Hovoríme s Františkom Ružičkom, veľvyslancom Slovenska v Poľskej republike a so Zenonom Kosiniakom-Kamyszom, veľvyslancom Poľska v Slovenskej republike
Ako by ste celkovo hodnotili vývoj poľsko - slovenských vzťahov za
posledný rok?
Ružička: Spolupráca oboch krajín má v ostatnom období, ktoré prekračuje rámec jedného roka, veľmi dobrú dynamiku. Poľsko-slovenské vzťahy nie sú zaťažené skrytou agendou, či otvorenými otázkami. Multiplikátorom vzťahov je členstvo oboch krajín v EÚ a NATO. Je pochopiteľné, že Poľsko je našim prirodzeným partnerom a spojencom v mnohých dôležitých otázkach. Preto je dôležité, že medzi našimi krajinami existuje intenzívny politický dialóg na všetkých úrovniach a v celej šírke parlamentných spektier, čo je zárukou stability a kontinuity. Významným signálom pre partnerov je komunikácia na najvyššej úrovni -- od prezidentov, ktorí mali v roku 2006 niekoľko stretnutí, po návštevy predsedov vlád, či ministrov, ktoré nasledovali bezprostredne po parlamentných voľbách v Poľsku i na Slovensku. Ich výsledkom je okrem iného rozšírenie zmluvnej základne, podpora regionálnej spolupráce v regiónoch, solídny vývoj obchodu, turistiky ako aj intenzívna výmena názorov v špecifických oblastiach EÚ,
bezpečnosti a regionálnej spolupráce.
Kosiniak: Poľsko-slovenské vzťahy sa vlani i v rokoch predtým rozvíjali bez akýchkoľvek skratov. Znamená to, že sme nezaznamenali žiadne negatívne javy ani z jednej, ani z druhej strany hranice. Práve naopak od vstupu oboch krajín do Európskej únie pozorujeme rozmach dynamiky vzájomných vzťahov tak v rovine politicko-hospodárskej, ako aj kultúrnej. Celkom nedávno, v roku 2000, prekročila obchodná výmena medzi našimi krajinami 1 mld USD a minulý rok už jej hodnota dosiahla 3,5 mld USD. Svedčí to jednak o nadpriemernej dynamike, ako aj o naďalej jestvujúcich rezervách, ktoré treba stimulovať a neustále čo najefektívnejšie využívať. Podobný rozvoj stykov, hoci aj ťažšie zmerateľný, sa odohráva v oblasti cezhraničnej spolupráce, regionálnej alebo aj spolupráce miest, vysokých aj iných škôl atď. Počas svojich pracovných ciest po jednotlivých regónoch Slovenska zisťujem, že už takmer každé mesto, povedzme v Prešovskom kraji, má podpísanú partnerskú dohodu s nejakým poľským mestom. Obohacuje t
o naše vzťahy, zbližuje národy a umocňuje hospodárske styky.
Ktoré oblasti spolupráce sú podľa vás pozitívnym príkladom, a ktoré, naopak,
zaostávajú?
Ružička: Pozitívnych príkladov je veľa, uvediem len niektoré. Veľmi dobré trendy zaznamenávame v obchode, v rozvoji turistiky. Na varšavskú burzu bola uvedená prvá slovensko-poľská spoločnosť.
Dobre sa rozvíja spolupráca v oblasti bezpečnosti a boja s terorizmom -- osvedčila sa aj v tých najrizikovejších oblastiach akými je Afganistan a Irak. Slovensko vytvára s Poľskom, SRN, Lotyšskom, Litvou bojovú skupinu, rovnako prispieva do tvorby Mnohonárodného zboru Sever-Východ.
Významným z hľadiska boja proti terorizmu a boja proti organizovanému zločinu bola ratifikácia Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti a spolupráci na prihraničných územiach.
Dohoda o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní a dokladov o udelení vedeckých hodností a titulov umožňuje rozšíriť spoluprácu v oblasti vysokého školstva.
Veľmi dobre sa rozvíja spolupráca regiónov -- krajov a vojvodstiev, ktoré využívajú priaznivé podmienky súvisiace s možnosťou čerpania európskych fondov.
Na druhej strane nás čaká ešte kus práce v oblasti zlepšenia hraničnej infraštruktúry, rozšírenia možností vedecko-technickej spolupráce, podpory vývoja moderných technológií, využitia potenciálu vysokých škôl a podpory dialógu v dôležitých otázkach EÚ. Limitujúcim faktorom rozvoja je napríklad absencia priamych dopravných spojení medzi Bratislavou a Varšavou.
Kosiniak: Nazdávam sa, že najlepším pozitívnym príkladom rozvoja našej spolupráce je obchodná výmena, ktorú som už spomenul a práve tak cezhraničná spolupráca najmä v priestore Euroregiónov Tatry a Beskydy. Je to spojené s odstránením colných priehrad či iných obmedzení v prekračovaní hranice ako aj s neveľkou jazykovou barérou. Pozítívnym príkladom kontaktov sú aj nákupy Slovákov na našom území, v ktorých podľa mňa netreba vidieť nič zlé. Všetci Slováci sú v Poľsku milo vítaní, ak prichádzajú s priateľskými úmyslami.
