Hovoríme s Ing. Ľubomírom Drobným, CSc., zo spoločností Matador Servis, s. r. o., a Ecomat, s. r. o., o biznise s talianskymi podnikateľmi
Čo vás viedlo pustiť sa do biznisu práve s talianskymi podnikateľmi?
V roku 1987 som mal možnosť nastúpiť na desaťmesačné postgraduálne štúdium ekonomiky a riadenia v chemickom priemysle na Scuola Enrico Mattei ENI v Miláne. Okrem novozískaných vedomostí, ktoré som vzápätí nato využil pri ašpirantúre, som sa do Talianska jednoducho zaľúbil. Verte, nie je to ťažké...
Po nežnej revolúcii, odborne i jazykovo pripravený, využil som príležitosti, ktoré ponúkal otvárajúci sa trhový mechanizmus. Napokon, na Slovensku nebolo veľa ľudí, ktorí cestovali do Talianska, nadväzovali tam kontakty a podnikali. Tak, ako to bolo vtedy zvykom, založili sme s Talianmi prvé export-import spoločnosti, mix všetkého, čo bolo možné. Taký spôsob biznisu sa mi však veľmi nepozdával. Neskôr ma oslovila talianska kartonážka z Brescie, ktorá mala záujem o papierenské výrobky zo Slovenska, z Česka a Ruska. Spolupracovali sme štyri roky, predovšetkým s JCP v Štúrove, a to dovtedy, dokiaľ ho nekúpil švédsky investor, ktorý mal v Taliansku svoje zastúpenie.
Po skončení tejto aktivity sa vyskytla ďalšia možnosť serióznej spolupráce s Talianskom. Keďže som Púchovčan a púchovský Matador vlastnil v tom období petržalský Matador, ponúkli mi pripraviť továreň na predaj, pretože výrobný program nezapadal do programu materskej spoločnosti. Snažil som sa využiť svoje skúsenosti a kontakty na taliansky trh a petržalský Matador sme predali spoločnostiam Alfa Gomma, spa a PGA, spa z Milána, ktoré časť gumárenskej výroby ponechali a nevyužité haly postupne pripravovali na iné výrobné činnosti. V súčasnosti aktivity spoločnosti Matador v Taliansku pokračujú v oblasti automotive. Napokon talianske technologické zariadenia a dizajn pre automobilový priemysel sú známe a uznávané vo svete. V tejto spolupráci sa koncentrujú aj moje aktivity. Okrem toho sa venujem v spoločnosti Ecomat, s. r. o., nákupu, spracovaniu a predaju kovového šrotu, ktorého veľká časť končí v talianskych oceliarňach, kde máme vybudované veľmi dobré dlhoročné vzťahy. A nestalo sa mi, aby som niekedy odmietol akéhokoľvek talianskeho podnikateľa.
Mohli by ste prezentovať niektoré špecifiká podnikania s Talianskom, resp. zvláštnosti, pri rokovaniach s tamojšími podnikateľmi?
Tomu, ako sa Taliansko rozprestiera od severu na juh, zodpovedá aj zloženie a rôznorodosť obyvateľov krajiny. Vieme, že sever je priemyselne vyspelejší a sem teda aj smerujú naše aktivity. Pri rokovaniach s talianskymi partnermi je dôležité, aby sme spoznali ich mentalitu, hoci po rokoch skúseností si myslím, že nie je zásadne odlišná od slovenskej. Mnohí talianski podnikatelia prichádzali hneď po revolúcii s vedomím náskoku v chápaní a možnostiach trhového mechanizmu, slovom, chceli využiť to, že sme nemali veľké skúsenosti s obchodovaním so zahraničím. Pritom veľakrát aj špekulovali, a tým kazili dobré meno serióznych talianskych spoločností. Po rokoch sa situácia aj v tomto smere zmenila. Keď teraz rokujeme s talianskymi podnikateľmi, za predpokladu, že chceme dohodnúť dobrý obchod, nie je možné baviť sa voľne. Talian vie oceniť odbornú prípravu a znalosť problematiky, uznáva vecnú argumentáciu, musíte ho presvedčiť, že v danej brandži ste doma. Kto tieto skutočnosti neovláda, nemusí dobre dopadnúť, alebo až neskôr zistí, že neurobil dobrý obchod. Platí tiež, že musíte poznať svojho talianskeho partnera, správne ho odhadnúť, či mu ide o vážny obchod, alebo len "mapuje" trh. A každé stretnutie, nech už akokoľvek dopadne, malo by byť ukončené dobrým obedom alebo večerou.
Ocení taliansky partner vašu dokonalú znalosť hovorového talianskeho jazyka?
