| Hospodárska situácia na konci štvorročného volebného obdobia je v stave dvojitého deficitu, predaného majetku, dvojnásobného zadlženia a takmer dvojnásobne vyššej nezamestnanosti. Za volebné obdobie 1998 až 2002 klesli reálne príjmy a takmer sa zdvojnásobila nezamestnanosť. Nedošlo k reštrukturalizácii podnikateľskej sféry v kontexte oddlženia bankovej sféry. Výnosy z predaja pohľadávok Slovenskej konsolidačnej kryjú iba výdavky na správu týchto pohľadávok. Finančné zdroje majetku boli v podstatnej miere spotrebované a vykrývali nedostatočnú tvorbu zdrojov vlastného rozpočtu a navyše náklady na neuskutočnené reformy vo výdavkovej politike štátu. --------------------------- Celkovo vláda podcenila situáciu voči domácim podnikateľským subjektom a vytvorila nerovnaké podmienky podnikania. Podpora domáceho podnikateľského stavu malých a stredných podnikateľov ostala iba na verbálnej úrovni. Kladne hodnotíme pokles sadzieb dane z príjmu právnických osôb, ale negatívne hodnotíme vysoké odvodové zaťaženie a časté zmeny v daňových zákonoch, ktoré neprispeli k stabilite podnikania. ------------------------------ Úverová angažovanosť sprivatizovaných bánk voči domácemu podnikateľskému stavu sa znížila, hoci úroky sa dostali na únosnú úroveň. Zahraničnú politiku treba hodnotiť kladne, najmä ukončenie rokovaní o vstupe do OECD, prípravu na členstvo v Európskej únii a v NATO. Úspešnosť a reálny dosah na domácu podnikateľskú sféru a obyvateľstvo však bude možné hodnotiť najskôr po vstupe do týchto zoskupení. Úpadok domácej produkcie Vláda po roku 1998 posunula poľnohospodárstvo za rámec svojich záujmov, čím sa podpísala pod úpadok výroby, rast dovozov, pokles investícií a pokles životnej úrovne obyvateľstva vidieka. Zaklínadlom sa stala "konkurencieschopnosť" bez znalosti obsahu pojmu v sektore poľnohospodárstva. Verbálne sa vláda hlásila k jednotnému trhu, a tým aj k Spoločnej poľnohospodárskej politike, avšak realita bola iná. Pojem konkurencieschopnosti poľnohospodárstva treba chápať v poľnohospodárstve širšie, nielen ako prispôsobenie sa cenám na spoločnom trhu EÚ a na svetových trhoch, ale spolu s uplatňovaním intervenčných nástrojov vrátane dôchodkových dotácií a exportných podpôr. Konkurencieschopnosť priamo ovplyvňujú nielen ceny, ale aj úroveň domácich podpôr (dotácie). Vláda nerešpektovala pri rokovaniach a argumentáciách samosprávy fakticky ani systém platný v Európskej únii. Nezmyselne pomohla úpadku domácej produkcie pod prah "potravinovej bezpečnosti štátu". Negatívne postoje Niektorí členovia vlády, osobitne podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš, vytvárali účelové negatívne nálady obyvateľov voči poľnohospodárstvu, najmä v kritických obdobiach rozhodovania o sociálnych zákonoch a verejných rozpočtových výdavkoch v období sucha a záplav. ----------------------- Výsledkom štvorročného vládnutia je nárast zaostávania slovenského poľnohospodárstva nielen za krajinami európskej pätnástky, ale aj za krajinami V4 a nárast regionálnej nerovnováhy. -------------------------- Koncepčné materiály za oblasť poľnohospodárstva boli síce spracované a vládou schválené, ale tieto zámery neboli samotnou vládou rešpektované. Koncepčné materiály však zásadne odmietla Národná rada SR. Znamená to, že materiály neboli prijaté na parlamentnej úrovni. Pokles produkcie a zásobovania "Stabilizácia" poľnohospodárstva meraná úrovňou dosiahnutého zisku, resp. straty, sa dosiahla na nižšej produkčnej úrovni. Klesla domáca produkcia a