Podľa predbežných štatistických údajov poľnohospodári (právnické osoby s 20 a viac zamestnancami), ktorí sa podieľali 82,7 percenta na celkových výnosoch a predstavovali základ poľnohospodárskej výroby, skončili v roku 2002 hospodárenie so ziskom. Ich hospodársky výsledok pred zdanením bol 155 mil. Sk, čo bolo o 71,5 percenta menej ako v roku 2001, pri znížení počtu ziskových podnikov z 57,5 percenta na 52,9 percenta. Celková ziskovosť bola dosiahnutá zásluhou ziskovosti obchodných spoločností (najmä ich obchodnej činnosti), pretože poľnohospodárske družstvá boli stratové. Ak by obchodné spoločnosti nedosiahli zisk v obchodnej činnosti, poľnohospodárstvo by bolo v roku 2002 opäť stratové, pretože vyšší zisk obchodných spoločností kompenzoval stratu z prvotnej poľnohospodárskej činnosti najmä poľnohospodárskych družstiev.
Ústup stratových firiem
Počet podnikov sa medziročne znížil o 5,5 percenta, čo možno pripísať ústupu stratových podnikov. Zisk dosiahlo 53 percent podnikov a z hľadiska právnych foriem 47 percent poľnohospodárskych družstiev a 63 percent obchodných spoločností. Charakteristický pre medziročný vývoj bol výrazný pokles zisku v ziskových podnikoch (17,4 percenta) a miernejší pokles straty v stratových podnikoch (1,6 percenta). Kým zisk v ziskových podnikoch medziročne klesol až o 420 mil. Sk, strata v stratových podnikoch o 31 mil. Sk, napriek tomu celkový objem zisku (1994 mil. Sk), vytvorený ziskovými podnikmi, vykompenzoval a aj prekročil objem straty (--1 834 mil. Sk) stratových podnikov. Tento vývoj napovedá, že po doznení kladných účinkov finančných prostriedkov poskytnutých podnikom za kompenzáciu sucha v minulých rokoch, ako aj celkovým poklesom dotačnej podpory (14,4 percenta) v roku 2002 došlo k zníženiu hospodárskych výsledkov.
Vplyv na pokles
Pokles hospodárskeho výsledku ovplyvnili hlavne ziskové podniky poľnohospodárskych družstiev, ktoré znížili zisk až o 404 mil. Sk, pritom celkové medziročné zníženie v poľnohospodárskych družstvách bolo 513 mil. Sk, a tak sa tieto zo zisku 251 mil. Sk v roku 2001 dostali v roku 2002 do straty --262 mil. Sk. Strata by bola ešte vyššia (--401 mil. Sk), ale bola eliminovaná ziskom (139 mil. Sk) z obchodnej činnosti aj v tejto forme hospodárenia.
Obchodné spoločnosti skončili hospodárenie so ziskom 414 mil. Sk, čo bolo medziročne o 34,8 percenta viac, hlavne zásluhou obchodnej činnosti, ktorá im priniesla zisk 239 mil. Sk.
Z celkového počtu ziskových podnikov (471) až 66 percent vytvorilo zisk v intervale 0 -- 3 mil. Sk a 11,5 percenta podnikov (54) dosiahlo zisk vyšší ako 10 mil. Sk. Pomerne malý počet podnikov (len 19) dosiahlo zisk vyšší ako 20 mil. Sk. Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2002 najväčšia početnosť ziskových podnikov oscilovala do 3 mil. Sk na podnik, čiže veľkosť ziskov nebola významná.
Odlišnosti výkyvov
Rozdielne výsledky hospodárenia v rozhodujúcich právnych formách podnikania boli spôsobené odlišnými vývojovými tendenciami nákladov a výnosov, ako aj odlišnou štruktúrou výkonov. Kým v poľnohospodárskych družstvách, aj pri pomalšom poklese výnosov ako v obchodných spoločnostiach, náklady klesali pomalšie než výnosy, obchodné spoločnosti, pri významnom poklese výnosov (7,8 percenta) a radikálnej úspore nákladov (8,7 percenta), hlavne v obchodných činnostiach (nákladoch na predaný tovar), ale aj vo výrobnej spotrebe (o 464 mil. Sk) dosiahli kladný efekt. Okrem toho v obchodných spoločnostiach významnú úlohu zohrala samotná obchodná činnosť, ktorá bola dvakrát vyššia ako poľnohospodárske družstvá so ziskom 239 mil. Sk, čím prispela spolu s výraznejšou úsporou celkových nákladov k ziskovosti poľnohospodárstva. Obchodné spoločnosti dosahovali až 70-percentný podiel na tržbách za tovar, kým poľnohospodárske družstvá 30-percentný.
Z analýzy vyplýva, že v roku 2002 efekty prinášajúce zisk z obchodnej činnosti boli v obidvoch rozhodujúcich podnikateľských formách (PD, OS) podstatne vyššie ako efekty zo samotnej prvotnej poľnohospodárskej činnosti. Z toho možno dedukovať, že zisk, najmä v obchodných spoločnostiach, vznikol v dôsledku obchodného výkonu.
