Ako sa uvádza v najnovšej nemeckej štúdii, ktorá je prvou podrobnou štúdiou k tomuto problému, vývoz priemyselných zariadení dosahuje ročne hodnotu viac ako 100 mld. USD, pričom každý rok sa tento obchod zvyšuje o 10 percent. Hodnota vývozu ojazdených áut z bohatých krajín predstavuje ročne ďalších 50 mld. USD. Len Nemecko vyvezie za rok viac ako 700 tis. ojazdených automobilov, pričom ich cieľom sú hlavne krajiny východnej Európy a Afriky. Ako uviedol britský ekonomický denník The Financial Times, takýto vývoz spôsobuje dovážajúcim krajinám nemalé ekologické a ekonomické škody. Len do západnej Afriky sa ročne vyváža z bohatých priemyselných krajín okolo 300 tis. ojazdených automobilov, čo zvyšuje tunajší ročný objem emisií o 6 tis. ton v prípade oxidu dusíka a o 70 tis. ton pri oxide uhoľnatom.
Vyhodiť... na Východ
Podľa profesora Eberharda Jochema, ktorý sa zaoberá energetickou politikou a ekonomikou na technologickom inštitúte IDH v Zürichu, štúdia iba potvrdila jeho obavy, že vývoz tohto druhu brzdí hospodársky rozvoj v chudobnejších krajinách. Ako uviedol, keďže v prípade vyvážaných tovarov ide o výrobky 30-ročné a staršie, zvyšujú sa náklady na ich údržbu a opravy, a tým aj energetické náklady, čo zaťažuje životné prostredie. Paradoxom je, že k zvýšenému vývozu starých strojov a zariadení na východ Európy a do Afriky prispeli sprísnené ekologické normy v priemyselných krajinách, napríklad v prípade strojov a automobilov využívaných v chemickom priemysle. "Díleri v tejto oblasti rýchlo objavili možnosti na trhu a ich aktivity sa prudko zvýšili," uvádza sa v štúdii, ktorá vychádza z údajov jednotlivých vlád, medzinárodných organizácií a obchodných združení. Vyše 100-stranová správa poukazuje aj na príklady z oceliarskeho, cementárenského a ropného sektora, kde "dosah na životné prostredie je skutočne enormný".
Západné štáty vyvážajú aj staršie energetické zariadenia, keďže tie vlastné postupne modernizujú. Transfer takýchto zariadení na pevné palivo vedie k zvýšenému objemu emisií v ovzduší, čo sa, samozrejme, prejaví na ekológii v chudobnejších krajinách. Štúdia poukazuje aj na vývoz nie vždy vhodných technológií a stavebných koncepcií, ktoré spotrebovávajú príliš veľa energie, prípadne vedú k nadmernej produkcii skleníkových plynov.
OECD príliš nekoná
Štúdia pripúšťa, že dovážajúce krajiny majú z takéhoto dovozu aj určité výhody, napríklad rýchle vyriešenie nedostatku určitých typov strojov a zariadení. Zároveň to však vedie ku "konfliktu záujmov medzi ekonomickým rozvojom a negatívnymi dosahmi na životné prostredie". Ako uviedol E. Jochem, niektoré štáty, napríklad, India a Čína, už schválili zákony na kontrolu a obmedzenie dovozu starých či opotrebovaných tovarov, zatiaľ však nie je jasné, do akej miery sú tieto zákony efektívne. Štúdia preto vyzýva vlády priemyselne vyspelých štátov, aby v tejto oblasti spolupracovali s rozvojovými bankami, proexportnými inštitúciami a dovážajúcimi štátmi. Jochem kritizoval aj Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). "Členské štáty OECD nerobia v tejto veci dosť," vyhlásil a dodal, že ak nezačnú konať, čoskoro budú čeliť vážnym a dlhodobým environmentálnym problémom v dôsledku nadmerného využívania fosílnych palív v chudobnejších krajinách.
| Vývoj exportu ojazdených áut z Nemecka (počet automobilov v tisícoch) | |
| 2001 |
730 |
|
2000 |
500 |
|
1999 |
nedodané informácie |
|
1998 |
190 |
|
1997 |
235 |
| Hlavné cieľové stanice | |
| Poľsko, Rusko | |
| balkánske štáty | |
| západná Afrika | |
| západná Európa | |
| Zdroj: Združenie nemeckých výrobcov automobilov | |