Nie je to tak dávno, keď patrili na okraj spoločnosti a prakticky im nikto neponúkol šancu na plnohodnotný život. Hendikepovaní ľudia.
----------------------------------
Boli odkázaní na sociálne dávky, pomoc a starostlivosť príbuzných, v najhoršom sme ich schovávali za múry ústavov. Výnimočne sa presadili v remeslách. Dnes by malo byť všetko inak. Máme zákony, ktoré im zabezpečujú možnosť vzdelania aj zamestnania. Fungujú v praxi?
Široké možnosti
Zdravotné postihnutie je veľmi široký pojem a možné pracovné uplatnenie s ním úzko súvisí. "V minulosti bol výber povolaní veľmi obmedzený a tradične išlo o nenáročné pracovné pozície s nízkym finančným ohodnotením," hovorí MUDr. Mária Orgonášová, čestná prezidentka Asociácie Organizácií zdravotne postihnutých občanov SR. "Napríklad u ťažko zrakovo postihnutých osôb sa počítalo s uplatnením ako masér, košikár alebo telefonista. U osôb s postihnutím sluchu bolo zvyčajným povolaním krajčírstvo, alebo nejaké iné remeslo." Dnes priemerná vzdelanostná úroveň hendikepovaných ľudí stúpa. A stúpa aj ich počítačová gramotnosť a technické vybavenie, čo výrazne rozširuje ich pracovné možnosti. Napríklad hlasový výstup z počítača prakticky umožňuje prácu nevidiacemu právnikovi, matematikovi alebo fyzikovi. Pri telesnom postihnutí zase stačí zabezpečiť mobilitu a bezbariérovosť prostredia. Pre takýchto uchádzačov sú potom vhodné prakticky všetky intelektuálne povolania nenáročné na fyzickú prácu. Iná situácia je pri mentálnom postihnutí. Osvedčujú sa práce v záhradníctve, niektoré remeslá alebo obslužné práce v sociálnej oblasti. Mnohokrát pri schopnosti uplatniť sa zohráva úlohu nielen vzdelanostná úroveň, ale aj vek, v ktorom k postihnutiu došlo. Teda či ide o hendikep vrodený alebo získaný chorobou či úrazom.
Zákon verzus realita
Ani vzdelanie a schopnosti však nemusia obstáť v boji s nevedomosťou a byrokraciou. Súčasný zákon o službách v zamestnanosti ukladá všetkým zamestnávateľom s počtom zamestnancov nad 20 povinnosť poskytnúť 3,2 % pracovných miest hendikepovaným občanom. Môže pritom ísť o chránené pracoviská alebo chránené dielne, na ktoré zamestnávateľ dostáva od štátu príspevok (najviac 100 % z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce, čo závisí od typu regiónu a od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese). Pri nesplnení kvóty musí zamestnávateľ platiť alikvotné odvody -- za každé neobsadené miesto vo výške 3-mesačnej minimálnej mzdy. A ak ide o neplnenie podielu zamestnávania osôb s ťažkým zdravotným postihnutím (0,2 %), odvody až vo výške 6-mesačnej minimálnej mzdy. "Prax zatiaľ ukazuje, že mnohí zamestnávatelia radšej zaplatia odvody, ako by splnili povinnú kvótu. Často to odôvodňujú nedostatočným počtom vhodných uchádzačov o prácu," hovorí MUDr. Orgonášová. Existuje aj tretia možnosť, ktorá sa teší pomerne veľkej popularite na oboch stranách. Je ňou takzvané "náhradné plnenie", pri ktorom firma zadáva zákazky chráneným dielňam -- najčastejšie na rôzne firemné reklamné predmety. Takto sa vyhne plateniu odvodov a zároveň podporí zamestnávanie hendikepovaných ľudí, aj keď nie priamo vo svojom podniku.
Málo informácií, veľa papierov
Na súčasný nepružný systém sa sťažujú obe strany. Predovšetkým im prekáža neinformovanosť o možnostiach zamestnávania hendikepovaných ľudí. Po druhé, prekáža prílišná byrokracia pri vybavovaní chránených pracovísk, ale aj administratívna náročnosť pri náhradnom plnení. Nespokojnosť plynie aj z nedostatočného zvýhodňovania zamestnávateľov. Tí majú okrem príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska právo aj na úhradu dodatočných nákladov na ich rozšírenie, úpravu priestorov, nákup pomôcok a podobne.
Vývojový trend je však dobrý. Zdravotne postihnutí občania sú kvalifikovanejší ako v minulosti a zamestnávatelia v nich pomaly začínajú vidieť nielen možnosť finančných úspor, ale aj lojálnych zamestnancov. "Skúsenosti doma i v zahraničí ukazujú, že ak je človek so zdravotným postihnutím správne začlenený do spoločnosti a do pracovného procesu, veľmi si váži možnosť tvorivo sa uplatniť. Zlepšuje si svoje spoločenské postavenie aj ekonomickú situáciu, čo sa odzrkadlí v dobrej pracovnej morálke a často aj v zlepšení zdravotného stavu," uzatvára MUDr. Orgonášová.
Zuzana Vongrejová
IB
Chránená dielňa a chránené pracovisko
Ide o pracoviská zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracujú osoby so zdravotným postihnutím, ktoré nie sú schopné nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce. Môže ísť aj o pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú, a v ktorých sú pracovné podmienky (vrátane nárokov na pracovný výkon) prispôsobené ich zdravotnému stavu. Rozdiel medzi nimi je v tom, že kým chránené pracovisko môže byť vytvorené v akomkoľvek podniku, aj v domácom prostredí (formou teleworkingu alebo samozamestnávania), pod chránenou dielňou sa rozumie pracovisko, kde je zamestnaných minimálne 50 % osôb so zdravotným postihnutím. Chránené dielne môžu poskytovať svoje výrobky alebo služby iným zamestnávateľom, ktorí neplnia povinný podiel zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím (3,2 %) ako náhradné plnenie a títo potom nemusia odviesť povinné odvody za neplnenie kvóty. Zo stránky finančnej podpory -- dotácií z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny -- nie je medzi týmito dvomi formami zamestnávania rozdiel. Dotáciu môže zamestnávateľ dostať v oboch prípadoch. Ku koncu marca tohto roku bolo na Slovensku evidovaných 4 309 chránených dielní a pracovísk, v ktorých našlo zamestnanie 8 633 hendikepovaných ľudí.