Tešia ma početné podujatia organizované v Krakove, Varšave a v iných mestách. Slovensko sa nám stáva bližším nielen vďaka turistike ale aj prezentáciou svojej kultúry. Na druhej strane ma rovnako tešia zástupy divákov na premietaní filmov režisérov Andrzeja Wajdu a Krzystofa Zanussiho v slovenských kinách. Týka sa to aj poľskej poézie, či už tej dávnej z čias romantizmu alebo tej súčasnej, ktorá je na Slovensku známa vďaka vašim skvelým prekladateľom.
Bohužiaľ spolu s dynamickým rozvojom tovarovej výmeny aj iných kontaktov, o ktorých som už hovoril, nerozvíja sa proporcionálne cestná infraštrukúra. Ešte stále nejestvuje medzi Poľskom a Slovenskom diaľničné spojenie, slabá je aj železničná dopravy, niet priameho leteckého spojenia. Toto sú nielen podľa mňa najproblémovejšie oblasti rozvoja poľsko-slovenských stykov.
V čom vidíte najdôležitejšie nástroje pre kvantitatívny aj kvalitatívny vzostup vzájomných vzťahov a spolupráce?
Ružička: Determinantom pre ďalší vývoj vzťahov je zameranie sa na realizáciu úloh, ktoré prinášajú konkrétne efekty pre občanov. Ide napríklad o postupné odstraňovanie obmedzení v slobodách, ktoré sú základom fungovania EÚ, realizáciu projektov uľahčujúcich pohyb občanov, či služieb v rámci EÚ, ako aj spomínané skvalitňovanie infraštruktúry na slovensko-poľskom pomedzí. To sú otázky, kde je spoločný menovateľ veľmi vysoký a budúci prínos reálne merateľný. Dôležitou oblasťou je aj spolupráca v oblasti krízového manažmentu -- od súčinnosti a pomoci občanom v prípade prírodných katastrof, či nešťastí spôsobených ľudským faktorom až po prípadné teroristické ohrozenia.
Frekvencia a kvalita bilaterálneho dialógu je takmer optimálna -- väčší dôraz chceme položiť na úroveň expertnú a regionálnu, na priame kontakty samospráv, súkromnej sféry a občianskych združení. Priestor je vo využívaní nástrojov regionálnej spolupráce, akým je napríklad Vyšegrádska spolupráca, v skvalitnení dialógu a konzultačných mechanizmov v rámci Európskej únie. Zlepšenie vzájomnej informovanosti, kde dôležitú úlohu hrá okrem iného maximálna miera dôvery a včasné informovanie partnera, je pre efektívne pôsobenie v rámci EÚ jedným z kľúčových prvkov.
Kosiniak: Ktosi už bol povedal, že "najdôležitejšie je neprekážať si". Je v tom veľa pravdy, lebo v súčasnosti neexistujú administratívne bariéry, ktoré by prekážali rozvoju vzťahov. Sú už uzavreté všetky zmluvy, ktoré napomáhajú rozvoj vzťahov medzi oboma štátmi. Je tu však ešte niečo, čo by sa mohlo zmeniť, aby sa poľsko-slovenské vzťahy dostali na ešte vyšší stupeň, a to je mentalita a vedomie človeka, čo však zmeniť už nie je také ľahké. Nie každý si uvedomuje, a myslím tým obyvateľov oboch krajín, že isté správy v tlači napríklad o zlej kvalite poľských výrobkov predávaných na Slovensku sú len a len výplodom novinárov, ktorí píšu na objednávku konkurencie, či už zo Slovenska alebo iných krajín. Ani trochu tu nechcem očierňovať novinárov, že píšu nepravdy, ale chcel by som upriamiť pozornosť čitateľov a spotrebiteľov, ktorí kupujú poľské výrobky, aby nepodliehali panike a postupovali rozvážne. Všetky poľské produkty predávané na slovenskom trhu sa vy
rábajú podľa noriem spĺňajúcich požiadavky Európskej únie a teda sú rovnako bezpečné ako slovenské výrobky.
Inou rovinou, ktorá ešte ukrýva nemálo rezerv a týka sa vedomia a stereotypov predovšetkým slovenských občanov, je turistika. Máloktorý Slovák sa vyberie na sever našej krajiny. Zriedka sa stretnem s niekým, kto precestoval Mazúrsko, navštívil prístavy Baltského mora, pozrel si pamätihodnosti Vroclavu, Poznane či Gniezna. Je to oblasť, od ktorej očakávame, že sa bude naďalej rozvíjať.
Ako vidíte doterajšiu bilanciu spolupráce v rámci V4 a aké sú jej ďalšie
možnosti?
