Z hľadiska doterajšieho vývoja, súčasných požiadaviek a očakávaných zmien spojených s trhovým mechanizmom a so vstupom do Európskej únie možno predpokladať, že náročnosť práce v oblasti znaleckej činnosti sa bude zvyšovať. Problematika znalectva v ekonomických odboroch mala byť predovšetkým stredobodom záujmu nielen Ministerstva spravodlivosti SR, ale v krátkom časovom horizonte na tento účel vytvorenej špecifickej profesijnej -- stavovskej organizácie znalcov.
Žiadajú sa nevyhnutné systémové zmeny v celej organizácii znaleckej činnosti v odbore Ekonomika a podnikanie, ale aj v odbore Podnikové hospodárstvo. V súčasnosti sa v SR na krajských súdoch (bez znalcov menovaných ministrom spravodlivosti) eviduje: 301 znalcov v odbore Ekonomika a podnikanie, z toho: 127 v odvetví Účtovníctvo, 32 v odvetví Personalistika, 71 v odvetví Dane, 16 v odvetví Peňažníctvo, 55 v odvetví Finančníctvo, 62 znaleckých organizácií v odbore Podnikové hospodárstvo, z toho 61 odborníkov zahŕňajúcich audítorskú činnosť. Ak sa k tomu pripočítajú znalci vymenovaný ministrom spravodlivosti a odborníci, ktorí sú súčasťou právnickej osoby za audítorskú činnosť, tak je pravdepodobné, že počet znalcov bude v odboroch Ekonomika a podnikanie a Podnikové hospodárstvo vyše 400. Som presvedčený, že zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch a Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 263/1996 Z. z. a č. 294/2000 Z. z. z 21. 10. 2000 potrebujú nevyhnutné zmeny vo všetkých ich častiach a jednotlivých paragrafoch. Dozrel čas, aby sa znalectvo stalo profesiou, ktorá v spoločnosti má mať privilegované postavenie, ak túto činnosť budú vykonávať kompetentné osoby.
Znaleckú činnosť by mali vykonávať osoby, ktoré musia mať dostatočné znalosti z vedných disciplín, ako je účtovníctvo, daňovníctvo, finančníctvo, peňažníctvo, personalistika, audítorstvo, informačné systémy a pod., aby dokázali kvalifikovane analyzovať stav veci, objektívne a nezávisle posúdiť javy a vysloviť v procese dokazovania záver. Ak vychádzame z tejto všeobecnej formulácie, kladiem otázku: Je postačujúce pri vymenovaní za znalca pripojiť k žiadosti iba doklady, ako to stanovuje § 2 vyhlášky č. 263/1996 Z. z. o znalcoch, ďalej absolvovanie vysokej školy ekonomickej a odborná prax 10 rokov? Skúsenosti z výkonu znalectva potvrdzujú, že v tomto odbore ide o špecifické požiadavky, vysoko odborné a veľmi ťažké činnosti. Ako audítor a znalec chcem uviesť, že je to komplikovanejšia a náročnejšia činnosť, pretože každý zadaný úkon je špecificky neopakovateľný a problémový. Znalci v odbore ekonomika a podnikanie zohrávajú v štádiu dokazovania významnú úlohu. Napríklad, do pozornosti štátnych orgánov a záujmu verejnosti sa dostali nebankové inštitúcie. V porovnaní s auditom účtovnej závierky, v ktorej audítor vyjadruje "svoj názor" a klasifikuje výrokmi "bez výhrad, s výhradou a pod.", u znalca platia iné kritériá opierajúce sa o fakty, resp. dôkazné javy, prečo tento stav vznikol, aká je výška škody a aká výška ekonomickej ujmy.
Námety na zlepšenie
a) Znalci a znalecké organizácie z odboru Ekonomika a podnikanie a znalecké organizácie (ako právnické osoby) by sa mali stať členmi profesijnej znaleckej organizácie (môžeme ju nazvať združenie alebo komora znalcov) na tento účel vytvorenej zo zákona.
