Slovenská Agentúra SAPARD už v novembri 2001 reagovala na pripomienky predstaviteľov EÚ na plnenie úloh, ktoré prijala podľa odporúčania audítorskej firmy Deloitte and Touche. Na základe toho vydal splnomocnenec pre Národný fond pri Ministerstve financií SR rozhodnutie o národnej akreditácii na päť konkrétnych opatrení, ktoré sa zameriavajú na investície do poľnohospodárskych podnikov, do potravinárskeho a spracovateľského priemyslu, do diverzifikácie činnosti vo vidieckom priestore, do lesného hospodárstva a do pozemkových úprav. Stalo sa tak vlani v decembri. Vzápätí sa Slovensko oficiálne prezentovalo pred Európskou komisiou (EK) v Bruseli, kde Agentúra SAPARD i samotný fond dokumentovali svoju pripravenosť na činnosť. Podľa Vadima Haraja, riaditeľa slovenskej Agentúry SAPARD, bruselské hodnotenie bolo pozitívne, takže inšpektori EK v januári 2002 vykonali ďalší audit, aby EÚ mohla spomenutú národnú akreditáciu potvrdiť.
Potvrdenie v najbližších dňoch
V najbližších dňoch bude tento audit potvrdený rozhodnutím, ktoré umožní finančným zdrojom z EÚ plynúť do slovenskej Agentúry SAPARD, a tak sa rozbehne jej priama činnosť. Záujemcovia budú požadovať peniaze na predložené projekty. Z toho všetkého je zrejmé, že Brusel vyslovil spokojnosť s činnosťou ministerstva financií, národného fondu, Najvyššieho kontrolného úradu i Agentúry SAPARD. Podľa poznatkov EK je slovenská Agentúra SAPARD dobre pripravená na činnosť i čerpanie prostriedkov z únie.
Zložitosť situácie a dôslednosť pri rozbehnutí agentúry však vyvolali určitý časový sklz. Až vlani 26. marca bola podpísaná finančná dohoda medzi Slovenskom a EK na rok 2000 v objeme 18,6 mil. eur, ktoré únia poskytne Slovensku na program SAPARD. Tieto peniaze tvoria tri štvrtiny ročných verejných zdrojov agentúry, ďalších 25 % vytvoria prostriedky z nášho štátneho rozpočtu. Ako sa tieto peniaze rozdelia medzi päť akreditovaných opatrení? Podľa V. Haraja 28 % z nich pôjde do poľnohospodárskych podnikov, 26 % do spracovateľského priemyslu, 15 % do diverzifikácie vidieckeho priestoru, najmä do rastu pridanej hodnoty a zvyšok do rozvoja vidieka. V odôvodnených prípadoch môže Monitorovací výbor pre program SAPARD presunúť prostriedky z jedného akreditačného opatrenia do druhého, maximálne však vo výške 10 %. Podobná zmluva medzi SR a EK sa onedlho podpíše aj na rok 2002.
Ziskové a neziskové projekty
Oboje sú zachytené v pláne rozvoja poľnohospodárstva a vidieka. Pri ziskových projektoch si 50 % z celkových nákladov musí uhradiť sám žiadateľ, druhú polovicu dostane z Agentúry SAPARD. Neziskové projekty sa budú hradiť len z verejných zdrojov. Prakticky ide o decentralizovaný systém financovania, uplatnený v nečlenských štátoch EÚ po prvý raz. Rozhodovať o podpore budú regionálne pracoviská Agentúry SAPARD, ktoré prijmú, spracujú a zaevidujú všetky žiadosti. Bratislavské ústredie o nich rozhodne, prípadne s nadobúdateľom podpory uzavrie dohodu.
Prostriedky rozhodne nebude možné použiť na rozšírenie výroby, ale iba na moderné investície, spĺňajúce štandard EÚ aj z ekologického hľadiska. Hlavné bude, aby sa prostredníctvom nich zvýšila konkurencieschopnosť slovenských agropotravinárskych výrobkov na európskom trhu. Pritom bude platiť, že na ten istý projekt nemožno dostať aj štátne dotácie aj podporu z Agentúry SAPARD.
Úhrada peňazí žiadateľovi sa bude vykonávať vždy spätne -- dva razy ročne. V prvom kole uhradí náklady žiadateľ o podporu zo svojich zdrojov, prípadne z úveru. Použitie prostriedkov sa skontroluje aj priamo na mieste investície. Agentúra SAPARD bude kooperovať aj s odbornými inštitúciami. V tom by mala byť záruka, že investícia je i odborne v súlade s plánom rozvoja poľnohospodárstva a vidieka. Zmluva tiež zakotví, že žiadateľ najmenej 5 rokov bude realizovaný projekt využívať sám a na pôvodne stanovený zámer.