Európska komisia má v najbližších týždňoch predložiť návrhy spoločných stanovísk (Draft Common Position) na nastávajúce prístupové rokovania s kandidátskymi krajinami o troch, doteraz nenegociovaných kapitolách: poľnohospodárstvo, regionálna politika a rozpočet. Tieto dokumenty budú základom pre rokovania s každou z kandidátskych krajín. Ešte predtým však návrhy spoločných stanovísk musia schváliť všetky členské štáty. Návrh Spoločného stanoviska v kapitole poľnohospodárstvo bude pripravený pravdepodobne začiatkom apríla. Komisia by rada zavŕšila celý proces prípravy na negociácie do konca júna tak, aby sa prístupové rokovania mohli uzavrieť pred koncom roka.
Komisia zverejnila svoju predstavu o financovaní rozšírenia o desať kandidátskych krajín, ktorá rešpektuje rozpočtový rámec únie, prijatý v roku 1999 v Berlíne. Návrh vyvolal kontroverznú diskusiu tak na strane predstaviteľov kandidátskych krajín, ako aj v tábore súčasných pätnástich členov únie. Predmetom sporu sú stále, najmä takzvané priame platby, čo sú dotácie vyplácané roľníkom od roku 1992 podľa výmery pestovania určitých plodín a kusov chovaných hospodárskych zvierat. Kým kandidátske krajiny sú nespokojné s plánom komisie uplatniť tieto dotácie v nových členských krajinách len postupne v období desiatich rokov (v prvom roku pristúpenia by dostali 25 % z platnej sadzby týchto platieb, čo by sa zvyšovalo ročne o 5 % po rok 2006), niektoré členské štáty (Nemecko, Veľká Británia) sa usilujú presadiť zmeny v súčasnej poľnohospodárskej politike únie tak, aby priame platby v roku rozšírenia v únii už neboli alebo existovali už len v značne modifikovanej podobe.
Rozdiely v ekonomike
Porovnávanie ekonomiky poľnohospodárstva v krajinách EÚ a v kandidátskych krajinách v súčasnosti ovplyvňujú tri faktory: cenové rozdiely, rozdiely v podpore poľnohospodárstva priamymi transfermi a rozdiely v intenzite výroby. Všetky tri vytvárajú priepastný rozdiel v rentabilite (dôchodkovosti) výrobcov, pričom zaostávanie v intenzite je vo veľkej miere len výsledkom nízkej dôchodkovosti, pretože pri daných cenách a podporách sa nevytvára dostatok zdrojov na investovanie do intenzity produkcie. Ukazuje to, napríklad, spotreba hnojív v čistých živinách, ktorá je na Slovensku v priemere na úrovni štvrtiny až dvoch tretín úrovne dosahovanej v Rakúsku a Nemecku.
Ak aj predpokladáme, že po pristúpení sa cenové rozdiely, ktoré medzi cenami výrobcov v EÚ a na Slovensku (u nás sú priemerne o 15 až 30 % nižšie) budú vyrovnávať, čo by malo zlepšiť pomer medzi nákladmi a výnosmi, návrh komisie poskytovať znížené priame platby vytvára nebezpečenstvo, že rozdiely vo výške faktickej úhrady povedú k trvalej strate konkurencieschopnosti poľnohospodárskych výrobcov v kandidátskych krajinách. Budú mať zásadne zhoršené podmienky na investovanie do prevádzky a technologickej modernizácie, čo sú podmienky na efektívne využívanie výrobných faktorov a konkurencieschopnú produkciu. To dlhodobo môže viesť k obmedzovaniu rozsahu produkcie, devastácii pôdy a poľnohospodárskeho majetku a predovšetkým k zvyšovaniu nezamestnanosti.