zásobovanie domáceho trhu domácimi výrobkami. Zisk v prvovýrobe sa dosiahol viacerými administratívno-štatistickými operáciami, napr. vyradením stratových podnikov zo sledovania. Založili sa nízke východiská na stanovenie úrovne produkčných kvót a objemu nárokovateľných podpôr po vstupe do EÚ. Poľnohospodárstvo sa "zadlžuje" voči pracovnej sile, starne hmotný investičný majetok a vytvoril sa značný investičný dlh aj voči pôde. Stavy významných skupín zvierat tiež trvale klesali. Rastie obchodný deficit Enormný nárast pasívneho salda obchodnej bilancie a rast závislosti od dovozov potravín je realitou. Narástlo pasívne saldo agrokomodít za rok 2001 (cca -20 mld. Sk), čo znamená viac ako 40 % hrubej domácej poľnohospodárskej produkcie (rok 2001 = 48 mld. Sk). Snaha ministerstva riešiť problémy obchodnej bilancie je snahou riešiť aspoň vizuálne problémy agroexportu a importu. Opatrenia majú administratívny charakter a neprinesú žiadny efekt ani v krátkodobom, ani v dlhodobom horizonte. Na druhej strane sa prijalo tzv. dvojnulové riešenie, resp. ďalšia liberalizácia obchodu s EÚ v oblasti vybraných citlivých komodít, ktorá otvára priestor na ďalšie dovozy. Za štyri roky už možno hovoriť o neúčinnosti exportnej podpory a o tom, že nedošlo k významnému nárastu exportu potravín tak, ako sa vláda zaviazala. Pozitívny krok Trhové poriadky - režim pre agrokomodity, t. j. kvóty, ceny a podpory, zaviedla vláda ešte v roku 1993, čím začala robiť prvé kroky k približovaniu sa k systému platnému v EÚ. Uskutočnili sa legislatívne a inštitucionálne záverečné rozhodnutia v zmysle EÚ, čo hodnotíme pozitívne. Samospráva pod tlakom pokračujúceho poklesu domácej produkcie a rastu dovozov tzv. nahraditeľných komodít i pod tlakom politiky obchodných reťazcov ovplyvnila v poslednom roku niektorých poslancov, aby predložili na schválenie do parlamentu zákon o obchodných reťazcoch. Výsledkom však po vrátení zákona prezidentom bolo jeho opätovné neschválenie. Zostali len sľuby V oblasti sľubov zostalo vytvorenie osobitného úverového systému pre agrorezort. Realitou je, že nebol pripravený ani legislatívny zámer zákona. Úverová angažovanosť bánk za štyri roky klesla na polovicu a vôbec nebol doriešený tzv. starý blok úverov voči podnikateľom. Boli iba presunuté na novú štátnu akciovku Slovenskú konsolidačnú. Sľub vlády bol, že po zrušení revitalizačného zákona do troch mesiacov dorieši u podnikateľov tzv. starý blok úverov. Neudialo sa tak. Reštrukturalizácia podnikovej sféry sa ani nezačala. Naproti tomu boli na návrh ministerky financií a podpredsedu vlády pre ekonomiku zrušené finančné fondy podporujúce investície a ekológiu z mimorozpočtových zdrojov. Nerešpektovanie zákona Valorizačný mechanizmus bol uzákonený, pričom vláda nerešpektuje zákon a odmietla valorizáciu ako takú. Pri koncipovaní výdavkov rozpočtu Európskej únie pre poľnohospodárstvo sa rešpektuje jednak inflácia, kurzové zmeny a tiež nárast výdavkov vyplývajúcich z prijatých zákonov, čo je prakticky valorizácia. Nelogické bolo aj znovuzavedenie zdanenia prijímaných dotácií zo štátneho rozpočtu daňou z príjmu, ktoré sa po dvoch rokoch vládnutia znovu snažila vláda napraviť. Negatívne zasiahlo poľnohospodárstvo aj tzv. červenú naftu. Na technickú prípravu prvovýroba nedostala žiadne zákonom stanovené prechodné obdobie. Dôsledkom bude nakupovanie "drahej" nafty od významnej časti podnikateľov, najmä malých farmárov. Pokles dotácií Dotačné výnosy a časté účelové novelizácie zakladali nestabilitu, lebo