História malokarpatského vinárstva sa začala písať už v 17. storočí, keď Pezinok, Modra a Svätý Jur získali titul slobodných kráľovských miest, Skalica ho získala dokonca v 14. storočí, najmä vďaka produkcii vína, ktoré chutilo aj korunovaným hlavám na kráľovskom dvore vo Viedni aj v Bratislave.
Vinohradníctvo a vinárstvo stáročia určovali životný štýl veľkej časti obyvateľstva v tejto oblasti. Víno sa tu dorábalo skoro v každej rodine a vinohrady sa prirodzene dedili z pokolenia na pokolenie. Túto niť pretrhol komunizmus a kolektivizácia. Po roku 1989 a reštitúciách staré vinohradnícke rodiny oprášili lesk svojho mena a väčšinou na cudzích predkomasačných pozemkoch nastúpili na dlhú a tŕnistú cestu k rodinným tradíciám a odkazu predkov. Predstavujeme cestu niektorých z nich za dobrým vínom, s úspechmi, ale aj úskaliami.
Fialovci
Martin Fiala nie je síce najmladším z vinárskej rodiny Fialovcov, ale taktovku smerovania rodinného podniku drží v ruke práve on. Má malého syna , a možno v kútiku duše verí, že mu raz vinárstvo odovzdá ako rodinný klenot. Rodina pochádza z Modry a tradícia jeho rodu siaha do devätnásteho storočia. Jano Fiala, Martinov pradedo, sa narodil v roku 1869 a hospodáril so šiestimi deťmi na ornej pôde a vo viniciach. V časoch kolektivizácie musel dedo Štefan Fiala podpísať vstup do JRD a odovzdať vinice a pôdu socialistickej veľkovýrobe. Keď im vinice v roku 2005 vrátili, boli také spustnuté a vydrancované, že Martinov otec zvažoval všetko predať. Vtedy už ako dôchodca dobre vedel, že vinice opäť vzkriesiť si vyžiada viac síl, ako mu možno v živote zostáva. To, že sa nakoniec otec rozhodol inak, iste ovplyvnil Martin a možno i Božia prozreteľnosť. Najstaršia vinica leží z ľavej strany trojkrížia na kalvárii. Kristus Pán akoby z výšky svojho utrpenia hľadel práve do tejto vinice. Možno práve on nedopustil, aby sa tradícia pretrhla. Vtedy Martin povedal: Nič nepredáme. A otec, prekvapený aj potešený, neodporoval. Odvtedy otec Ľubomír so synom Martinom v rodinnom podnikaní, kde všetci pomáhajú, dorábajú chutné a aj úspešné víno. V roku 2009 pripravili desaťtisíc fliaš vína, ktoré získalo aj viaceré ocenenia. Obaja zhodne tvrdia, že najviac ich teší, ak môžu rozdávať radosť, keď ľuďom chutí a keď v rámci rodinného podniku všetko klape. Lebo dnes je asi najdôležitejšia dôvera, keď sa môže jeden na druhého v rodine spoľahnúť. Potešilo by ich, keby sa do Modry rýchlejšie vrátila stará vinohradnícka tradícia, keby stovky hektárov nevyužitých vinohradov znova dávalo dobrú úrodu, mesto viac zviditeľnilo svoju históriu, ukázalo návštevníkom krásne staré domy s pivnicami a podporilo vinárov a podnikateľov, ktorí prinášajú nielen zisk , ale aj slávu aj za hranicami mesta aj štátu. A čo si myslia Fialovci o víne? Že kvalitné víno je ako vzácny človek. Nedá sa pochopiť po jednom dúšku. Treba sa s ním zoznámiť a niečo s ním zažiť. Len vtedy zanechá vo vás neopakovateľnú spomienku.
