Bratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti Slovenska, zaberá územie 2 053 km2 a svojou rozlohou je najmenším krajom Slovenskej republiky.
Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest -- podunajskej a severojužnej, tzv. jantárovej ceste. Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave, vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského kraja.
Z hľadiska krajinnej štruktúry je územie kraja tvorené južnou časťou Malých Karpát a územím Záhorskej a Podunajskej nížiny.
Zo severnej a z východnej strany susedí s Trnavským krajom, na juhu hraničí s Maďarskom a na západe s Rakúskom. Hranicu s Rakúskom tvorí rieka Morava a v dĺžke 37 km druhá najväčšia európska rieka Dunaj. V blízkosti hraníc kraja sú hranice Českej republiky.
Sídlom Bratislavského kraja je hlavné mesto Slovenska Bratislava s významnými politickými, ekonomickými a spoločenskými funkciami.
Územnú a sídelnú štruktúru Bratislavského kraja tvorí 73 obcí, z ktorých jedna má štatút hlavného mesta SR (Bratislava) a šesť má štatút mesta (Malacky, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Senec).
Hospodárstvo
Bratislavský kraj ako najvýkonnejší región v ekonomike Slovenska sa podieľa približne 26 percentami na tvorbe hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. V prepočte vytvoreného HDP na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily prekračuje Bratislavský kraj priemer 25 krajín Európskej únie o 15,9 percenta.
V hospodárstve Bratislavského kraja sú zastúpené všetky sektory založené na tradičnej priemyselnej výrobe tovarov. Medzi najdôležitejšie odvetvia priemyslu patrí chemický priemysel, automobilový priemysel, strojárstvo, elektrotechnický a potravinársky priemysel.
V poslednom období sa región Bratislava vyvinul na európske centrum automobilového priemyslu, ktorý prispieva 30 percentami k celoslovenskému vývozu.
V rámci štrukturálnych zmien v hospodárstve regiónu rastie význam terciárneho sektora najmä v oblasti obchodu a služieb, bankovníctva a poisťovníctva. Bratislavský kraj dlhodobo vykazuje najnižšiu mieru nezamestnanosti spomedzi všetkých krajov Slovenska a dosiahnutá výška priemernej nominálnej mesačnej mzdy je nad úrovňou celoštátnej priemernej mesačnej mzdy.
Cestovný ruch
Cestovný ruch v Bratislavskom samosprávnom kraji je vďaka svojej výhodnej geografickej polohe veľmi dôležitým hospodárskym odvetvím regiónu. Na relatívne malom území s atraktívnym krajinným prostredím, rozmanitosťou prírodných celkov a vybudovanou infraštruktúrou má vytvorené vhodné predpoklady na rozvoj rôznorodej ponuky cestovného ruchu. Medzi najvýznamnejšie oblastí a lokality cestovného ruchu v kraji patrí Bratislava ako prirodzené a vysoko dominantné turistické centrum s národným a medzinárodným významom.
Ponuka aktivít je zameraná najmä na poznávanie histórie, kultúry a tradícií v spojení s gastronómiou a nákupmi a možnosťami pre rozvoj kongresového turizmu.
Oblasť Podunajska je spojená najmä s vodou a vodnými plochami, ktoré ponúkajú ideálne možnosti pre letný pobytový turizmus, vodnú turistiku a rybolov.
Oblasť Záhoria ponúka najmä prírodné krásy, historické pamiatky a možnosti pre vodné a rekreačné športy.
Malokarpatský región je významnou vinohradníckou oblasťou Slovenska a ponúka najmä kultúrne pamiatky a ľudové tradície.
Významnou súčasťou kultúrneho dedičstva kraja je pamiatkový fond, v ktorom je registrovaných 2 560 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok a 1 951 hnuteľných pamiatok. Na zápis do Zoznamu svetového dedičstva sú navrhovaná lokalita Limes romanus s rímskymi antickými pamiatkami na strednom Dunaji a pamätník Chatama Sófera v Bratislave.
Príroda a školy
Na území Bratislavského kraja sa nachádzajú alebo do neho čiastočne zasahujú tri veľkoplošné chránené krajinné oblasti s celkovou výmerou 47 834 hektárov. Ide o Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty, Záhorie a Dunajské luhy.
Územie kraja je pokryté sieťou všetkých typov vzdelávacích zariadení v súčasnej výchovno-vzdelávacej sústave. V sieti základných škôl je 158 škôl s počtom 45 602 žiakov a v sieti stredných škôl je 115 škôl s počtom 39 637 žiakov a študentov. V oblasti vysokoškolského vzdelávania pôsobí na území kraja 11 vysokých škôl a univerzít.
Zdroj: BSK
StoryEditor