Pripravovaná zmena zákonníka práce môže vyvolať problémy v stavebníctve
Cech strechárov Slovenska prijíma snahu vlády o sprísnenie kritérií v zákonoch, ktorými sa majú napraviť doterajšie legislatívne nedostatky. Predstavitelia cechu však majú obavy, aby sa novou úpravou zákonov nezvýšila v rezorte nezamestnanosť a nespomalil hospodársky rast. Podľa viacerých odborníkov môžu niektoré zmeny v pripravovanej legislatíve viesť až k rozvratu zamestnávania živnostníkov v stavebníctve, ako aj zániku mnohých malých stavebných firiem.
Diferencovanie činností
Zákonník práce podľa predstaviteľov cechu strechárov nerobí potrebné rozdiely medzi zamestnávaním vo výrobných závodoch, supermarketoch a medzi prácou v stavebníctve, ktorá je vykonávaná živnostníkmi a skupinami živnostníkov. Veľkým problémom je tu aj výrazná sezónnosť. V tejto súvislosti predložili predstavitelia zväzu návrh zrušiť ustanovenie zákona o závislej činnosti, alebo aspoň upraviť výnimkou pre stavebníctvo a iné podobné odvetvia.
Ustanovenia nového zákonníka práce v paragrafe o závislej činnosti sa dotýkajú najmä malých a stredných podnikateľov a živnostníkov, a to hlavne v stavebníctve. Veľkých stavebných firiem sa to zrejme dotkne menej, lebo tie zväčša dávajú zákazky subdodávateľom -- právnickým osobám, t. j. menším stavebným firmám, a tie zamestnávajú, resp. zadávajú práce priamo živnostníkom. Na podstate problematiky to však nič nemení.
Odvody a dane sú predsa platené rovnako u zamestnaného pracovníka, ako u živnostníka. Vo verejnosti sa často prezentuje názor, akoby pracovník pracujúci na živnosť platil viac ako zamestnanec. Je to veľký omyl, alebo úmyselné zavádzanie. Štát a poisťovne zinkasujú úplne rovnako. Rozdielne prerozdelenie odvádzaných percent si živnostník premietne do ceny za svoju prácu, a vyfakturuje ju objednávateľovi. A ten z toho teda nemá ani profit, ani stratu. Množstvo tzv. čistého príjmu je u zamestnanca a živnostníka z tohto hľadiska úplne zhodné.
Zmluva o vykonávaní práce
Navrhované znenie zákona o závislej činnosti prakticky znemožňuje živnostníkom medzi sebou vzájomne uzatvárať zmluvy o vykonaní práce. Prenesené do praxe, iba ťažko bude môcť skupina živnostníkov zmluvne pracovať pre ďalšieho živnostníka. (Ten by im predsa prikazoval, čo majú robiť a ako, a teda by to bolo v rozpore s ustanovením o závislej práci.) Väčšina prác v stavebníctve sa však vykonáva práve uvedeným spôsobom. Zakázanie uzatvárania dohôd (zmlúv) medzi živnostníkmi a medzi malými stavebnými firmami a živnostníkmi je nakoniec popretím základných zásad o živnostenskom podnikaní a živnostenským zákonom. Boli by vlastne nútení vojsť do pracovného pomeru proti svojim záujmom. Je to v podstate úplne nereálne. Bude to buď viesť alebo k porušovaniu zákona tým, že sa nebude vôbec rešpektovať, alebo k veľkým zmätkom v zamestnanosti. Je predsa úplne nereálne predpokladať, že drobný živnostník zamestná svojho kolegu a plne tak prevezme na seba riziko, že keď nedostane zákazku, bude svojim kolegom platiť dlhodobo časť mzdy, alebo i niekoľkomesačné odstupné pri prepustení. Rovnako sa budú správať i malé stavebné firmy, ktoré v súčasnosti zazmluvňujú práce so živnostníkmi. Pravdepodobne obmedzia alebo zastavia svoju činnosť, čo nevyhnutne povedie k rastu nezamestnanosti.
Koniec pružného nasadzovania?