Masaryk
Aj keď sa Alojz Masaryk narodil v Radimove, už pár rokov je hrdým Skaličanom a pravým Záhorákom. Svoje tridsaťročné skúsenosti s vínom sa rozhodol zúročiť vo výrobe vína vlastnej značky. Prvé kontakty s vínom získal v miestnom družstve. Po presťahovaní do Skalice mal na starosti mestské vinohrady a pivnicu. Vznik firmy Víno-Masaryk sa datuje od roku 1996. Cesta v podnikaní nebola ľahká. Začal s dvoma pracovníkmi vo vlastnej malej pivnici. Postupne sa vďaka kvalitnému vínu jeho odbyt rozšíril, preto bolo treba nájsť vyhovujúcejšie priestory pre sklad, výrobu vína i predajňu. Dnes sídli firma v centre mesta, kde spolu s rodinou a ďalšími pracovníkmi firmu vedie. Vincúrom je jeho syn Ondrej, ekonómkou dcéra Andrea a predaj vína má na starosti synova manželka Žaneta. Rodina hospodári na 12 hektároch vinohradov v okolí Skalice, okrem toho časť vína dováža z južného Slovenska. Paleta pestovaných odrôd je skutočne pestrá: Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Müller Thurgau, Muškát moravský, Irsai Oliver, Rulandské šedé, Rulandské biele, Veltlínske zelené, Sauvignon, Devín, Chardonnay, Pálava, Aurelius, Milia, ktorá je už typická pre ich vinárstvo, Tramín červený, Dunaj, Modrý Portugal, Zweigeltrebe, Svätovavrinecké, Alibernet, Cabernet Sauvignon, Rulandské modré, Frankovka modrá, Nitra a André. Neodmysliteľnou súčasťou bohatej skladby je i miestna odroda Skalická frankovka, a hlavne Skalický rubín, ktorý má i veľmi zaujímavú históriu, keď sa pred takmer sto rokmi vyvážal zo Skalice do pražských lekární, kde ho predpisovali ako liek na málokrvnosť. Víno od Masaryka je bez chemikálií a rôznych prímesí. V rôznych výskumoch sa zistilo, že pôda, kde sú zasadené vinohrady v Skalici, je veľmi špecifická a odrody ako Skalická frankovka a všetky červené odrody hrozna, z ktorých je potom kvalitné zdravé víno, vynikajú vysokým obsahom antioxidantov. Alojz Masaryk ako pravý Záhorák je hrdý na záhorácku kultúru a s vlastným cuvée pod názvom ENEM ( "len" pro nás a pro naše deti) sa dostal i do Národného salónu vín. Ide o zmes Alibernetu 10 %, Cabernet Moravia 80 % a Cabernet Franc 10 %. Je to cuvée ročníka 2007, akostné značkové suché víno.
Hacaj
Tradícia rodinného podnikania Hacajovcov siaha až do polovice 19. storočia. Keď neskôr vinice v celej oblasti zničila fyloxéra, Ján Hacaj starší s manželkou Rozáliou sa nevzdali a začali vinice obnovovať. Lásku k vinohradníctvu odovzdali aj dcére Paulíne a synovi Vladimírovi, ktorí prežili ťažké časy komunizmu, kolektivizáciu aj krušné chvíle, keď im odobrali vinohrady. Napriek týmto úderom osudu sa Hacajovci snažili udržiavať staré vinohradnícke rodinné tradície. Po reštitúcii, keď nám vrátili pozemky, hovorí Ján, jeden z bratov a spoluvlastníkov firmy Hacaj, sme začali s tetou Paulínou a otcom Vladimírom klásť základy rodinnej firmy. Museli sme začínať odznova na vrátených vinohradoch v Pezinku a okolí, kupovať nové zariadenia a zavádzať moderné technológie. Dnes bratia Ján a Vladimír pestujú hrozno na vyše siedmich hektároch vinohradov v oblasti Pezinka, Modry a Svätého Jura a snažia sa dorábať víno iba z hrozna, ktoré si dopestujú. Prácu majú rozdelenú. Vladimír Hacaj sa venuje pestovaniu hrozna a výrobe vína, Ján má na starosti marketing a vínnu turistiku. Spolumajiteľom spoločnosti je ich dlhoročný rodinný priateľ Vladimír Čecetka. Keďže deti Jána Hacaja sú ešte školopovinné, do rodinného podnikania pritiahli dcéru Vladimíra, Soňu, lebo povinnosťou vinára, ako zhodne Hacajovci tvrdia, je mať nástupcu, pokračovateľa tradícií. Jedinečnosťou a špecialitou rodiny je od roku 2000 výroba šumivých sektov klasickou šampanskou technológiou, kde konzument pije tento sekt z tej istej fľaše, v ktorej aj prekvasil. Keďže tento spôsob výroby je veľmi náročný na priestor a všetky operácie sú robené ručne, Hacajovci nedodávajú svoje sekty do veľkoobchodov, iba do vinoték a gastrozariadení. Na Slovensku dodávajú šumivé vína na trh len štyria domáci výrobcovia a spoločnosť Hacaj je jednou z nich. Navyše ako jediní na Slovensku vyrábajú odrodové šumivé vína s označením ročníka. Popri šumivých vínach dorábajú Hacajovci aj tiché vína predovšetkým prívlastkovej kategórie. Všetky vína sa robia z hrozna dopestovaného v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Zo svojich výrobkov si najviac cenia pestovateľský sekt Rulandské modré, ročník 2007 BRUT, lebo je zvláštny tým, že bol vyrobený z modrej odrody a je biely.