Moje osobné skúsenosti pri obchodovaní s Talianmi sú také, že najviac obchodných kontaktov som získal práve pre znalosť taliančiny. Totiž angličtinu ovládajú a používajú predovšetkým len vo veľkých spoločnostiach. Kvitujú, že ovládam nielen konverzačnú, ale aj odbornú taliančinu v tom-ktorom sektore. Veľakrát sa mi stalo, keď ma oslovili na poslednú chvíľu, že som celú noc študoval výrazy z odboru, v ktorom som dovtedy nepracoval. V začiatkoch bolo bežné, že jeden deň sme predávali bitúnok s kafilériou, na druhý deň som sa pohyboval medzi sústruhmi a nadväzne na to sme mali rokovanie s prezidentom banky. Samozrejme, od istého stupňa rokovania v nadnárodných spoločnostiach je rokovacím jazykom angličtina. Na Slovensku pôsobí asi 500 talianskych firiem, z toho 280 sú členmi Slovensko-talianskej obchodnej komory, zväčša malé a stredné podniky, ktoré požadujú, aby slovenskí partneri hovorili po taliansky. Oficiálne prekladanie je potrebné, ale nemusí byť úplne verné a môže obchod nepriaznivo ovplyvniť alebo aj zastaviť. Tak ako v iných jazykoch, ani v taliančine sa nedá prekladať od slova do slova. Na druhej strane treba oceniť snahu časti talianskych podnikateľov, ktorí hovoria slušne po slovensky. Keby ste počuli môjho talianskeho "brata" Michele Bolognu, veru by ste hneď nerozoznali, či je Slovák alebo Talian.
Je slovenský trh pre talianskych podnikateľov dostatočne atraktívny?
Talianski podnikatelia majú záujem podnikať na slovenskom trhu jednak pre blízkosť mentalít, jednak pre vyhovujúcu vzdialenosť oboch krajín. Slováci sú bližšie k obrovskému trhu štátov bývalého Sovietskeho zväzu v porovnaní s ostatnými západoeurópskymi krajinami, a tým majú Taliani záujem využívať slovenské skúsenosti a kontakty na spomenuté teritórium. Veľa firiem z oblasti automotivu sem presúva svoju výrobu aj z toho dôvodu, aby sa ako dodávatelia priblížili k výrobcom automobilov. Aj po vstupe Slovenska do eurozóny ešte nejaký čas potrvá, kým sa mzdy nových členských krajín v rámci únie vyrovnajú s ostatnými a dovtedy sa túto skutočnosť snažia využívať. Teda zostáva faktom, že mzdy na Slovensku ešte nejakých pár rokov budú nižšie, ako sú v Taliansku, a to je tiež jeden z momentov, ktorý stále láka zahraničných podnikateľov. V porovnaní s niektorými krajinami, kde sú mzdy ešte nižšie ako na Slovensku, však v náš prospech hovorí vyššia kvalifikácia, kultúra práce a serióznosť vo vzťahoch, čo je aj pre talianskeho podnikateľa veľmi dôležité. Vzhľadom na úroveň infraštruktúry a rýchlosť presunov, mnohí Taliani považujú Slovensko takmer za svoju druhú domovinu. Bonusom pre nás je tiež prítomnosť talianskej kultúry na Slovensku: vynikajúca gastronómia (aj keď nie všetky naše "talianske" reštaurácie znesú prísnejšiu kritiku), pôsobí tu Taliansky kultúrny inštitút a napokon veľvyslanec Talianska na Slovensku Antonino Provenzano, popri svojej diplomatickej misii, aktívne pomáha taliansko-slovenským podnikateľským vzťahom. Malým a stredným podnikom totiž veľmi dobre padne, keď sa o nich zaujímajú aj tunajší predstavitelia Talianskej republiky. Popri veľvyslanectve pôsobí na Slovensku Inštitút talianskeho zahraničného obchodu, veľmi silná Slovensko-talianska obchodná komora (hodnotená ako jedna z najlepšie pracujúcich v rámci Európy) a už spomenutý Taliansky kultúrny inštitút, ktorý zohráva tiež veľmi významnú úlohu.
V ktorých oblastiach, segmentoch vidíte priestor na rozširovanie vzájomnej hospodárskej spolupráce?
Za obojstranne najvýhodnejšie považujem, keď si u nás zahraničný podnikateľ, investor založí nejakú výrobnú činnosť, ktorá zamestná ľudí, súčasne približuje slovenské a talianske podnikateľské prostredie, ale môže byť aj bázou na prienik do ďalších krajín strednej, ale najmä východnej Európy. Doteraz prevažovali podnikateľské aktivity s využitím domácej pracovnej sily v drevospracujúcom, strojárskom priemysle, v obrábaní kovov, odevnom priemysle...
