Víno popri pive považujeme za najstarší kultúrny nápoj na svete, ktorý je starý ako ľudstvo samo. O pravlasti vína neexistujú jednoznačné pramene. Z toho, čo prináša početná vinárska svetová literatúra, je zrejmé, že jestvuje viacero teórií, ako ľudia tento nápoj objavili.
Vinič rástol už pred 150 miliónmi rokov a patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Samotný termín víno pochádza vraj z gruzínskeho "gvino" a ako nápoj je spojené so vznikom civilizácie. Už človek mladšej doby kamennej zbieral a poznal aj jeho opojné účinky zo skvasených štiav bobúľ. Je známy príbeh, ako neznámy pastier objavil zabudnuté plody hrozna v odloženej nádobe. V nej prekvasením vznikla tekutina podobná vínu s opojnými účinkami na jeho organizmus. Podľa textu Starého zákona objavil praotec Noe divoko rastúci vinič, ktorý rodil trpké ovocie -- hrozno. Začal ho prihnojovať až dosiahol, že vinič mu zarodil. Hrozno bolo sladké a poskytlo mu nielen ovocie, ale po prekvasení nápoj, ktorý sa dobre pil. Za najstarších vinárov sa považujú Sumeri. Vinič sa rozšíril aj do Egypta, Sýrie, Babylonu, potom do Číny, Palestíny a Grécka. Dokazujú to nálezy semien, ktoré sú staršie ako 5 000 rokov. Pre svoju jedinečnú chuť bol najčastejšie planý "Vitis vinifera", hojne pestovaný najmä vo vyšších kultúrach Blízkeho východu, dnes v oblastiach Iránu a Izraela. Archeologická expedícia v Iráne objavila džbán s úzkym hrdlom, na jeho dne s akousi žltkastou usadeninou. Po dôkladnej analýze zistili, že obsahuje kyselinu vínnu v množstve, ktoré sa vyskytuje výhradne vo vínnych hroznách, a terebitovú živicu, ktorá sa už v staroveku používala na konzerváciu vína. Džbán bol preukázateľne vyhotovený v rokoch medzi 5400 a 5000 pred Kristom.
Aj pri Níle
Egyptskí faraóni verili, že víno je darom Osirisa, boha kvitnúcej vinice. Hrozno pestovali na brehoch Nílu. Už v r. 2700 pred n. l. faraón Tutanchamón pozdvihol kultúru výroby a podávania vína. O úrovni vinárstva a vinohradníctva v Egypte vypovedajú nájdené amfory a džbány z pálenej hliny, na ktorých je uvedený ročník vín, jeho kvalita, pôvod a dokonca aj vedúci vinice. O vyspelom vinárstve sa dá hovoriť aj v starom Grécku, na Kréte. Víno sa stalo súčasťou kultúry a považovalo sa za jednu zo základných životných potrieb. Starogréckym a starorímskym bohom vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti, bol boh Dionýz, lat. Dionysos, Bacchus, ktorému báje pripisovali aj objavenie viniča. Rimania prevzali od starých Grékov vinič aj vína. Bolo zvykom piť víno zriedené s vodou a pridávali doň aj korenie. Začali víno sceľovať, miešať, aj falšovať. Do vína miešali sadru, kriedu, drvený íl, na konzerváciu používali živicu a drvený mramor. Pridávali aj drvené kamene, perly a rôzne arómy. Z toho obdobia je zachovaná literatúra o vinárstve, v ktorej sú uvedené spôsoby pestovania a postupy pri výrobe vín. V priebehu dobývania jednotlivých území Rimanmi sa vinič rozšíril aj do týchto oblastí. Tak dorazil aj do Francúzska, Španielska, Nemecka a v rokoch 276 až 282, za vlády cisára Próba, aj na naše územie. Podľa posledných archeologických nálezov sa pri odkrývaní hrobov z doby kamennej na severe Číny v Jiahu, našla kamenná flauta zo 7. stor. pred Kristom a črepy so zvláštnou usadeninou, nápojom z ryže, medu a ovocia, pravdepodobne hrozna. Tým sa posúva nielen čínska vínna história, ale aj svetová, a tak sa prvenstvo v poznaní viniča pripisuje Číne.
Najstaršie značkové je z Cypru
Najstaršie značkové víno, ktoré ešte aj dnes je známe a populárne na celom svete, pochádza z Cypru. Sladká Commandaria sa spomína už v roku 1191. Je to najstaršie a najznámejšie značkové víno na svete dorábané iba na Cypre. Už Marcus Antonius tvrdil Kleopatre, že jej sladká láska sa vyrovná len vínu z Cypru, a preto jej venoval ostrov ako svadobný dar.
Hrozno na výrobu tohto vína sa pestuje v nadmorskej výške 900 metrov a plody sa po zbere ešte sušia na slnku. Po dvanástich dňoch zhnednú a dodajú svetoznámemu dezertnému vínu s 15 percentami alkoholu červenú až hnedastú farbu a sladkú chuť. Podáva sa ako aperitív a po dobrom jedle ku káve. Názov Commandaria získal nápoj od rytierov rádu Templárov, ktorým Cyprus od 12. do 14. storočia patril. Na ostrove mali komandatúru, teda commandariu. Mnísi sídlili v pevnosti Kolossi, kde okrem iného vyrábali aj sladkú a ťažkú commandariu, ktorú anglický kráľ Richard Levie srdce nazval "vínom kráľov a kráľom vín". Commandaria, ktorá sa dnes dorába, má označenie kvality Appellation Controlée. Najlepšie si ju vychutnáte vychladenú na 8 -- 10 °C. História hovorí, že aj francúzske víno sa v Champagne začalo dorábať z viniča, ktorý z Cypru do Francúzska priniesol križiacky rytier Thibaut IV. Zasadil ju do svojej záhrady a vyšľachtil svetoznámu značku. Podľa historických análov dokonca aj víno z Madeiry a z Tokaja pochádza z Cypru. Keď totiž v roku 1870 napadla vinič v celej Európe peronospóra, Cyprus mohol pár koreňov zachrániť a predať záujemcom. Vinárstvo sa na Cypre znova rozmohlo, keď ostrov v roku 1878 prevzali Briti.