Dudo
Modranský vinár Miroslav Dudo začal s produkciou vlastných vín v roku 2001 doslova na zelenej lúke. Dnes už spracúva hrozno zo šiestich vlastných hektárov vinohradov a z ďalších štyroch hrozno vykupuje. Ročne jeho vinárstvo vyrobí približne 70 000 fliaš vína. Okolo vína sa točil celý jeho život. Otec Bohumil síce nebol vinárom, ale pochádzal z vinohradníckeho rodu, kde prapradedo Pavol sa dožil 97 rokov. Traduje sa, že keď mal 60 rokov, ešte vysadil nový vinohrad a sám ho až do smrti obrábal. Jeho deti pokračovali v rodinnej vinárskej tradícii, preto sa aj Miroslav Dudo rozhodol, keď jeho rodine v reštitúcii vrátili vinohrady, pre podnikanie s vínom. Bol a je to beh na dlhé trate, lebo vinice boli v hroznom stave. Päťdesiat rokov trvalo, kým dostali späť svoj majetok a ďalších mnoho rokov potrvá, než z nich dostane to, o čom sníva -- najlepšie vína. Je rodákom z Modry, vyštudoval vinársku školu v Modre a v moravských Ledniciach a neskôr pracoval vo Výskumnom ústave vinohradníckom a ako šéf pivnice vinárskej školy v Modre. Je uznávaným vinárom v produkcii prírodne sladkých vín. Vyrába víno aj z menej rozšírených odrôd ako Feteasca regala, odrody pochádzajúcej z Rumunska, Veltlínske červené alebo z typickej modranskej odrody Dievčie hrozno, ktoré je podľa jeho tvorcu najúčinnejšie malokarpatské afrodiziakum. Vinárstvo si zakladá na starých odrodách, typických pre ich región. Príkladom je takmer raritné prívlastkové víno z odrody Veltlínske červené skoré, barikové Svätovavrinecké či ľadové víno z Feteaskej regaly. Tradičné odrody sa nesnaží len zachovávať, ale aj experimentovať s nimi.
Vo svojom vinárstve v Modre, ktoré ako tvrdí, je pod ochranou troch orechov (rástli tu skôr než začal stavať dom), mu v pivnici pomáha aj syn Tomáš, študent práva, ale víno aj prácu s ním má rád. K najúspešnejším vínam Dudovcov patrí Feteasca regala, hrozienkový výber, ocenené zlatou medailou na Vitis Auera v Modre 2009. Krédom Miroslava Dudu je poctivosť pri práci, svedomitosť a zodpovednosť, lebo ako hovorí, vinohrad a víno je vzácna vec, aj preto má rád modlitbičku svojho prapradeda: Pochválený buc pán Ježiš Kristus, vínečko, ty si moje šecko, kebych teba nemal, plakal bych jak dzecko.
Text a snímky Alžbeta Capková