"Pred štrnástimi rokmi som napísala originálny projekt alternatívnej starostlivosti o nadané deti. Keď mi ho ministerstvo schválilo, začala pracovať experimentálna trieda s prvými sedemnástimi nadanými deťmi, ktoré prešli štandardizovanými psychologickými testami, čo bola podmienka na prijatie a zaradenie do vzdelávacieho programu," spomína na začiatky riaditeľka školy pre nadané deti PhDr. Jolana Laznibatová, CSc.
"Začali sme teda v škole na Karloveskej v Bratislave, potom sme sa sťahovali do Juventy, zakrátko zasa do Petržalky. Doteraz štvrtou, dúfame, že poslednou stanicou, je Teplická ulica. Vedeli sme pritom, že všetci sa asi do tunajších priestorov nepomestíme. Navrhla som totiž vzdelávací model pre nadané deti od prvej triedy až po maturitu. V každom ročníku sú dve -- tri triedy po dvanásť detí, čo je spolu toľko tried, koľko nemá dovedna nijaká škola. Na Slovensku podľa môjho projektu pracuje ďalších dvadsať sedem škôl. Zaujímavé a potešiteľné je, že v projekte je zapojených vyše 2 600 detí na celom Slovensku.
Gymnázium pre nadané deti je zatiaľ len v Bratislave (na Skalickej). Deti po skončení štvrtého ročníka mohli teoreticky pokračovať na iných osemročných gymnáziách. Mnohé z nich aj išli, urobili testy a vrátili sa späť, pretože pochopili, že náš model ponúka úplne inú atmosféru, iné vzdelávacie programy. Slovom, v čase, keď boli najväčším hitom osemročné gymnáziá, "moje" deti sa so súhlasom rodičov vrátili a pokračovali na Teplickej (alebo na ktorejkoľvek inej škole na Slovensku s týmto programom). To bol prvý väčší úspech projektu."
Vzniká otázka, či sa s nadanými deťmi pracuje mimoriadne ľahšie alebo mimoriadne ťažšie ako s ostatnými.
-- Všetci učitelia hovoria, že oveľa ťažšie. Tie deti sú veľmi dobrí žiaci. Veľmi veľa vedia a ešte oveľa viac chcú vedieť. Pripomínajú nám špongie, ktoré sústavne nasávajú nové vedomosti a informácie. Učiteľ vie, že im nemôže dať dvakrát za sebou ten istý diktát alebo rátať tie isté príklady. Oni si pamätajú a upozornia ho. Používať "ťahák"? To sa na našej škole považuje za hanbu. Žiaci hovoria, že to by bolo pod ich úroveň. Keďže sú to deti s akcelerovaným vývinom, potrebujú viac, bežne používané učebnice nestačili. Takže učitelia popracovali a dnes máme svoje vlastné, nadštandardné doplnkové učebnice.
Systém v škole je postavený na samostatnej práci, blížiaci sa k systému na vysokých školách, deti vypracúvajú projektové práce, učitelia im poskytujú konzultácie. Žiaci sa naučia vyjadrovať svoje názory, pri ich obhajobe argumentovať. Na konci roka si urobíme z najlepších prác také malé vedecké fórum. V tomto je podľa mojej mienky zásadný rozdiel medzi klasickými školami a našou.
Pomoc dnes potrebuje každá škola. Isto je to aj váš problém...
-- Hoci sme štátna škola, na vyučovaní sa od začiatku podieľajú aj rodičia nadaných detí. Napríklad v našej partnerskej škole vo Viedni platia rodičia mesačný dobrovoľný príspevok 60 eur za dieťa. Rodičia nám prispievajú na papier, na tonery, pretože, ako som spomenula, máme svoje vlastné pracovné listy, tie musíme rozmnožiť pre každého žiaka, a to stojí peniaze. Popoludní máme rôzne krúžky, lebo v našej škole nemáme domáce úlohy, a aj ich prevádzka niečo stojí. Pomáhajú teda rodičia a pomáhajú aj sponzori. Napríklad Nadácia Penta, náš generálny sponzor, napriek tomu, že ani jedno dieťa na našej škole nemá rodiča zamestnaného v tejto firme, nám pomáha napríklad pri vydávaní našich učebníc, ale aj pri organizovaní školských spoločenských akcií a finančnom krytí medzinárodných konferencií. Keď má Penta nejaké spoločenské podujatia, tak naši žiaci pripravia program, slovom, pomôžeme, ako vieme.
Ako by ste charakterizovali vzťahy učiteľov a žiakov na vašej škole?
-- Zásadný rozdiel je v tom, že učitelia i žiaci sú v permanentnom kolegiálnom partnerskom dialógu a všetci si tykajú. Vychádzame totiž z toho, že tieto nadané deti sa potrebujú sústavne niečo pýtať, niečo riešiť, hovoriť o svojich problémoch, konfrontovať si svoje názory, bez stresu a v pohode, hoci nie je vylúčené, že vedia o veci viac ako učiteľ... Preto pedagógovia spontánne zostávajú v škole do piatej -- šiestej večer, aby mohli byť žiakom k dispozícii (okrem riadnych konzultačných hodín). Na výkonoch žiakov a na autorite učiteľov takáto neformálna atmosféra určite neuberá. Najväčším pozitívom je, že naši absolventi dokážu bez problémov využiť nadobudnuté vedomosti aj v praxi. Len pomaly prechádzajú na náš projekt aj školy v okolitých krajinách. Neobstojí názor, že každý má nárok na rovnaké vzdelanie. Je našou povinnosťou talentovaným deťom, ktorých sú v populácii asi dve percentá, poskytnúť také vzdelanie a takú formu vzdelania, aby svoje danosti aj naďalej rozvíjali. Nadané deti sú kľúčovým bohatstvom každej krajiny.
StoryEditor