Ružička: Spolupráca V4 zohrala dôležitú úlohu v naplnení integračných ambícií jej členských krajín. Aj silná podpora Poľska a jeho najvyšších predstaviteľov pomohli Slovensku realizovať dlhodobý cieľ, ktorým bol vstup do EÚ a NATO.
Vstup do EÚ, NATO bol síce medzníkom, ale nie poslednou etapou regionálnej spolupráce štyroch krajín. Význam regionálnej spolupráce v rozšírenej EÚ, ktorá pri prijímaní rozhodnutí primárne pracuje s potrebou dosiahnutia konsenzu, je očividný. Na jednej strane zvyšuje efektívnosť a akcieschopnosť únie, na strane druhej vzájomná podpora a solidarita krajín regiónu vytvára širší priestor pre efektívnejšiu realizáciu vlastných predstáv o politike únie v tej-ktorej oblasti. Regionálna spolupráca v tomto ponímaní môže byť do určitej miery vyvážením postavenia veľkých hráčov EÚ.
Nezanedbateľnú úlohu vo vzájomnom poznávaní sa a realizácii mikroprojektov zohráva Medzinárodný vyšegrádsky fond. Jeho pozitívom je podpora tvorby stredoeurópskej súdržnosti na lokálnej a subregionálnej úrovni v oblasti mládeže, kultúry, športu a ďalších.
Kosiniak: Vyšehradská skupina má značný význam pre rozvoj tak dvojstranných, ako aj mnohostranných vzťahov. Sú politici, ktorí tvrdia, že každý členský štát tohto zoskupenia sa usiluje presadiť svoje vlastné záujmy a získať pre ne podporu. Myslím si, že to tak nie je a mohol by som uviesť veľa príkladov, keď sa dohodli spoločné ciele i spoločné stanoviská, ktoré sa potom prezentovali v Európskej únii. V4 je tiež základňou, na ktorej sa rozvíjajú spoločné projekty, a ktorá napomáha rozvoj vzťahov, predovšetkým v oblasti vedy a kultúry. V situácii, keď nejaká skupina štátov má podobné rozvojové problémy, je dobre, keď jestvuje platforma, kde si ich môžu vykonzultovať, vymeniť si skúsenosti a navzájom sa dohodnúť.
Čo považujete za kľúčové body pre spoločný alebo koordinovaný postup oboch
krajín v rámci Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a medzinárodného
spoločenstva vôbec?
Ružička: Poľsko aj Slovensko sa aktívne zapájajú do riešení praktických otázok fungovania Únie -- ako členské krajiny majú priamy prístup ku všetkým dokumentom ako aj bezprostrednú možnosť aktívne ovplyvňovať proces tvorby európskych a aliančných rozhodnutí. Medzi kľúčové oblasti blízkej spolupráce patrí intenzívny dialóg s Poľskom pri implementácií opatrení a vstupe do Schengenu, úsilie o maximálne efektívne využitie európskych fondov najmä v oblasti regionálneho rozvoja a infraštruktúry, spolupráca pri implementácii úloh Lisabonskej stratégie, kde za kľúčový prvok považujeme zabezpečenie spravodlivého prístupu k nástrojom výskumu a vývoja.
Dôležitú oblasť tvoria štrukturálne reformy, "modernizácia" fungovania EÚ - zvyšovanie jej konkurencieschopnosti v globálnom prostredí a podpora konvergencie vedecko-technického potenciálu z USA.
Dialóg o vnútornej reforme EÚ -- čiže o novej základnej zmluve -- má viacero rovín, pričom spôsob hlasovania je len jedným z mnohých kľúčových prvkov. Priebeh rokovaní o takejto zmluve má priame dopady na realizáciu priorít SR a Poľska v oblasti SZBP -- konkrétne podpora integračných ambícií Chorvátska, európskych ambícií ďalších krajín regiónu ako aj Ukrajiny.
Poľsko aj Slovensko vychádzajú v zahraničnej politike z premisy silnej transatlantickej väzby na strane jednej a synergického využitia potenciálu EÚ a NATO na strane druhej, čo otvára ďalšiu oblasť spolupráce.
Kosiniak:V časoch globalizácie sa ukazuje, že osamotené konanie jedného štátu v záujme uspokojenia jeho strategických potrieb presahuje jeho možnosti tak politické, ako aj finančné. Žiaduce je preto spojiť úsilie a kordinovať činnosť. Myslím si, že Poľsko i Slovensko majú podobné strategické problémy, napríklad s diverzifikáciou získavania zdrojov ropy a plynu. Všetci si uvedomujeme, aké následky môže mať nedostatok iných zdrojov týchto surovín. Keďže sme susediacimi krajinami, domnievam sa, že musíme spoločne hľadať riešenia v oblasti energetickej bezpečnosti. Koordinácia činnosti je možná aj v iných oblastiach, čiastočne už prebieha v rámci Vyšehradskej skupiny napríklad v poľnohospodárstve, stavebníctve, ochrane životného prostredia ako aj v ďalších oblastiach.