Pamätám sa, že pri návšteve na Slovensku dnes opäť taliansky premiér Silvio Berlusconi, vtipne poznamenal, že talianski podnikatelia sú maličkí ako mravce, no pretože ich je veľa, všade sa dostanú. Je to výstižné, lebo aj u nás radšej zakladajú malé firmy, a keď prichádza väčší investor, uprednostňuje postupný, bezrizikový rozvoj spoločnosti pred jednorazovou veľkou investíciou. Tí opatrnejší preferujú spoločné podniky pred čisto talianskym kapitálom. Príkladom môže poslúžiť priemyselný park v Šamoríne, kde podnikatelia z Vicenzi majú pekné haly, nič obrovské, ale s rôznorodým výrobným programom, ktoré perfektne fungujú. V podobných aktivitách ich podporujú slovenské i talianske makroekonomické štruktúry.
Budúcnosť vzájomných hospodárskych vzťahov vidím v intenzívnejšom využívaní talianskych technológií a dizajnu. Nepáči sa mi, keď už naši alebo talianski obchodníci niekedy aj o sto percent predražujú dovážaný taliansky spotrebný tovar a pritom veľakrát je to tovar, ktorý zaostáva za súčasnými modernými trendmi.
Majú aj slovenskí odborníci možnosť pracovať v Taliansku, tak ako napríklad Taliani na Slovensku?
Poviem príklad. Môj dobrý priateľ vyhral konkurz v milánskej firme Ranger, spa, v oblasti automotive na miesto projektového manažéra. Žije a pracuje tam mnoho Slovákov, zdravotných sestier, ľudí, pôsobiacich v službách, ale aj odborníci vo finančnej sfére, v energetike. Napríklad profesor Miertuš, špičkový svetový odborník v oblasti chémie, je riaditeľom vedeckého centra v Terste, ktoré pracuje na projekte v rámci OSN. Naše školstvo je ešte stále na vysokej úrovni, len neboli akosi príležitosti prezentovať a využívať svoje vedomosti. Ale aj táto situácia sa mení a renomované talianske spoločnosti čím ďalej tým viac prejavujú záujem o našich odborníkov.
Stretávate sa s inou, historicky bohatou kultúrou. Keď práve máte niekoľko hodín voľného času kdekoľvek v Taliansku, čomu ich venujete?
Taliansko je moja láska. Moja rodina, môj byt, moja chalupa, moje auto -- zo všetkého "vyčnieva" vrúcny vzťah k tejto krajine. Keby som aspoň raz za mesiac nebol v Taliansku, asi by som ochorel...
Teším sa na pravú taliansku stravu, najmä na frutti di mare s dobre chladeným proseccom a pesničkami od Francesco de Gregori. Nedám si ujsť derby Milano -- Inter na San Sire, F1 v Monze... Pri prehliadke výroby Ferarri sa rozum zastaví nad čistotou, ktorá tam panuje. Ale aj tak jeden z najväčších zážitkov som mal, keď v rámci oficiálnej návštevy nášho prezidenta som bol pozvaný talianskym prezidentom na večeru do paláca Qurinale, kde Taliani žasli nad umením nášho nadaného umelca huslistu Dalibora Karvaya. Pravidelne chodievame lyžovať do Dolomitov, a keď si môžem pri pracovných cestách vybrať, ubytujem sa pri mori alebo pri Lago di Garda. Kto si zájde tak dvesto kilometrov pod Neapola na Costiera Amalfitana, objaví neopísateľné krásy Talianska. Keď si vo Vatikáne, v Chráme svätého Petra sadnem do lavice a pozriem sa na diela z mramoru, zakaždým si v nemom úžase kladiem otázku, akí géniovia museli byť umelci, ktorí chrám postavili a "vymaľovali". A Toscana, Firenze, nemám slov... O Taliansku sa dá rozprávať do nekonečna.
Ľubomír Drobný (1956)
Absolvent Chemicko-technologickej fakulty SVŠT, kandidatúru obhájil na ČVUT Praha, absolvoval postgraduálne štúdium na Scuola Enrico Mattei ENI v Miláne, desať rokov odborný asistent na CHTF SVŠT, člen predstavenstva Taliansko -- slovenskej obchodnej komory, člen Taliansko -- slovenskej kultúrnej komisie, nositeľ štátneho vyznamenania Talianskej republiky za rozširovanie obchodno-kultúrnych vzťahov.
Manželka Anna (pracuje pre taliansku firmu BOZ). Dcéry Zuzana (študentka architektúry na Politecnico v Miláne), Katarína (študentka módneho návrhárstva na univerzite vo Florencii), Terézia ( študentka na talianskom gymnáziu L. Sáru).
Okrem rodiny a práce miluje šport a všetko, čo súvisí s Talianskom. Žije medzi staroturanskými kopanicami, Bratislavou a Talianskom.