Napriek tomu, že integračný proces do Európskej menovej únie sa už nedá zastaviť, sú štáty, ktoré zavedenie eura dobrovoľne odmietajú. Ide o trio krajín -- Veľká Británia, Švédsko a Dánsko, ktoré sú síce v Európskej únii, euru však stále hovoria nie. Medzi najväčších oponentov eura patria Briti. Nie je zriedkavosťou, keď prieskumy verejnej mienky vo Veľkej Británii ukazujú, že proti zavedeniu eura je 60 -- 70 percent obyvateľov. Briti si totiž nevedia predstaviť, že prídu o svoju libru. Jedným z častých ekonomických argumentov proti vstupu sú veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi vo využití výrobných kapacít a v hospodárskych cykloch medzi eurozónou a Veľkou Britániou. "Náš hospodársky cyklus absolútne nekorešponduje s eurozónou a pokiaľ by takýto stav existoval, zámena libry za euro by bola ekonomickou hlúposťou," uviedol nedávno Rutha Lea, šéf Institute of Director.
Dáni sa na rozdiel od Britov obávajú toho, že sa budú musieť zriecť výhod fungujúceho a štedrého systému sociálneho zabezpečenia. Odpor k euru sa umocnil, keď sa vláde v roku 2000 nepodarilo získať písomné ubezpečenie od jednotlivých členov EÚ o tom, že existujúci systém sociálneho zabezpečenia zostane v Dánsku nedotknutý. K popularite eura v Dánsku neprispeli ani sankcie Európskej únie proti Rakúsku v čase, keď do vlády vstúpila Haiderova Strana slobodných demokratov.
Aj vo Švédsku sa boja, že po zavedení eura prídu o výhody súčasného sociálneho systému, ktorý, mimochodom, Európska komisia označila za najlepšie fungujúci v únii. Veľa oponentov eura je medzi zamestnancami verejného sektora, ktorí sa boja prepúšťania. Až jedna tretina z celkovej pracovnej sily vo Švédsku totiž pracuje v tomto sektore. Priemer v únii je pritom iba necelých 20 percent.
StoryEditor