Čoraz väčšmi sa uznáva, že prežívanie stresu v práci má negatívny vplyv na zdravie pracovníkov a organizáciu, v ktorej pracujú. Európska agentúra pre bezpečnosť a zdravie pri práci preto zadala úlohu vypracovať správu s cieľom zhodnotiť situáciu.
Správa skúma povahu stresu, jeho príčiny, rozsah a jeho ovládanie. Svojím zameraním na pracovné prostredie zohľadňuje individuálneho pracovníka a zároveň organizáciu, ktorej riadenie stresu predkladá ako "obchodný prípad". Poskytuje návrh praktického prístupu na ovládanie pracovného stresu a poukazuje na mnoho oblastí, v ktorých je potrebný výskum. Cieľom je zabezpečiť zvýšenie schopností odolávať pracovnému stresu.
Rozsah a závažnosť
Ukazuje sa, že stres postihuje v práci milióny pracovníkov Európy vo všetkých pracovných sektoroch. Podľa prieskumu pracovných podmienok v Európskej únii, ktorý v roku 1996 uskutočnila Európska nadácia, sa v prípade 28 percent pracovníkov zaznamenali zdravotné problémy spojené so stresom. Je to druhý najčastejší problém vyskytujúci sa hneď po bolestiach chrbtice pri 30 percentách pracovníkov.
Znamená to, že až 41 miliónov pracovníkov Európskej únie je každoročne postihnutých pracovným stresom, čo sa odrazí v mnohých miliónov stratených pracovných dní. Na všetky choroby vzniknuté v súvislosti s pracovným stresom pripadá 600 miliónov stratených pracovných dní ročne v rámci EÚ.
Hlavným dôvodom záujmu a výzvy na riešenie tohto problému teda nie je len dosah stresu na zdravie pracovníkov, ale aj náklady, resp. ekonomické dosahy na podniky a sociálne náklady krajín v Európe.
Príčiny pracovného stresu
Problém pracovného stresu obyčajne súvisí s plánovaním a riadením organizácie práce. Nastáva v okamihu, v ktorom požiadavky určitých faktorov práce prevyšujú schopnosť zvládnuť alebo riadiť situáciu.
Odborná literatúra prináša logický konsenzus v pohľade na psychosociálne riziká práce, ktoré môžu pôsobiť ako stresujúce alebo účinkovať iným škodlivým spôsobom. Ich súhrn je v tabuľke, ktorá obsahuje desať kategórií charakterizujúcich prácu, pracovné prostredie a organizačné faktory, ktoré môžu byť rizikové a tiež podmienky, v ktorých sa uvedené kategórie prejavili ako stresujúce a zdraviu škodlivé.
Súčasné rýchle a bezprecedentné zmeny vo svete práce a jej organizácii ešte viac zintenzívňujú problém stresu. Samotné prežívanie zmeny môže spôsobiť stres, predovšetkým u pracovníkov pociťujúcich nedostatočné riadenie alebo finančné ťažkosti a neistotu.
Možnosti prevencie a riadenia stresu
Správa upozorňuje na nevyhnutnosť zmeniť existujúce odborné poznatky na praktické riešenia problémov pracovného stresu. Navrhuje, aby sa ako rámec na vyriešenie uvedeného problému využil cyklus riadenia rizika, ktorý zahŕňa postup posudzovania rizika a jeho riadenia, je "systematickým procesom identifikácie nebezpečenstva, analyzovania a riadenia možných rizík a zabezpečovania ochrany pracovníkov". Tento prístup bol v súlade s jeho opisom v legislatíve EÚ ustanovený za hlavnú stratégiu pri zdolávaní fyzického rizika v práci a pri posudzovaní všetkých psychosociálnych rizík spojených s prácou.
Výsledky prijatých opatrení na riadenie stresu, ktoré by využívali uvedený prístup, sú sľubné, hoci zatiaľ obmedzené. Úspechy je možné vidieť v podobe výhod pre pracovníkov, ako aj pre organizáciu. Avšak mnohé z uskutočnených opatrení v oblasti riadenia stresu, ktoré boli označené za viac či menej úspešné, nepostupovali v súlade s komplexným prístupom na úrovni organizácie. Zamerali sa na jednotlivcov, prípadne sa pokúsili uplatniť metódu "zmietnutia problému zo stola" bez toho, aby problém správne diagnostikovali.
Dôkazy o uznaní hodnoty poradenstva v tejto oblasti sú tiež slabé -- poradenské služby sú prevažne zamerané na pomoc pracovníkom, ktorí už prekonávajú určitý problém, teda sa poskytujú ad hoc, a hlavne vo vzťahu k jednotlivým osobám.
Zmeny v oblasti práce
-- narastá počet starších pracovníkov
-- práca je vykonávaná doma, vzrastá potreba práce využívajúcej informačné a komunikačné technológie
-- je tendencia k malým jednotkám (downsizing), outsourcing, subdodávateľským zmluvám (subcontracting) a ku globalizácii, ku ktorým sa pridružuje aj zmena modelov zamestnávania
-- vzrastá požiadavka na flexibilitu pracovníka zahŕňajúca rozsah vykonávaných úloh a rozsah jeho schopností
-- zvyšuje sa podiel populácie pracujúcej v sektore služieb
-- požaduje sa samostatne regulovaná a tímová práca
Hlavné závery
Správa uvádza dostupné vedecké dôkazy na podporu nasledujúcich záverov:
1. Pracovný stres je možné zvládnuť rovnakým spôsobom ako ostatné oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci, ak sa využíva cyklus riadenia, ktorý sa osvedčil už pri posudzovaní a riadení fyzických rizík v práci.
2. Praktické príklady aplikácie uvedeného prístupu na riadenie pracovného stresu existujú v niekoľkých krajinách Európskej únie.
3. Budúci výskum by sa mal zamerať na opatrenia v oblasti riadenia stresu na úrovni organizácie.
Kompletná správa v anglickom jazyku je dostupná na internetovej stránke Európskej agentúry: http://agency.osha.eu.int/publications/factsheets/
(Podľa výskumnej správy Európskej agentúry pre bezpečnosť a zdravie pri práci.)
Európska agentúra pre bezpečnosť a zdravie pri práci so sídlom v španielskom Bilbao bola založená v roku 1996. Poslaním agentúry je usilovať sa o to, aby sa pracoviská v Európe stali bezpečnejšími, zdravšími a produktívnejšími, a predovšetkým podporovať účinnú kultúru prevencie a ochrany na pracovisku.
Definícia pracovného stresu
Existuje zhodný názor na definovanie pracovného stresu ako "interakcie medzi pracovníkmi a ich pracovným prostredím" (najmä vzhľadom na vystavenie sa riziku). V rámci tohto modelu sa pociťovanie stresu môže označiť ako moment, keď požiadavky pracovného prostredia prekročia schopnosť pracovníka zvládnuť, respektíve riadiť tieto požiadavky. Také definovanie stresu upriamuje pozornosť na príčiny stresu spojeného s prácou a na nevyhnutnosť zaviesť a vykonávať opatrenia na jeho reguláciu.