Reklamná kríza a pokles nákladu v súčasnosti charakterizujú situáciu na americkom trhu tlačených periodík. Na rozdiel od konkurencie sa však denník New York Times (NYT), doteraz považovaný za rozvážne konajúcu spoločnosť v rovnako "rozvážnej" brandži, pod vedením výkonného riaditeľa Arthura Ochsa Sulzbergera sa pohol smerom agresívnej expanzie. Úspech na seba nedal dlho čakať a NYT mohol v 4. štvrťroku 2002 ohlásiť zvýšenie čistého zisku o 45 % na 107,5 mil. USD.
Kým ostatné vydavateľstvá sa v čoraz neistejších podmienkach pokúšajú zachrániť svoje hlavné publikácie vykupovaním výtlačkov, pustil sa A. O. Sulzberger po ceste anticyklickej stratégie. Spolieha sa pritom výlučne na značku NYT a vo veľkom investuje do káblovej televízie, knižných vydavateľstiev a nadregionálnych časopisov. Rovnako dobrú pozíciu má denník aj na medzinárodnej scéne, keďže vlastní 50 % v denníku International Herald Tribune, vydávanom v Paríži. Sulzberg sa pritom relatívne tvrdo zbavuje partnerov, napríklad Washington Post, ktorí do nového konceptu nezapadajú. Pocítilo to aj vydavateľstvo Random House a internetová mediálna stránka TheStreet.com. Trhu sa však táto agresívna stratégia očividne zapáčila, o čom svedčí priaznivý vývoj akcií NYT.
Tento nový kurz však pre New York Times znamená aj neľahkú skúšku. Mnohé americké vydavateľstvá totiž mali problémy uspieť so svojimi publikáciami v zámorí, značka NYT sa veľmi ťažko dostávala do televízie a jej internetová prezentácia tiež medzičasom klesla, podobne ako pri ostatných periodikách. Svoju daň si okrem toho môže vyžiadať aj akvizícia ďalších denníkov a prípadné konflikty s ostatnými vydavateľstvami.
A. O. Sulzberger sa však cíti bezpečný na svojej stoličke v kancelárii neďaleko newyorského Times Square. Kolegovia z generácie jeho otca ho ešte stále prezývajú "malý Arthur", hoci medzičasom dovŕšil 51 rokov. Keď v roku 1997 nastúpil do funkcie šéfa vydavateľstva, mnohí ho považovali za nekvalifikovaného, no s dobre zohratým tímom sa mu podarilo zreorganizovať New York Times.
Zároveň sa zmenil aj profil čitateľov. NYT sa už totiž neobmedzuje len na oblasť New Yorku a jeho čitatelia zodpovedajú konkrétnym demografickým kritériám. Sú bohatí, vzdelaní a majú podobné kultúrne a medzinárodné zmýšľanie. S touto čitateľskou základňou sa náklad denníka v posledných piatich rokoch zdvihol o 8 % na 1,2 mil. a predĺžil sa aj zoznam pravidelných inzerentov, medzi ktorými sú filmové štúdiá, letecké spoločnosti či hotelové siete. Vďaka tomu sa z NYT stala priama konkurencia nadregionálnym periodikám, napríklad denníkom USA Today a Wall Street Journal. Podľa údajov NYT v súčasnosti len 13 % príjmov tvorí inzercia z oblasti New Yorku v porovnaní so 66 % v roku 1996. (hn/sz)
StoryEditor