boli viackrát ročne nesystémovo novelizované. Systém poskytovania dotácií sa nepriblížil k pravidlám EÚ. ----------------------- Úroveň domácich podpôr klesla z 236 USD v roku 1998 na hektár poľnohospodárskej pôdy na 76 USD v roku 2001. Ani rok 2002 sa nelíši v nastolenom trende poklesu. V EÚ v roku 2001 dosiahli 676 USD na hektár poľnohospodárskej pôdy. -------------------------- SR tak nastúpila opačnú cestu ako v ostatných krajinách V4. Súčasná štruktúra dotačnej podpory sa diametrálne líši od nástrojov platných v EÚ. Ide nielen o tendenciu v úrovni podpôr, ale najmä o štruktúru domácich podpôr. Čerpanie predvstupových zdrojov zo zdrojov SAPARD zostalo nesplnené. Nesystémové kroky Vláda finančne nezabezpečila likvidáciu BSE, financovanie pozemkových úprav a vytvorenie informačného systému IACS potrebného k možnému čerpaniu zdrojov EÚ. Použila nesystémové prostriedky určené na podporu najmä investovania v poľnohospodárstve. Proti tomu bol vytvorený na úrovni samosprávy tzv. krízový štáb, ktorý doteraz monitoruje kroky vlády. -------------------------- Už v roku 1998 bolo jasné, že usporiadanie pozemkového vlastníctva stojí na finančnom zabezpečení (min. 0,5 mld. Sk ročne a viac), pričom vláda znížila finančné prostriedky na tento účel na menej ako polovicu oproti rokom 1995 až 1998. ---------------------------- Tiež záväzok zníženia daní z poľnohospodárskej pôdy nebol ani samotnou vládou akceptovaný. Nebol vôbec rozpracovaný sľubovaný záväzok z programového vyhlásenia vlády, návrh riešenia motivácie manažérov a predstava o podpore rozvoja komerčných inštitúcií organizácie trhu, ako sú plodinová a komoditná burza a podobne. Odvedenie pozornosti od podstaty problému Legislatívny zámer riešenia dlhodobého nájmu pôdy, ktorý vláde predložilo ministerstvo na poslednú chvíľu, bude musieť doriešiť už nová vláda, čo si vyžiada minimálne jeden ďalší rok. Úloha iniciovať prevod vlastnícky neidentifikovateľnej pôdy zo správy Slovenského pozemkového fondu do správy obcí vyvolala vnútrokoaličné rozpory, zvýšila nacionalistické nálady a odviedla pozornosť vlády, ale najmä verejnosti, od podstaty problémov v tomto sektore. Pred vstupom do EÚ Vstup Slovenska do EÚ je pre poľnohospodárstvo výhodný najmä z dvoch aspektov. Po prvé: vylúčia sa tým politické riziká pre podnikanie na pôde, osobitne pre veľkovýrobnú formu, najmä družstevnú formu hospodárenia, a po druhé: pre podnikateľov v tomto sektore sa prijatím spoločnej poľnohospodárskej politiky uplatňovanej v Európskej únii zvýši miera istoty v strednodobom horizonte stabilnými pravidlami hospodárskej politiky. ---------------------- Príjmy poľnohospodárskeho sektora sa okrem cenového vplyvu a priamych platieb v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky môžu posilniť aj o prínosy z využívania štrukturálnych fondov, ktoré umožnia zvýšiť súčasnú subvenčnú podporu poľnohospodárstva. ------------------------- Aj keď sa v slovenskej agrárnej politike uplatňujú niektoré prvky regulácie či mechanizmy spoločnej poľnohospodárskej politiky (administratívne ceny mlieka, intervenčné nákupy a pod.), celkovo systém nie je porovnateľný so systémom tejto spoločnej poľnohospodárskej politiky uplatňovanej v EÚ. Už v tejto časovej etape, keď do prijatia za člena EÚ zostáva niečo viac ako rok, by sa mali na rok 2003 prijať režimy spoločnej poľnohospodárskej politiky uplatňovanej v EÚ. Ide tak o ceny, ako aj o stanovenie úrovne a štruktúry domácich podpôr - pri príprave rozpočtu na rok 2003. |
StoryEditor