnej úrovni, keďže v menšom meradle umožňujú vyskúšať rôzne modely liberalizácie. Vytvárajú základ pokroku na medzinárodnej úrovni, keďže rokovania medzi regionálnymi zoskupeniami sú jednoduchšie než medzi 148 členmi WTO s veľmi rozdielnymi cieľmi politiky v oblasti zahraničného obchodu.
Príkladom priaznivého vplyvu regionálneho zoskupenia sú európsky program vnútorného trhu a Severoamerická zóna voľného obchodu (NAFTA), ktoré pre obavy z izolácie vyvinuli "liečivý tlak" na dokončenie Uruguajského kola rokovaní WTO. K jeho výsledkom výrazne prispeli aj skúsenosti z integrácie EÚ. Keď je obsah regionálnych dohôd väčší než na úrovni WTO, mal by to byť dôvod na optimizmus. Veď, napríklad, investičné pravidlá v dohode medzi USA a Čile pripravili cestu pre nadnárodnú investičnú dohodu.
Podľa denníka Neue Zürcher Zeitung blokáda pri niektorých témach z Cancúnu dokazuje, že čas pre WTO ešte nedozrel. Úsilie o odbúranie regionalizmu vzhľadom na úlohu regionálnych dohôd ako predjazdcov organizácii neveľmi poslúži. Kritici často namietajú, že regionalizácia odsúva menšie krajiny na vedľajšiu okraj. Tomuto názoru odporuje samotná realita. Dokonca aj malé krajiny, ako Švajčiarsko, majú uzavretý celý rad regionálnych dohôd. Aj príklad EÚ učí, že z regionálnych zoskupení profitujú i nečlenovia vďaka zjednodušeniu formalít a technických predpisov. Obavy z vytvorenia hermeticky uzatvorených blokov sa doteraz nestali skutočnosťou a dokonca sa rozvinul trend uzatvárať dohody medzi jednotlivými blokmi.
Tieto argumenty v žiadnom prípade nemôžu prikrášliť ťažkú situáciu, v ktorej sa nachádza WTO. Tá však nevyplýva z regionalizmu, ale z úplne iných faktorov, napríklad citlivých prípadov obchodných sporov, neefektívneho politického rozhodovania a klesajúcej podpory verejnosti. Hoci neúspech v Cancúne zo začiatku posilní pokrok na regionálnej úrovni, v žiadnom prípade to pre WTO neznamená labutiu pieseň. Liberalizačné úsilie na regionálnej aj nadnárodnej úrovni spoločne viedli k podstatnému zníženiu obchodných bariér. A neexistuje argument, prečo by niečo podobné nebolo možné aj v budúcnosti.