Situácia by nebola vôbec taká dramatická, ak by v uplynulom desaťročí odvetvie nebolo vystavené trvalému zhoršovaniu hospodárskych podmienok, pokiaľ ide o prehlbovanie rozdielov vo vývoji cien nakupovaných vstupov a poľnohospodárskych výrobkov. Od roku 1990 stúpli ceny poľnohospodárskych vstupov dvaapolnásobne, kým ceny poľnohospodárskych výrobkov len asi o 70 %. Takýto cenový vývoj (všeobecne prítomný vo všetkých tranzitívnych krajinách) bol v poslednom desaťročí v krajinách EÚ v takomto rozsahu celkom neznámy. V nich bol počas tohto obdobia cenový rast vstupov pokrytý rastom cien poľnohospodárskej produkcie asi na 90 %, kým na Slovensku iba približne na 48 %.
Za desať rokov naakumulovaný dôchodkový deficit odvetvia v dôsledku cenových nožníc bol vykalkulovaný v našom ústave na 14,8 mld. Sk len na priamych dosahoch. Prejavuje sa tak na nedostatočnej úrovni vynakladania intenzifikačných vstupov, ako aj na kritickej zastaranosti výrobných zariadení. Do roku 2000 až 88 % strojov používaných v rastlinnej výrobe prekročilo lehotu životnosti (t. j. bolo starších ako osem rokov) a celková opotrebovanosť majetku stúpla na 49 %.
Priame platby
Priame platby, ktoré sa poskytujú v Európskej únii poľnohospodárskym prvovýrobcom v rámci uplatňovania trhových poriadkov (komoditných režimov), sú tieto:
-- Plošné platby na plodiny na ornej pôde (obilie a kukurica, olejniny a strukoviny, priadne rastliny, pôda uvedená do pokoja).
-- Osobitné platby na jatočný hovädzí dobytok a teľatá (od roku 2005 aj na dojnice), kravy bez trhovej produkcie mlieka, bahnice.
-- Výrobkové subvencie na škrobové zemiaky, osivá, sušené krmoviny, spracovanie priadnych rastlín, zeleniny, a tabak.
Priame platby na plodiny na ornej pôde sú podľa Agendy 2000 stanovené výškou priamych platieb na plodiny na ornej pôde a sú uvedené v tabuľke č. 2. Okrem toho sa poskytujú výrobcom olivového oleja, úsuškov z objemových krmovín, výrobcom ovocia a zeleniny, tabaku, chovateľom jatočného hovädzieho dobytka, oviec a kráv bez trhovej produkcie mlieka.
Predstavu, o aké sumy ide, si môžeme urobiť z toho, že v členských krajinách EÚ tvoria rozhodujúcu časť intervenčných výdavkov. V roku 2000 tieto výdavky dosiahli 25,5 mld. eur, čiže 63 % všetkých výdavkov Garančnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho garančného a zabezpečovacieho fondu (EAGGF). Rakúska Zelená správa 2000 uvádza, že rozpočtovaná výška tohto typu podpory v prepočte na hektár dosiahla v roku 2001 v tejto členskej krajine 180 eur na hektár poľnohospodárskej pôdy.
Výrobkové podpory, poskytované našou domácou poľnohospodárskou politikou na Slovensku, podobné priamym platbám, vychádzali v roku 2001 na 49 eur na hektár. (Po zarátaní všetkých rozpočtových transferov, teda aj tých, ktoré nie sú smerované priamo na výrobky, ako sú, napríklad, dotácie v znevýhodnených oblastiach, hodnota podpory dosahovala podľa predbežných prepočtov na Slovensku dovedna 101 eur na hektár.)
Ako vidieť z tabuľky č. 5, v EÚ celkové rozpočtové transfery na hektár sú približne trikrát vyššie ako na Slovensku, z toho dve tretiny tvoria platby na výrobky, ktoré sa zahŕňajú do priamych platieb a ich výška je približne 200 eur na hektár. Porovnaním týchto čísel prichádzame k záveru, že ponuka Európskej únie poskytovať v prvom roku pristúpenia 25 % zo sadzby platieb prináležiacich krajinám EÚ nebude v prípade Slovenska znamenať vyššiu podporu ako zabezpečujú slovenské výrobkové dotácie v súčasnosti.
Slovenská republika bude preto musieť v rokovacom procese nastoliť požiadavku na vyrovnanie komoditnej podpory na doterajšiu úroveň z prostriedkov národného rozpočtu. Na túto možnosť poukazuje aj dokument komisie z 30. januára, ktorý vychádza z predpokladu, že by nebolo žiaduce, aby sa vstupom do spoločenstva úroveň podpory poľnohospodárstva znížila.
