Je neúčelné preferovať jeden systém pred druhým

Pri príprave Programu odpadového hospodárstva SR sa vychádzalo z údajov o tvorbe odpadu získaných vyplňovaním štatistických dotazníkov pôvodcami odpadov. Podľa zahraničnej literatúry, ale aj zo skúseností získaných v rámci projektu riešenom v Československom stredisku pre výskum a rozvoj ochrany prostredia pred znečistením, program OSN/SZO v rokoch 1971 - 1976, sa konštatovalo, že zisťovanie údajov o tvorbe, množstve a zložení odpadov vyplňovaním dotazníkov producentmi odpadov má len orientačný charakter.
Treba presné údaje
Preto sa v Nemeckej spolkovej republike v rokoch 1979 - 1980 na návrh Spolkového úradu pre životné prostredie v Berlíne uskutočnila celoštátna analýza domového odpadu na základe štatistického výberu, ktorá priniesla prvýkrát presné údaje o množstve a zložení domových odpadov v celom vtedajšom západnom Nemecku.
Ako je to u nás
V problematike odpadového hospodárstva na Slovensku chýbajú zodpovedajúce údaje o druhu, množstve a zložení odpadov. Tento nedostatok sa prejavuje napríklad pri budovaní spaľovní v zdravotníckych zariadeniach a riešení poplatkov za odpad. Pred tým, ako sa pristúpi k výberu technológie nakladania s odpadom, musí sa urobiť dôkladná analýza o jeho druhu, množstve a zložení.
Objektívne údaje o zložení komunálneho odpadu sú bezpodmienečným predpokladom aj pre účinný systém separovaného zberu využiteľných surovín v obciach, stanovenie hraničných hodnôt vyťaženosti surovín. Majú význam aj pri zostavovaní bilancií druhotných surovín v rámci národnej a regionálnej koncepcie nakladania s odpadom.
Podľa zásad odpadového hospodárstva treba pre každú oblasť vypracovať koncept odstraňovania odpadov - šitý na mieru - na uskutočnenie cieľov odpadového hospodárstva. Najlepší spôsob nakladania s odpadom si vyžaduje miestne a odborné poznatky, ale aj osobnú iniciatívu, odvahu na rozhodovanie a vytrvalosť.
Nakladanie s odpadom
Medzi spôsoby nakladania s odpadmi patrí: triedenie odpadov, kompostovanie, termické využitie spaľovaním a skládkovanie. Čo sa týka nakladania, i keď nie sú rovnocenné, nie je účelné preferovať jeden systém pred druhým. Každý má svoje výhody a nevýhody.
Medzi najviac rozšírený spôsob nakladania s odpadom je skládkovanie. V súčasnosti sa budujú ešte stále reaktívne skládky s tvorbou emisií - skládkových plynov a priesakovej vody.
Na sympóziu IFAT 2002 v Mníchove zaznelo, že za posledných 30 rokov sa filozofia zneškodňovania odpadov zásadne zmenila. Legislatíva stanovila požiadavky skládkovania odpadov vychádzajúce z technického návrhu pre nebezpečné a komunálne odpady. Pred 10 rokmi sa konštatovalo, že slabé miesto odpadového hospodárstva je skládkovanie pre dlhodobé pôsobenie skladovaných nehomogénnych odpadov s rozdielnymi škodlivinami. Nemožno ich technicky primerane dlhodobo bezpečne uzavrieť, pretože vzniká priesaková voda a skládkové plyny.
Dôležitým momentom je aj dopracovanie postupov meraní, analýz, vstupných kontrol. Ešte stále existujú reaktívne skládky, ktoré bude treba po ich uzavretí postupne podľa veľkosti a obsahu odpadov sanovať.
Odhady viedli k chybám
U nás používané údaje o druhu, množstve a zložení odpadov sa zisťujú vyplňovaním dotazníkov pôvodcami odpadov, spracúva ich štatistický úrad a majú len orientačný charakter. Preto nie sú dostatočne relevantné.