Súčasná pružná zamestnanosť cestou živnostníkov by sa pri premene živnostníkov na zamestnancov mimoriadne obmedzila. A to najmä v stavebníctve. Skupiny remeselných či neremeselných živnostníkov v stavebníctve sú pružne nasadzované práve tam, kde niekto zazmluvnil práce. Sú platení od výkonu a ak nemajú zákazku, nemajú ani príjem. To vo všeobecnosti vedie k väčšej iniciatíve živnostníkov a, samozrejme, k väčším výkonom, a tým i k väčším príjmom za prácu. V uplynulých rokoch mal práve tento moment veľký podiel na raste národného dôchodku. Po prechode živnostníkov do povinného zamestnaneckého pomeru sa ich iniciatíva zníži a budú sa postupne spoliehať, že aj keď prácu zamestnávateľ nezoženie, oni predsa mzdu dostanú. To povedie k znižovaniu celkových výkonov, k zníženiu pružnosti v presunoch pracovných síl, a tým k znižovaniu ekonomického rastu.
Bezpečnosť práce
Dodržiavanie bezpečnosti práce a dovolenky živnostníkov sú zrejme hlavným argumentom, prečo treba zmeniť Zákonník práce. Aj tu však ide pravdepodobne o určité nedorozumenie. V praxi to predsa funguje tak, že odmena živnostníka v hrubom je oveľa vyššia ako zamestnanca! Živnostník má v odmene za vykonané dielo či prácu (faktúre za práce) zahrnuté navŕšenie o podiel dovolenky (asi 12 %) a navŕšenie o všetky dane a príslušné odvody. Niekedy až dojímavá starostlivosť o to, ako sú živnostníci ukracovaní, skutočne nie je namieste.
Bezpečnosť práce taktiež nie je dôvodom na neobvyklé riešenia. Každý živnostník predsa musí absolvovať školenie o bezpečnosti práce, zdravotné prehliadky a podobne. Tými sa predsa musí preukázať každému, kto mu dáva objednávku a zákazku. A investori to nakoniec bežne na každej stavbe vyžadujú. Pri vzťahu malá stavebná firma -- živnostníci, obvykle toto priamo organizuje stavebná firma. Tá nakoniec pri uzatvorenej zmluve s investorom zodpovedá za bezchybný stav v tomto ohľade, a teda zabezpečí, aby živnostníci pracujúci pre ňu mali všetko v poriadku. Objedná školenia a vyškolí ich aj na vykonávané práce.
Paušálne výdavky
Problémom sú v neposlednom rade aj neraz spomínané paušálne výdavky. Podľa niektorých názorov z praxe nielen deformujú trh, ale navyše ich využíva len 3 800 živnostníkov, čo je iba zlomok percenta. Státisíce ostatných živnostníkov ich nevyužívajú a poctivo si vedú riadne jednoduché účtovníctvo. Je až zarážajúce, ako sa tejto problematike pred časom venovala pozornosť, akoby sa problém týkal všetkých živnostníkov. Nikto neupozornil na skutočnosť, že sa to živnostenského spoločenstva prakticky vôbec netýka a využíva to len zopár živnostníkov. (Necelé jedno percento.)
V praxi žiadny živnostník, ktorý poctivo pracuje s nakupovaním materiálu, nemôže mať 60 % nákladov a 40 % zisku. Bežne je to pomer 85 % ku 15 % a menej. Preto ho poctivo pracujúci živnostníci ani nemôžu použiť. A tých je 99 %. U väčšiny tých, ktorí ho používajú, je to možné len preto, že nepoctivo pracujúci živnostníci požadujú napríklad od stavebníka, aby si sám na vlastné náklady zakúpil materiál pre stavebné práce, a on sám vykoná len prácu a využije, lepšie povedané, zneužije paušálne náklady vo výške 60 %, čo je v podstate podvod realizovaný na základe nedomysleného zákona. Takýto živnostník takouto činnosťou narušuje podnikateľské prostredie, lebo môže lacnejšie ponúknuť svoju prácu voči tým živnostníkom, ktorí si riadne vedú jednoduché účtovníctvo a všetky náklady do koruny riadne zúčtovávajú. Zároveň sa, samozrejme, neoprávnene obohacuje a okráda štát na daniach. Zrušením zákona o paušálnych výdavkoch by sa podľa viacerých odborníkov z praxe vytvorili spravodlivé podmienky pre všetkých živnostníkov a zároveň zabránili špekuláciám a úniku na daniach.