Pokles dotácií
Výrazné zníženie výnosov (takmer 3 mld. Sk, resp. 5 percent) možno pripísať: poklesu dotačnej podpory (14,4 percenta), poklesu nákupných cien poľnohospodárskych produktov (index 99,3), zníženiu výroby aj v dôsledku strát z neukončeného zberu niektorých plodín (zemiaky, kukurica) pre nevhodné klimatické podmienky a následne zníženiu odbytu poľnohospodárskej produkcie niektorých komodít, ako aj poklesu tržieb za tovar (11 percent) a vnútropodnikových zásob (o 804 mil. Sk).
Podniky v snahe redukovať náklady obmedzili výrobnú spotrebu (predovšetkým obchodné spoločnosti), ale na druhej strane viac využívali služby (5,2 percenta). K zvýšeniu účtovnej pridanej hodnoty (2,8 percenta) významnejšie prispela jej časť vytvorená najmä v obchodnej činnosti.
Formovanie trhového prostredia, pod vplyvom poklesu nákupných cien, nútilo manažment podnikov rozhodovať o predaji zásob v očakávaných cenových zvýhodneniach. Podniky využívali verejné sklady, prostredníctvom skladiskových záložných listov si zabezpečovali finančné prostriedky a s odstupom času zhodnocovali, resp. zhodnotia svoje produkty.
Miernejší pokles majetku
Reštrukturalizácia poľnohospodárskych podnikov a tým efektívnejšie využívanie majetku sa premietlo v jeho poklese (0,8 percenta), ktorý bol však miernejší (707 mil. Sk) ako v predchádzajúcich rokoch. K zmierneniu poklesu majetku prispela aj zvýšená investičná aktivita s úrovňou obstaraných investícií 7,1 mld. Sk, ktoré významne prekročili jednoduchú reprodukciu. Nové investície smerovali najmä do strojov a zariadení, stavieb, ale aj do základného stáda. Investičnú aktivitu podporila tiež dotačná podpora na sprístupnenie bankových úverov, ktoré sa zvýšili (8,2 percenta) a hodnota základnej istiny dosiahla 5,8 mld. Sk.
Investičná aktivita do strojov a zariadení sa odrazila v substitúcii živej práce, čím došlo k ďalšiemu medziročnému úbytku pracovných síl (8,1 percenta) a miernemu nárastu nominálnych mesačných miezd (6,6 percenta), ktorý však výrazne zaostával za rastom produktivity práce z pridanej hodnoty (11,6 percenta).
Nárast zahraničných investícií
Významný bol takmer 5,4-násobný nárast objemu zahraničných investícií (z 13 na 84 mil. Sk), ktoré smerovali na 93 percent do obchodných spoločností. Aj keď investície boli koncentrované do podnikov nachádzajúcich sa v rôznych regiónoch Slovenska, objemovo ich prišlo najviac do Trnavského (57 mil. Sk) a Žilinského (21 mil. Sk) regiónu, čo súviselo s podmienkami, ktoré vstupujúci kapitál do tejto formy hospodárenia získal.
Pozitívne tendencie v znižovaní celkových pohľadávok (3,1 percenta), ako aj pohľadávok po lehote splatnosti (10,3 percenta) sa premietli aj do zvýšenia finančného majetku (1,8 percenta), t. j. disponibilných hotovostných peňazí. Aj napriek zrýchleným finančným tokom naďalej pretrvávala prvotná platobná neschopnosť s viac než dvojnásobne vyššími záväzkami ako pohľadávkami.
K zníženiu vlastného imania (2,1 percenta) prispeli najmä vysoko stratové podniky spotrebúvajúce kapitál, ktorý nie je nutné každoročne obnovovať.
Aj keď poľnohospodárske podniky dosiahli súhrnne zisk, z regionálneho aspektu pretrvávala značná diferenciácia. Okrem bratislavského a žilinského regiónu, ktoré zvýšili zisk, a banskobystrického a prešovského regiónu, ktoré znížili stratu, sa v ostatných štyroch regiónoch zhoršil hospodársky výsledok. V nitrianskom, trenčianskom a trnavskom regióne sa výrazne znížil zisk a v košickom regióne sa prehĺbila strata. V porovnaní s minulým rokom sa však regionálne rozdiely v hospodárskom výsledku zmiernili.
Uvedená diferenciácia nasvedčuje, že prosperitu podnikov, aj keď bola výrazne podmienená prírodnými podmienkami, ovplyvňovala aj rozdielna dynamika reštrukturalizácie a disponibilita finančného kapitálu. Túto diferenciu potvrdzuje aj prehľad rozdelenia početnosti podnikov vzhľadom na dosiahnutý hospodársky výsledok podľa regiónov.
I keď nie je možné očakávať, že všetky podniky budú prosperovať, pretrváva stále značný podiel stratových podnikov (47 percent, t. j. 419 podnikov). Možno predpokladať, že samotná poľnohospodárska činnosť neprinesie ani v budúcnosti výrazné zisky, hlavne v znevýhodnených oblastiach, preto by bolo vhodné hľadať možnosti efektov v ďalšej reštrukturalizácii výroby, ako aj v prípadnom rozšírení doplnkových nepoľnohospodárskych aktivít, ktorých efekty by prispeli k vyššej ziskovosti a k rozvoju vidieka.