Rakúsko je hádam najkrajšia krajina na svete, tvrdia mnohí znalci, ktorí pochodili už kus sveta a len tak ich hocičo neprekvapí. Nie je to však náhoda.
Už niekoľkokrát za sebou túto krajinu vysokých hôr, hlbokých jazier, skvelých tradícií a výnimočnej gastronómie vyhodnotili ako ozajstný turistický raj, jeden z najlepších v Európe.
A jedna z najkrajších častí, ktorá dokonca patrí medzi pamiatky UNESCO, je Soľná komora s mestečkami Hallstatt, Gosau, Obertraun či Bad Goisern.
Úžasný svet veľhôr s obrovskými jaskyňami, nádhernými jazerami a výnimočnou faunou i flórou upúta. O to viac, ak človek navštívi lokalitu bohatú na archeologické vykopávky a osloví ho vyše 2 500 rokov stará kultúra.
Soľ nad zlato
Rozprávka Soľ nad zlato má práve v Hallstatte svoje opodstatnenie. Už v strednej dobe bronzovej začali práve tu, v kopci nad Hallstattom, ťažiť soľ, ktorá stála na samom začiatku bohatstva tohto kraja. S epochou nazvanou Hallstattská kultúra oboznamuje turistov, ale aj školopovinné deti v rámci exkurzií Múzeum v prírode, ktoré sa končia výletom do hlbokých štôlní pod jazerom.
"Kto trpí klaustrofóbiou alebo neznáša úzke priestory, musí zostať vonku," poúča usmiata sprievodkyňa uvravených školákov z Klagenfurtu, ktorí si práve tu zlepšujú znalosti z dejepisu. Následne sa všetci obliekajú do termokombinéz (pretože stovky metrov pod povrchom zeme chlad preniká až do kostí), na hlavách im pribudnú bezpečnostné prilby a hurá do tmy. Úzkym vláčikom sa vezú až do hĺbky 350 metrov pod jazerom. V jednotlivých štôlňach sa dozvedia o princípe práce ťaženia soli, o tom, ako sa vyvíjal život baníkov, ale vypočujú si aj povesť o jeleňovi, ktorý náhodne objavil nálezisko soli.
Prehliadka trvá hodinu, jej najväčším rozptýlením sú dovedna tri drevené šmýkačky, napodobeniny tých, po ktorých sa vraj kedysi baníci zľahka presúvali po svojom podzemnom pracovisku. Po návrate do prírody s bohatstvom artefaktov, ktoré ešte v roku 1846 objavil J. G. Ramsauer a zaradil ich do hallštatskej kultúry, prebehnú školáci po moste Hansa Androscha (bývalý minister zdravotníctva a filantrop), aby si v blízkej reštaurácii pochutnali na čokoládových palacinkách. Po tom, čo videli hroby, vázy, náhrdelníky a náušnice aj starobylé pohrebisko, im dobre padne obed aj cesta zubačkou naspäť do Hallstattu.
Mestečko na jazere
Hallstatt je naozaj pôvabný. Jeho šarm pramení z histórie siahajúcej do 5. storočia pred Kristom a súčasnej rakúskej dekoratívnosti, zo zmyslu pre horskú architektúru zladenú s kumštom záhradníkov.
Od 14. storočia sa tu mohli usporadúvať trhy, ale ešte do 19. storočia sa do dedinky s charakterom mestečka pri jazere dalo dostať iba na lodi alebo úzkou horskou cestou. Kto sa nechce ochladiť vo veľkej Obrej a Mamutej jaskyni, zvolí si radšej výlet loďou po malebnom Hallstattskom jazere. Z nej je pohľad na romantickú obec ešte krajší. Niektoré domy stoja na koloch priamo nad vodou, iné nad nimi kaskádovito vyrastajú pospájané uzučkými uličkami a dômyselne pestovanými ovocnými stromami, ktoré sa vinú okolo dobových fasád.
S priestorom sa šetrí, ale takmer tisícka stálych obyvateľov nezabúda na výbehy pre svoje mačky. Okrem farského kostola Nanebovzatia Panny Márie a kostnice zo 16. storočia, kde sú vo vrstvách uložené stovky lebiek, sú pre Hallstatt typické lávky pre mačky. Aby si štvornohí miláčikovia mohli pokojne vyjsť von a nič im nechýbalo, domy sú s úzkymi uličkami a so svahom, ktorý sa strmo zvažuje k jazeru, prepojené práve miniatúrnymi rebríkmi a mostíkmi, ktoré mačky hojne využívajú.
Suveníry a gastronómia
Koho unaví jazero, môže si pozrieť obchodíky s množstvom suvenírov. Pravá soľ z Hallstattu v rozličných baleniach, ale aj hit leta -- svištia masť (ktorá zahojí na tele človeka všetko, na čo si spomeniete), sú na predaj takmer v každom druhom hallstattskom dome. Tam, kde nie je obchod so suvenírmi, zriadili miestni obyvatelia reštaurácie. Smädní a hladní turisti si tu môžu pochutnať na polievke s tradičným štajerskou knedľou alebo na plnenej teľacej hrudi s divokou ryžou. Najviac však idú na odbyt rybacie špeciality z jazerných rýb.
Päť prstov a Dachstein
Pohorie Dachstein je v tesnej blízkosti. Preto by bolo škoda nevyviezť sa lanovkou na vrchol Krippenstein (2 109 m n. m.), z ktorého je nádherný výhľad do okolia. Kto má malé deti, ktorých kočík sa do lanovky nezmestí, nech nezúfa. Ihneď pri východe z lanovky na mladých rodičov čakajú hlboké aj športové kočíky, v ktorých možno dieťatko učičíkať aj v takejto nadmorskej výške.
Vyhliadkovú plošinu Päť prstov na vrchole tiež dômyselne postavili preto, aby sa turisti mohli kochať okolím. Na jednej strane sa belejú ľadovce pohoria Dachstein, na druhej sa lesknú vody Hallstattského jazera. Tých, ktorí si zabudli doma fotoaparáty, cvakne kamera, ktorá je umiestnená v ďalšej rozhľadni, vzdialenej iba 50 metrov. Doma si potom podľa návodu na internete môžu nájsť svoju fotografiu.
Eva Nová