Nemá to na svedomí iba zrúcaný Berlínsky múr a trabanty, ktoré sú už iba atrakciou a veľmi dobrým zberateľským artiklom, ale najmä nová veľkolepá architektúra, ktorá zapadla a nesúperí s minulými rokmi.
Východ verzus Západ
Najstaršiu, úplne zbúranú štvrť počas bombardovania Berlína vybudovali so starou patinou. Japonskí turisti ani netušia (ak im to sprievodca nepovie), že je novo postavená.
Väčší problém však majú Berlínčania s Palácom republiky. "Nové Nemecko chce vymazať všetky naše spomienky na NDR," hovorí Walter Bechstein, učiteľ na dôchodku.
Palác republiky, postavený v roku 1976, má pohnutú históriu. Berlínsky bulvár Pod lipami (Unter den Linden), ktorý sa ťahá od Brandenburskej brány k Alexanderplatzu, kde Palác republiky stojí, býval odjakživa výkladnou skriňou nemeckej cisárskej architektúry a kultúry. Obľúbená víkendová promenáda i každodenný trh Berlínčanov. Stála a stojí tu aj Opera, Palác princezien, Dom kráľovskej gardy, Ostrov múzeí, predávala sa tu kapusta, pivo a rozliehal sa krik trhovníkov. Písala sa tu nemecká história.
Koncom 2. svetovej vojny berlínsky barokový zámok vyhorel a na príkaz Waltera Ulbrichta ho koncom 50. rokov odpálili, aby na jeho mieste postavili Palác republiky s koncertnou sálou pre 5-tisíc ľudí, kde sa odohrával aj slávny revuálny program Ein Kessel Buntes, prenášaný televíziou aj do Československa.
Po páde Berlínskeho múru sa nemecký parlament rozhodol Palác republiky zbúrať. Mladí a aj obyvatelia západného Berlína hovoria, že je to ohyzdnosť, ktorá by mala navždy zmiznúť. Spor o Palác republiky nie je len estetickým problémom. V podstate ide o spor "dvoch rôznych národov", ktoré sa ocitli v jednom štáte.
Pre východných Nemcov aj pre Liselott Schulzovú, ktorá zhromaždila už 100 000 podpisov za jeho záchranu, je to budova reflektujúca určitú dobu a miesto, kde sa ľudia stretávali, vydávali, oslavovali, kam chodili za kultúrou. Tvrdí, a nielen ona, že Nemecko sa snaží zbaviť všetkých zvyškov NDR. Proti nej stojí rozhodnutie parlamentu, ale aj iniciatíva ľudí, ktorí ho považujú za škaredú priemyselnú stavbu. O osude Paláca republiky ešte rozhodnuté nie je, no o osudoch ďalších nových stavieb sa už rozhodlo.
Hlavné mesto Nemecka je najlepším dôkazom problémov i zmien, ktoré sa udiali v Nemecku po zjednotení a po páde Berlínskeho múru. Na miestach, kadiaľ prechádzal múr, ktorý rozdeľoval nielen Nemecko, ale aj mesto, bola mŕtva zóna, kde sa 50 rokov nič nedialo. Po páde múru sa tu rozbehol veľký stavebný boom.
Najzaujímavejšie miesta
Nová architektúra zmenila tvár Berlína. Nielen rozmermi, ale aj duchovnými odkazmi. Najväčšími zmenami prešlo okolie Potsdamer Platzu a Ríšskeho snemu. Taliansky architekt Renzo Piano nadviazal na históriu mesta. Projektoval niekoľko malých bulvárov, pasáží s divadlami, kinom IMAX, s kaviarničkami, kde je stále živo a kam Berlínčania i cudzinci radi chodia.
Najväčším komplexom je 19 budov koncernu Daimler Benz. Jeho centrom je veľké kryté "námestie", okolo ktorého sú kiná, reštaurácie a európska centrála Sony. Potsdammer Platz od rána do noci žije turistami i domácimi.
V blízkosti Ríšskeho snemu vznikla mestská lokalita s dobrými bytmi, obchodmi a koncom roka 2006 sprístupnenou Hlavnou stanicou -- Hauptbahnhof. Stanica má kapacitu 300-tisíc cestujúcich denne a je najväčšou európskou päťúrovňovou železničnou stanicou.
K novým architektonickým dielam, ktoré nemali zo začiatku zelenú, patrí Pamätník holokaustu. Sedemnásť rokov trvali diskusie, akým dielom by si mal Berlín pripomenúť najtemnejšiu kapitolu z histórie národa. Zvíťazil projekt amerického architekta Petra Eisenmanna.
Neobyčajným dielom i pamätníkom je aj stavba Židovského múzea, navrhnutá Američanom Danielom Liebeskindom. Jej súčasťou je Záhrada exilu a emigrácie so siedmimi, šesť metrov vysokými stĺpmi, vo vrchole s vyrastajúcim olivovníkmi, symbolmi mieru.
Nových zaujímavých architektonických diel i projektov má Berlín veľa. Mesto je príťažlivé, vzrušujúce i meditatívne. Čaro Berlína je v jeho mnohostrannosti. V novej i starej architektúre, množstve zelene, rieke Spréve, ktorá aj symbolicky spája rôzne miestne štvrte.
StoryEditor