Bratislavský samosprávny kraj

Bratislavský samosprávny kraj s rozlohou 2 053 km2 je najmenší v Slovenskej republike. Územie kraja tvorí 73 obcí, z toho sedem má štatút mesta (Bratislava, Malacky, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Senec). Z územnosprávneho hľadiska sa kraj člení na osem okresov
-- Bratislava I až V,
-- Malacky,
-- Pezinok a
-- Senec.
Sídlom kraja je hlavné mesto Slovenska Bratislava, ktorá má rozlohu 367,6 km2 a takmer 430-tisíc obyvateľov.
Na území kraja žilo ku koncu roka 2004 vyše 600-tisíc obyvateľov, čo tvorí 11,16-percentný podiel na všetkých obyvateľoch Slovenska. Hustota obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja je 292,9 obyvateľov na km2, zatiaľ čo hustota v celej republike je 109,7 obyvateľov na km2. Nižšiu hustotu majú okresy Pezinok a Senec (144 obyvateľov/km2) a okres Malacky (68 obyvateľov na km2).
Ekonomika
Bratislavský kraj je ekonomicky najvýkonnejším regiónom v Slovenskej republike. Priemer HDP na obyvateľa predstavuje 119,7 percenta priemeru HDP Európskej únie na obyvateľa. Vytvoreným HDP prispieva hospodárstvo regiónu viac ako jednou štvrtinou k ekonomickej výkonnosti Slovenska. V roku 2002 bol vytvorený regionálny HDP v objeme 285 829 miliónov Sk, čo je 26-percentný podiel na vytvorenom HDP na Slovensku. Rozhodujúcim priemyselným odvetvím na tvorbe HDP je automobilový priemysel, ktorý sa podieľa až 30 percentami na celkovom vývoze Slovenska.
V hospodárstve bratislavského regiónu má dominantné postavenie a tradíciu priemysel zastúpený podnikmi najmä na území Bratislavy a Záhoria (Malacky, Stupava). Medzi odvetviami prevláda strojársky, chemický, elektrotechnický a potravinársky priemysel. V mimobratislavských okresoch prevláda využívanie a zhodnocovanie miestnych zdrojov, ako je spracovanie dreva, výroba stavebných látok, spracovanie hrozna.
Špecifickým komponentom ekonomickej základne Bratislavského samosprávneho kraja je vedeckovýskumná základňa, umiestnená predovšetkým v Bratislave. V regióne je sústredených 48,4 percenta vedeckovýskumného potenciálu Slovenska. Nosnými v tomto smere sú Slovenská akadémia vied a vysoké školy.
Dostupnosť a infraštruktúra
Bratislavský samosprávny kraj je dostupný všetkými druhmi dopravy. Cestnú sieť tvoria úseky diaľnic D1 a D2, cesty I., II. a III. triedy a miestne komunikácie vrátane mostných objektov. Diaľničné trasy a cesty I. a II. triedy spájajú kraj s ostatným území Slovenska a aj so susednými štátmi.
Na území kraja je spolu 697 kilometrov ciest I., II. a III. triedy, z toho:
-- 108 km na území Bratislavy,
-- 242 km v okrese Malacky,
-- 135 km v okrese Pezinok,
-- 212 km v okrese Senec.
Bratislavský samosprávny kraj zabezpečuje správu a údržbu na regionálnych cestách II. a III. triedy v dĺžke 511 km (z toho 207 km v okrese Malacky, 135 km v okrese Pezinok a 169 km v okrese Senec) a 128 mostných objektov. Z tohto počtu 21,6 percenta ciest II. triedy a 35,2 percenta ciest III. triedy je v nevyhovujúcom a havarijnom stave a vyžaduje si neodkladnú obnovu a rekonštrukciu. Najkritickejší stav je na cestách II. triedy v okrese Malacky a Pezinok.
Kvalita a úroveň služieb v osobnej hromadnej doprave na území kraja a osobitne na území Bratislavy je v dôsledku zastaraného vozového parku a nedostatku peňazí na obnovu a údržbu komunikácií dlhodobo na veľmi nízkej úrovni a nezodpovedá požiadavkám a potrebám verejnosti ani z hľadiska kultúry cestovania, ale hlavne bezpečnosti.
Osobitný význam má budovanie Bratislavského integrovaného systému (BID) osobnej hromadnej dopravy, ktorý zharmonizuje mestskú hromadnú dopravu, prímestské a regionálne cesty a železničnú dopravu.
Územím kraja prechádzajú medzinárodné železničné trate, ktoré ho spájajú s Českou republikou, Maďarskom, Rakúskom a v smere na Žilinu s Poľskom a Ukrajinou. Bratislavský samosprávny kraj je zapojený do celoeurópskej siete aj leteckou dopravou z medzinárodného Letiska M. R. Štefánika a vodnou dopravou po medzinárodnej vodnej ceste na rieke Dunaji.