Mobilizovanie zdrojov národného rozpočtu bude nevyhnutné aj z iného dôvodu. Keďže nárok na priame platby možno podľa pravidiel únie uplatniť najskôr 15. októbra, v prvom roku pristúpenia by prakticky z EAGGF na Slovensko žiadne prostriedky neprišli. Preto v roku 2004 bude musieť preddavkovo prefinancovať národný rozpočet celý rozsah priamych komoditných platieb tak, ako sú zakotvené v trhových poriadkoch Spoločnej poľnohospodárskej politiky. S EAGGF sa vyrovná až v nasledujúcom roku.
Okrem toho bude nevyhnutné pripraviť na prvý rok pristúpenia osobitné finančné opatrenia, ktoré umožnia plynulý prechod na nové pravidlá poskytovania dotácií tak, aby sa nenarušilo prevádzkové financovanie poľnohospodárskej výroby v priebehu hospodárskeho roka.
Rozpočtový návrh komisie, ktorý vychádza z rámcov finančnej perspektívy spoločenstva do roku 2006, počíta s nasledujúcimi výdavkami na rozšírenie o 10 kandidátskych krajín, uvádza tabuľka č. 7. V prvom roku členstva bude skutočný tok prostriedkov z európskeho rozpočtu do nových členských krajín len približne 5,7 mld. eur, teda nie podstatne viac, ako ich predpokladaný príspevok.
Rozvoj vidieka
Úvahy o ďalšej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky jednoznačne smerujú k posilneniu jej zložky podpory vidieka, na úkor trhovej podpory. Podpora vidieka sa financuje tak zo záručnej, ako aj orientačnej sekcie EAGGF, pričom je možné zapojenie aj ďalších štrukturálnych fondov (regionálneho a sociálneho). Je tu dlhý rad opatrení, ktorých väčšina musí byť zakotvená v operačných plánoch a programových inštrumentoch a realizuje sa v rámci individuálnych projektov. Realizácia týchto programov je náročná na administratívu. Preto je veľkou výhodou, že v čase vstupu bude plne funkčná Platobná agentúra SAPARD, ktorá bude môcť zabezpečiť plynulý prechod z predvstupového programu na plné uplatnenie štrukturálnych opatrení únie. Komisie z 30. januára uvádza, že opatrenia financované z Orientačnej sekcie EAGGF (napríklad investície do poľnohospodárskych podnikov alebo rozvoj vidieckych oblastí), budú financované až do 80 % zo spoločných fondov.
Podpora znevýhodnených oblastí, agroenvironmentálne opatrenia, a pod., budú financované z Garančnej sekcie do 75 %. Pri podpore súkromných investícií sa však žiadateľ o podporu musí na financovaní projektu podieľať najmenej 50 %, takže podiel kofinancovania sa týka verejných zdrojov.
Pre zložitosť financovania štrukturálnych opatrení (v princípe sa zo zdroja fondov spoločenstva uhrádzajú už realizované a zúčtované projekty), pričom dochádza k značným časovým posunom medzi stanovením rozpočtového záväzku a skutočnými platbami, je plánovanie v tejto oblasti komplikované.
Ak by sme položku rozpočtového návrhu komisie výdavkov na rozšírenie, týkajúcu sa rozvoja vidieka, "rozkľúčovali" na členské krajiny podľa podielu na počte obyvateľstva 10 kandidátskych krajín, potom by Slovensko (7,1 %) mohlo počítať s príspevkami na vidiecku politiku uvedenými v tabuľke č. 8.
Komisia navrhuje osobitné opatrenia, ktoré by kandidátskym krajinám umožnili plynulý prechod od programov predvstupovej pomoci (SAPARD) na implementáciu štrukturálnej politiky spoločenstva. Tomu má slúžiť aj pokračovanie technickej pomoci a podpory poradenstva pri zavádzaní environmentálne prijateľnej výrobnej praxe v poľnohospodárskej výrobe.
StoryEditor