Príklady negatívnych príkladov
Stavebníctvo je vo veľkej miere založené na sezónnej práci. Pre malých podnikateľov alebo živnostníkov je veľmi riskantné zobrať si ďalších zamestnancov, pretože v zime by im museli platiť mzdu aj počas troch -- štyroch mesiacov, keď sa pre počasie na stavbách nepracuje. Celoročné zamestnávanie by mohlo viesť aj k bankrotu malej stavebnej firmy alebo neopatrného živnostníka. Ďalej, ak by napríklad nezohnal zákazku, ktorú mal pôvodne prisľúbenú, musel by prijatým zamestnancom zaplatiť pri prepustení niekoľkomesačné odstupné. Preto malé stavebné firmy ani živnostníci nebudú brať na seba takéto riziko, čo v konečnom dôsledku povedie k zvýšenej nezamestnanosti. Súčasný stav je pritom taký, že živnostníci si operatívne hľadajú prácu tam, kde sa momentálne dá zohnať, a to i v zimnom období, je to plne vyhovujúci stav pre obidve strany a nikto proti nemu neprotestuje.
Určité riešenie je napríklad v Nemecku, kde zamestnanci strechárskej firmy dostanú počas zimy podporu od štátu a neznáša tieto náklady zamestnávateľ -- strechárska firma, lebo by to, samozrejme, "neutiahla". Ak si chceme brať príklady zo Západu, tak treba všetko posudzovať komplexne, a tak súbežne s ustanoveniami navrhovaného zákonníka práce treba prijať aj zákon, ktorý podnikateľom umožní bez rizika zamestnávať aj v odvetviach, kde je sezónnosť prác nevyhnutnosťou. A ak sa to nedá, tak treba upraviť navrhovaný Zákonník práce. Nie je predsa možné vrhnúť všetku ťarchu tohto problému na malých podnikateľov a živnostníkov. Tí to nakoniec budú riešiť tak, aby nezbankrotovali. A to povedie k zvýšenej nezamestnanosti a rozvratu pracovného trhu.
Prísne proti čiernej práci
Cech strechárov Slovenska súhlasí, aby sa zaviedli čo najprísnejšie pravidlá proti tzv. čiernej práci, ktorá narušuje zdravé podnikateľské prostredie a poškodzuje celú spoločnosť. Okrem zákonov volá cech strechárov aj po dôsledných kontrolách a vyvodzovaní prísnych nápravných opatrení.
Čierna práca vytvára nezdravé podnikateľské prostredie. Živnostníci a malé, najmä stavebné firmy, ktoré poctivo odvádzajú dane a odvody, nemôžu na trhu konkurovať cenou načierno pracujúcim osobám, ktoré ponúkajú lacnejšiu pracovnú silu, lebo neplatia ani odvody, ani dane. Okrem okrádania spoločnosti dochádza aj k poškodzovaniu poctivo pracujúcich firiem.
Nedostatočne vykonávaná kontrola čiernej práce napríklad priamo na stavbách vedie k tomu, že takíto nepoctivci sa cítia nepostihnuteľní a považujú za hlupákov tých živnostníkov, ktorí riadne platia všetky dane a odvody. "Stále sa dozvedáme, že kontrolu čiernej práce nemožno vykonávať, lebo na to nie je vyčlenený dostatok osôb v príslušných zložkách. Pritom výberom pokút za čiernu prácu by sa vytvoril dostatok finančných prostriedkov na tento účel. Je to neúnosný stav, a preto my živnostníci a malé stavebné firmy voláme po okamžitej náprave súčasného stavu," uvádza sa vo vyhlásení Cechu strechárov Slovenska.