Pri plánovaní spôsobov zneškodňovania odpadov sú potrebné údaje zahŕňajúce miestne hodnoty o druhu, množstve a zložení odpadov. Množstvá odstraňovaných odpadov sa musia stanoviť vážením. Odhady tokov odpadov prostredníctvom objemu viedli v minulosti k chybám. Táto situácia nastala v roku 1976 pri spustení spaľovne odpadov v Bratislave, keď sa muselo konštatovať, že je málo komunálneho odpadu na spaľovanie a hľadali sa náhradné zdroje spáliteľných odpadov z výroby.
Odpady by sa mali priebežne vážiť. Najmenšia meracia jednotka tvorby odpadu je jeden týždeň. Popri stanovení tokov množstva odpadov je jeden z najdôležitejších predpokladov poznať zloženie odpadov na účely plánovania technických systémov ich zneškodňovania.
Viac spaľovní ako odpadu
Nedostatok presných údajov o druhu, množstve a zložení odpadov sa prejavuje v praxi, napr. v zdravotníckych zariadeniach. Existujúce nové spaľovne zdravotníckych odpadov, v súčasnosti sú štyri v prevádzke, pracujú na 40-, max. 60-percentnú kapacitu. Pritom staviame ďalších šesť spaľovní a existujúce spaľovne zápasia s nedostatkom odpadu.
Nedostatok údajov o množstve odpadu sa prejavuje v praxi napr. aj v rekreačných oblastiach. Tu určujú poplatok starostovia príslušných obcí. Napríklad v okolí Bratislavy sa tento poplatok pohybuje od 300 až do 800 Sk za rok a chatu. Aj z tohto vidieť, že sadzba sa určuje od buka do buka bez ohľadu na počet ľudí, ktorí chatu používajú a ako často. Pritom si mnohí majitelia chát napriek platbe odnášajú svoj odpad domov, ako to robili aj doteraz.
Rozumné triedenie
Pri dnes preferovanom triedení si treba uvedomiť, že maximalizácia triedenia nad rozumný rámec nie je ekonomicky únosná. Kým sa hovorí o druhotných surovinách a využiteľných odpadoch, má ich triedenie význam iba v prípade, ak sú na trhu druhotných surovín žiadané, existujú technológie na ich spracovanie a takto získaná druhotná surovina v podobe nového výrobku je konkurencieschopná výrobkom z primárnych surovín. Princíp recyklácie je teda zavŕšený až kúpou výrobku z vytriedených využiteľných odpadov. Rozhodnutie o rozsahu a spôsobe triedenia komunálnych odpadov musí vychádzať z týchto skutočností.
Kým platí zákon zachovania hmoty a energie, nemožno spracovať odpad bez zvyšku. Stalo sa prakticky nemožné uzavrieť recyklačné kolobehy. Z kolobehu sa ľahko môže stať distribútor škodlivín v systéme. Neexistuje "perpetuum mobile". Materiál zostane pri každej operácii podľa zákona zachovania hmoty v prírode účinný rozdielne dlho.
Zabudli sme sa zaradiť
V rokoch 1956 - 1969 boli ústavy a organizácie v Československu členmi IAM - Internationale Arbeitsgemeinschaft für Müllforschung. Organizácia IAM so sídlom vo švajčiarskom Dübendorfe sa zlúčila s americkou spoločnosťou Public Cleansing Association a vytvorila organizáciu ISWA - International Solid Waste Association a jej prvý kongres sa uskutočnil v roku 1972 v Prahe. Po rozdelení Československa pracovníci v riadiacich funkciách v oblasti odpadového hospodárstva na Slovensku zrejme zabudli predložiť členstvo v organizácii, ktorej členom Česká republika je aj naďalej.
PET fľaše
Zálohovanie PET fliaš je iba jeden malý problém vytrhnutý z celého kontextu. Zatiaľ ani nevieme, koľko PET fliaš máme. V tlači sa uvádza 170, 200, 240 miliónov kusov v obehu, a to len z nápojov. Koľko ich vlastne je? Kde sú zahrnuté PET a ostatné obaly z čistiacich prostriedkov, chemikálií, kozmetiky, olejov, liekov atď.? Aj z tohto vidieť, že chýbajú v celom rozsahu údaje o množstve odpadu, čo je bezpodmienečne potrebné vedieť aj pre výpočet poplatkov za odvoz a zneškodňovanie, ako aj na stanovenie potrebného počtu nádob pre domácnosti, školy, úrady, hotely, internáty, supermarkety a pod.