Košický kraj sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky. Svojou rozlohou 6 752 km2 zaberá 14 percent územia
Slovenskej republiky.
Poľnohospodárska pôda zaberá polovicu výmery kraja. Počtom obyvateľov 770-tisíc je druhým najväčším krajom v rámci
Slovenska. Na jeden štvorcový kilometer tu žije v priemere 114,1 obyvateľa, čím mierne prevyšuje priemer Slovenska. K najhustejšie osídleným patria okresy ležiace na území mesta Košice. V mestských sídlach žije 56,3 percenta obyvateľov.
Na severe susedí s Prešovským krajom, na západe s Banskobystrickým krajom, na juhu hraničí s Maďarskou republikou a na východe s Ukrajinou.
Košický kraj sa administratívne člení na 11 okresov. Mesto Košice sa člení na štyri okresy (Košice I, II, III, IV). Ďalšími okresmi sú:
- Gelnica,
- Košice-okolie,
- Michalovce,
- Rožňava,
- Sobrance,
- Spišská Nová Ves
- Trebišov.
Všetky okresy okrem okresu Košice - okolie majú svoje okresné mesto (v okrese Košice - okolie túto funkciu čiastočne plní mesto Moldava nad Bodvou).
Sídelnú štruktúru kraja tvorí 440 obcí väčšinou s menším počtom obyvateľov, z toho je 17 miest - Čierna nad Tisou, Dobšiná, Gelnica, Košice, Kráľovský Chlmec, Krompachy, Medzev, Michalovce, Moldava nad Bodvou, Rožňava, Sečovce, Sobrance, Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Strážske, Trebišov a Veľké Kapušany.
Krajským mestom sú Košice, ktoré sú administratívnym, priemyselným, obchodným, ekonomickým, vzdelávacím i kultúrno-historickým
centrom východného Slovenska.
Na základe vybraných indikátorov (štatisticky sledované ukazovatele na hodnotenie úrovne rozvoja okresov) bola vykoná regionalizácia Košického kraja a vytvorili sa nasledovné skupiny okresov podľa stupňa rozvinutosti:
a. rozvinutý región, ktorý sa vyznačuje viacsektorovou ekonomickou základňou
b. stabilizované regióny, disponujúce podmienkami pre ďalší rozvoj
c. problémové regióny
stagnujúce, s jednostranne orientovaným ekonomickým potenciálom, vyznačujúce sa nízkou mierou ekonomickej aktivity, nedostatočným využívaním vlastného potenciálu, vysokou mierou nezamestnanosti,
depresné, zaostávajúce v dôsledku úpadku profilujúcich odvetví, resp. s nízkym ekonomickým potenciálom.
Dopravná sieť európskeho významu
Z hľadiska ciest európskeho významu územie Košického kraja leží na dvoch hlavných úsekoch ciest nadnárodného charakteru.
- Úsek v smere západ - východ, t. j. z Českej republiky a Rakúska v smere na východ na Ukrajinu a ďalej do ďalších štátov bývalého Sovietskeho zväzu.
- Úsek je v smere sever - juh, t. j. z Poľska a pobaltských štátov v smere na Maďarsko a ďalej na Balkán.
Územím Košického kraja prechádzajú medzinárodné cestné ťahy:
Hlavná európska cesta E50 (D1, I/50, I/68) v trase: hranica Prešovského kraja/Košického kraja - Košice - Michalovce - štátna hranica SR/UA
Vedľajšia európska cesta E71 (I/68) v trase: Košice - Milhosť - št. hranica SR/MR
Doplnková európska cesta E571 (I/50) v trase: hranica Banskobystrického kraja/Košického kraja - Rožňava - Košice
Cesta E 571 (I/50) nie je zaradená do siete transeurópskych
magistrál.
Sieť transeurópskych magistrál TEM (Transeuropean Motorway - Rím 1991) na území Slovenska obsahuje sedem úsekov E ciest zoskupených do ťahov TEM 1 až TEM 7.
Územím Košického samosprávneho kraja prechádzajú trasy:
TEM 4 (D1, I/50) v trase ciest D1, I/50: hranica Prešovského kraja/ Košického kraja - Košice - Michalovce - št. hranica SR/UA
TEM 6 (I/50, I/68) v trase: Košice - štátna hranica SR/MR
Cestná sieť kraja
V Košickom kraji je spolu 2 379,3 km ciest (D, I, II. a III. triedy), na dĺžke cestnej siete Slovenska sa kraj podieľa 13,4 percenta. Dĺžka
ciest:
- I. triedy je 366,651 km (15,5 percenta),
- II. triedy je 586,440 km (24,7 percenta),
- III. triedy je 1 420,872 km (59,6 percenta).
Vybudovaný diaľničný úsek v dĺžke 5,32 km je v okrese Košice - okolie a má iba 0,2-percentný podiel na cestnej sieti kraja. Pri celkovej rozlohe kraja (6 752 km2) je hustota ciest 0,352 km/km2.
Kvalita cestných sietí v Košickom kraji výrazne zaostáva a nie je na vyhovujúcej úrovni. Nie je vybudované diaľničné prepojenie kraja s inými regiónmi. Diaľnica, ktorou sú spojené iba krajské mestá Košice a Prešov, pokračuje severnou trasou smerom na Žilinu a Bratislavu.
Prepojenie kraja s hlavným mestom SR Bratislavou južným cestným ťahom je na úseku Košice - Zvolen nekvalitné, o čom svedčí aj vysoký počet dopravných nehôd. Z hľadiska kvality je nevyhovujúce aj severojužné prepojenie smerom na hranicu s Poľskom a Maďarskom.
Medzi priority kraja i mesta patrí v rámci severojužného prepojenia výstavba rýchlostnej komunikácie medzi Košicami a hranicou
s Maďarskom.
Zdroj: ksk