Z Európy sa vinič postupne dostal v čase koloniálnej epochy aj do ostatných častí zemegule a zámorskými výpravami aj do Severnej Ameriky. Okolo roku 1520 sa na území dnešných Spojených štátov vysadili prvé vinohrady. Tak sa kvalitný vinič dostal aj do Kalifornie, hoci najväčší rozkvet vín z tejto oblasti nastal až po druhej svetovej vojne. Do Afriky vinič priniesli predovšetkým Francúzi, najprv do svojich kolónií, odkiaľ sa dostal aj do južnej Afriky, ktorá v súčasnosti prekvapuje najmä kvalitnými červenými vínami.
Do Austrálie a Nového Zélandu sa vinič dostal pomerne neskoro až okolo roku 1800. Vína z tejto časti sveta spolu s vínami z Južnej Ameriky sa postupne stávajú najvážnejšími konkurentmi európskych vinárskych veľmocí a kvalitné víno z týchto regiónov konkuruje a vytláča z trhov aj tradičné vínne moky.
Najstaršie slovenské vína
Najstaršie doklady o pestovaní viniča na Slovensku pochádzajú podľa archeologickým nálezov z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti -- z vrchu Molpír pri Smoleniciach. Tie naznačujú, že počiatky vinohradníctva na Slovensku sú staršie ako rímske. Slovania pri príchode na naše územie objavili už rodiace viniče. V roku 892 kráľ Svätopluk zaslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile. Tá ich nechala vysadiť v okolí Mělníka. V prvej polovici 14. storočia bolo malokarpatské vinohradníctvo schopné produkovať dostatok kvalitného vína, ktoré sa presadilo aj na blízkych zahraničných trhoch -- na Morave a v Čechách. Vpádom Tatárov bola väčšia časť viničov pod Malými Karpatmi zničená. Aby sa zničené vinohrady aj vinohradníci znovu pozviechali, uhorský kráľ Ondrej III. dal Bratislave veľké privilégiá na podporu zakladania nových viníc a oslobodzuje ich majiteľov od platenia daní kráľovi a necháva ich mestu.
Najstaršie šampanské
Švédski potápači podľa agentúrnej správy objavili v lete tohto roku pri Alandských ostrovoch medzi Švédskom a Fínskom 30 fliaš vraj najstaršieho konzumovateľného šampanského na svete vo vraku lode na dne Baltského mora. Podľa inštruktora potápania Christiana Ekstroma fľaše pochádzajú približne z roku 1780 a boli súčasťou nákladu, ktorý pôvodne smeroval do Ruska.
Švédsky znalec vín Carl-Jan Granqvist odhaduje, že každá fľaša má hodnotu až 50 000 eur. Najstaršiu registrovanú fľašu šampanského na svete z roku 1825 vlastní francúzska vináreň Pierret-Jouret
Aké sa pije dnes? - veľký rámec
V móde je ružové víno -- rosé. Stalo sa fenoménom, ktorý patrí k životnému štýlu, jeho popularita a dopyt po ňom prudko stúpajú. Len málokto vie, že vo Francúzsku dokonca prvýkrát v histórii prekonalo ružové víno svojho bieleho konkurenta a dostalo sa na druhé miesto za tradičným červeným vínom. V Českej republike za posledné štyri roky stúpla jeho výroba z 11-tisíc litrov na viac ako šesťstotisíc litrov. Je potešujúce, že sme si aj na Slovensku všimli, že ružové víno sa stáva čoraz obľúbenejšie a dopyt po ňom každoročne vzrastá. Slováci majú však najradšej biele a červené vína a na rozdiel napríklad od Francúzov pijú radšej odrodové vína. Platí to o bielych vínach a aj o červených. Cuvée vína ako harmonické zjednotenie viacerých odrodových vín sú stále na okraji ponuky. Slovenskí konzumenti majú záujem aj o drahé značkové, napríklad portské vína, africké, austrálske vína, ktoré často, žiaľ, vytláčajú z nášho domáceho trhu tradičné vínne moky.
Prichádza aj móda všetkého ekologického -- ovocia, zeleniny, víno nie je výnimkou.
Pri tomto spôsobe pestovania viniča je zakázané používanie umelých hnojív, z postrekových prostriedkov sa môžu používať len prípravky zaradené do zoznamu povolených látok a počet postrekov je takisto obmedzený. Kladie sa dôraz na zazelenanie vinohradov, používanie biologických preparátov vo vinohrade. Sú vypracované pravidlá, ktoré musia vinohradníci dodržiavať. Výnosy sú síce nižšie, ale kvalita takto dopestovaného hrozna a následne vyrobeného vína je vynikajúca. Zásad integrovanej produkcie hrozna sa drží viac-menej celá slovenská vinohradnícka a vinárska špička, aby vyhoveli požiadavkám konzumentov aj trhu.
Alžbeta Capková, snímky: autorka a archív