Na hraniciach s Rakúskom a Maďarskom sú medzinárodné diaľničné, cestné a železničné hraničné priechody a cez rieku Moravu zabezpečuje hraničný priechod s Rakúskom kompa v Záhorskej Vsi. Územím kraja prechádza významná medzinárodná Dunajská cyklotrasa a na ňu napojená Moravská a Malokarpatská cyklotrasa.
Školy
Na území Bratislavského kraja sú všetky druhy škôl. Stredné a stredné odborné školy spolu s vysokými školami a univerzitami zabezpečujú vzdelávanie obyvateľov nielen Bratislavského kraja. Viac ako 100 000 študentov (čo predstavuje 1/3 všetkých študujúcich na Slovensku) študuje na vysokých školách a univerzitách v Bratislave.
V sieti stredných a stredných odborných škôl v Bratislavskom kraji je 16 gymnázií, 38 stredných odborných škôl a 16 stredných odborných učilíšť.
Zdravotníctvo a sociálne služby
Zdravotnú starostlivosť obyvateľom bratislavského regiónu poskytujú zdravotnícke zariadenia, špecializované zdravotnícke pracoviská a fakultné nemocnice s nadregionálnym a celoslovenským významom.
Sociálnu starostlivosť a služby odkázaným občanom poskytuje sieť sociálnych zariadení v správe kraja (12 domovov sociálnych služieb pre deti a dospelých, 2 domovy a penzión pre dôchodcov, 1 zariadenie chráneného bývania) a jednotlivých obcí. Prevažná väčšina týchto zariadení je v nevyhovujúcich priestoroch (napr. kaštiele, pamiatkové objekty a pod.).
Kultúrne zariadenia
-- divadlá -- 16 stálych divadelných scén,
-- múzeá a galérie -- 28 múzeí a 25 galérií,
-- knižnice -- 116 verejných knižníc a 6 ústredných a štátnych vedeckých knižníc,
-- kiná a prírodné amfiteátre a kultúrne domy (zo 73 obcí má 53 obcí kultúrny dom).
Kultúrne dedičstvo kraja predstavujú národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Zo 73 obcí sa v 48 sídlach nachádzajú zákonom chránené kultúrnohistorické objekty.
Životné prostredie
Na území kraja sa prejavuje ako problém vybavenosť obcí technickou infraštruktúrou -- vodovody, kanalizácia, čistiarne odpadových vôd, zneškodňovanie odpadov, divoké skládky a zdevastované územia. Nedostatočná je najmä kanalizačná sieť. Z celkového počtu 73 obcí kraja je na vodovodnú sieť napojených 94,3 percenta a na verejnú kanalizáciu len 47,94 percenta obcí.
Kraj, a osobitne hlavné mesto, je negatívne zaťažovaný exhalátmi z priemyslu, energetiky a dopravy. Problémom je vysoká produkcia komunálneho odpadu s nedoriešeným systémom separovaného zberu a vážnym problémom je absencia spaľovne nebezpečného odpadu.
Životné prostredie kraja je ohrozované nielen zaostávaním vo vybavenosti environmentálnou infraštruktúrou, ale aj následkami povodní, pretože Bratislavský samosprávny kraj nemá doriešený systém protipovodňovej ochrany nielen na miestnych tokoch, ale ani na medzinárodnej rieke Dunaj a Morava.
Na území kraja je 39 navrhovaných území európskeho významu a 5 navrhovaných chránených vtáčích území. Tieto územia predstavujú najhodnotnejšie lokality z hľadiska biodiverzity v kraji.
Byty a bývanie
K väčšiemu hospodárskemu a sociálnemu rozvoju miest a obcí Bratislavského samosprávneho kraja, k zvýšeniu kvality života a k vyššej mobilite na trhu práce prispieva aj výstavba bytov a obnova bytového fondu. Aj keď na území kraja každoročne pribúdajú nové byty, nie vždy sú z hľadiska veľkosti, ale najmä finančnej náročnosti, dostupné najmä pre mladé, začínajúce rodiny, resp. pre potenciálnu pracovnú silu migrujúcu z ostatných krajov Slovenska.
Charakteristickou črtou kraja v oblasti bývania je, že z trvale obývaných bytov je len 23,4 percenta bytov v rodinných domoch a zvyšok je v obytných budovách. Bytový fond najmä v hlavnom meste, ale aj v iných väčších mestách kraja, tvoria paneláky, ktoré sú vďaka zanedbanej údržbe v nevyhovujúcom stave a nezodpovedajú súčasným požiadavkám na kvalitu bývania. Najväčšie nedostatky panelových domov sú v nadmernej energetickej náročnosti a v technických nedostatkoch.