Jeden z iniciátorov predčasných volieb. Odmietol totiž zaradiť na rokovanie vlády návrh zmluvy o výhrade svedomia. Šéf kresťanských demokratov Pavol Hrušovský ho obvinil z vierolomnosti. "Bývalý kresťanský demokrat sa premenil na politika, ktorý pozná len moc a iné hodnoty používa vtedy, keď mu to vyhovuje." KDH vzápätí opustilo vládu.
Nevýhodná pozícia
V čase, keď sa rozhodovalo o predčasných voľbách, nebola Dzurindova štartovacia pozícia najlepšia. Politickí partneri, s ktorými strávil vo vláde osem rokov, mu nedôverovali. Dôvodom boli aj špekulácie okolo tajných dohôd s Vladimírom Mečiarom. Aj keď to obaja popierali, ľudovci pomohli presadiť niekoľko dôležitých zákonov, v čase keď opozícia v roku 2005 zablokovala parlament, práve Mečiarovi ľudia (Karol Džupa a Eduard Kolesár) sa z noci na ráno pridali ku koaličným poslancom.
Zlomený premiér
Preferencie strany sa pohybovali okolo 11 percent - rovnako malo KDH, ale aj opozičné ĽS-HZDS. Práve SDKÚ si však spomedzi vládnych strán najviac prisvojovalo výsledky reforiem a tak dúfalo, že do termínu riadnych volieb v septembri dokáže tento kapitál zúročiť.
Aby toho nebolo málo, v marci si Dzurinda pri lyžovaní zlomil nohu. S barlami absolvoval stretnutie s britským premiérom Tony Blairom, americkým prezidentom Georgom Bushom, ale aj celú predvolebnú kampaň.
Úspech neúspech
V samotných voľbách sa však práve Dzurindovi podarilo najlepšie mobilizovať voličov - veľa priaznivcov Slobodného fóra sa na poslednú chvíľu rozhodlo voliť úniu, strana zabodovala aj u nerozhodnutých voličov, ktorí uprednostnili silnú stranu pred menšími pravicovými subjektami. SDKÚ si udržala podporu vo svojich tradične silných regiónoch - v Bratislavskom kraji a v Košiciach. Pre Dzurindu mohlo byť sklamaním len to, že voliči SDKÚ dali viac prednostných hlasov novej tvári na kandidátke Ivete Radičovej a Ivanovi Miklošovi.
Šanca na vládnutie
Dzurindova strana získala 18,3 percenta platných hlasov - o tri percentá viac, než v roku 2002. Práve vďaka tomuto zisku bola reálna možnosť vzniku stredo-pravej koalície v zložení SDKÚ, SMK, KDH a HZDS. Táto kombinácia však narazila na tvrdý odpor zo strany kresťanských demokratov. Dzurinda preto po ôsmych rokoch skončil vo funkcii predsedu vlády.
StoryEditor