Úlohou tejto organizácie by malo byť:
-- združovať znalcov a znalecké organizácie vo forme členstva
-- zastupovať, chrániť a presadzovať oprávnené záujmy znalcov v SR
-- disciplinárne zakročiť v prípade, že znalecká činnosť nie je na príslušnej kvalitatívnej úrovni
-- zabezpečovať spôsobilosť vystupovať ako znalec v príslušnom odbore. Aby bola osoba spôsobilá na výkon funkcie, je žiaduce, aby vydanie osvedčenia o znalectve bolo podmienené
. vykonaním odbornej skúšky z príslušného odboru a odvetvia
˙ zložením skúšobnej komisie z členov, ktorú by menoval minister spravodlivosti; komisia by pozostávala zo zástupcov profesijnej organizácie a ministerstva spravodlivosti
-- zabezpečovať kontinuálne odborné vzdelávanie na účely udržiavania odbornej spôsobilosti, vyžadujúcej neustály prehľad o najnovšom rozvoji v danej profesii vrátane všetkých príslušných národných a medzinárodných predpisov. Znalec by mal povinne absolvovať minimálny rozsah 16 hodín povinného vzdelávania ročne, ktoré by organizovala komora, resp. združenie znalcov
-- vyjadrovať sa k návrhom predpisov, ktoré sa vzťahujú na činnosť znalcov a podnikateľov (Obchodný zákonník, zákon o účtovníctve), prípadne k iným ekonomickým činnostiam a aktivitám na území SR
-- spolupracovať s ministerstvom spravodlivosti pri vymedzení rozsahu a obsahu odbornej skúšky na vydanie osvedčenia na výkon činnosti znalca a pri vymenovaní členov skúšobnej komisie
-- vydávať, regulovať a kontrolovať etické normy, podľa ktorých budú znalci vystupovať spôsobom, ktorý vzbudzuje dôveru v ich čestnosť a bezúhonnosť, ako je to v iných profesiách (sudca, advokát a pod.)
-- zabezpečovať medzinárodný styk organizácie (komory alebo združenia) so subjektmi profesijne zameranými na znaleckú činnosť v danom odbore
-- vydávať v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti znalecké štandardy v odboroch Ekonomika a podnikanie a Podnikové hospodárstvo
b) Znalci a znalecké organizácie by mali byť poistení.
K zníženiu rizík všeobecne, teda aj rizík vyplývajúcich zo vzťahu znalec -- žiadateľ o znalecký posudok -- tretia osoba, by malo slúžiť poistenie. Znalec by sa pre výkon svojej činnosti mal povinne poistiť zo zákona.
c) Odmeňovanie za znaleckú činnosť postaviť na úroveň zodpovedajúcu zodpovednosti voči verejnosti, ktorá sa spolieha na objektívnosť a bezúhonnosť znalca. Je potrebné stanoviť hodinovú sadzbu odvodenú od audítorov, daňových poradcov, advokátov alebo komerčných právnikov. Lekári, advokáti, komerční právnici sú odmeňovaní za profesionálne posúdenie vzťahov medzi rozoznateľnými symptómami, možnou príčinou a pravdepodobnou diagnózou. Znalci by mali byť uznávaní a platení za komplexný profesionálny úsudok týkajúci sa zberu, analýzy, dokazovania a záverov, ktoré uvádzajú v znaleckých posudkoch. Súčasná odmena 200 Sk za jednu hodinu práce (v porovnaní s činnosťou vodoinštalatéra, krajčírky a pod.) je neadekvátna spoločenskému postaveniu znalca.
d) Znalecké štandardy.
Súčasnosť vyžaduje, aby sa vypracovali a uviedli do praxe:
-- všeobecne platné a uznávané štandardy pozostávajúce z primeranosti vzdelania a odbornej praxe,
nezávislosti myslenia, povinnej profesijnej starostlivosti
-- štandardy pre znaleckú činnosť: plánovanie a kontrola, záležitosti evidencie a znaleckej dokumentácie
-- štandardy, prostredníctvom ktorých by sa zostavovali znalecké posudky
e) Znalec by mal vedieť čerpať informácie pomocou výpočtovej techniky.
Počítačové spracovanie so sebou prináša zvýšenie nárokov na znalosti osôb, ktoré s počítačovým systémom pracujú. Znalec by mal mať dostatočné znalosti o výpočtovej technike, o systéme spracovania, aby mohol zistiť informácie, analyzovať a komunikovať so špecialistami na informačné technológie.
Práve rozdiely v znalostiach osôb, ktoré sa podieľajú na vytváraní počítačových systémov alebo ktoré zabezpečujú ich prevádzku, a osôb, ktoré počítačové systémy používajú alebo kontrolujú, vedú k vzniku tzv. počítačovej kriminality.
Znalci v takomto prostredí pracujú, avšak mnoho z nich si ani neuvedomuje, že sa mení rozsah a povaha dôkazných informácií, ktoré znalec musí získať pre vypracovanie znaleckého posudku. Preto je potrebné, aby sa vypracovali štandardy (príručka) na znalectvo v počítačovom prostredí.