Pálenice na Slovensku
Kým vlani sa odhadoval počet domácich páleníc na Slovensku na 15-tisíc, podľa denníka SME je v súčasnosti pravdepodobne až 30 000 nelegálnych páleníc. Odhady Združenia pestovateľských páleníc Slovenska hovoria o tom, že najviac takýchto páleníc je na Záhorí, východnom a južnom Slovensku. TASR uviedla, že najviac je ich v okolí Trenčína a Trnavy. Na Slovensku sú však aj okresy, kde nie je ani jedna legálna pálenica. Napríklad na Záhorí, Orave či na východe republiky. Naopak, najviac je ich v okolí Trenčína a Nitry. Zdalo by sa teda, že "tvrdé" sa pije iba tam. To by však nesmeli medzi Váhom a Uhom existovať čierne pálenice, ktorých sú tisícky. Veľká časť domácností na Slovensku sa nezaobíde bez kvalitnej domácej pálenky, no okrem slivovice, hruškovice či jablčného calvadosu je možné sa niekedy stretnúť aj s veľmi netradičnými destilátmi. Pije sa však aj napríklad známa drienkovica spropagovaná bývalým prezidentom Rudolfom Schusterom, liečivé účinky údajne má silno aromatická chabzdovica a domáce bary niekedy ukrývajú napríklad aj pálenku z repy, ktorú na západnom Slovensku premenovali úsmevne na zajačí koňak.
Väčšinu z týchto "špecialít" však pália domáci majstri na nelegálnych zariadeniach.
Čo nesmie 134 oficiálnych páleníc na Slovensku, bez problémov podľa neho spracujú tisícky domácich destilačných zariadení. Problém s nelegálnou výrobou pálenky zostane aktuálny, pokiaľ sa nezníži spotrebná daň z alkoholu, ktorú musia pálenice odvádzať štátu. Za liter čistého liehu štát zinkasuje 141,50 koruny (4,69 eura), čo je zhruba 74 korún (2,46 eura) za liter 52-percentnej pálenky. Zmena zákona platná od začiatku septembra zvýšila iba množstvo čistého liehu, na ktoré sa vzťahuje táto nižšia sadzba dane, a to na 43 z pôvodných 30 litrov na domácnosť. Nad toto množstvo už musí pestovateľ zaplatiť dvojnásobnú daň.
Ako na Morave?
Na severnej Morave má pálenie alkoholu už minimálne päťstoročnú tradíciu. Hoci, napríklad, liehovar Jelínek vznikol až v 19. storočí. Jeho zakladateľom bol Zikmund Jelínek a žezlo po ňom prebral jeho syn Rudolf. Dnes je liehovar v súkromných rukách, rodinným podnikom však už nie je.
Hoci sa tu páli takmer všetko ovocie, jeho pýchou je "kóšer" slivovica. Čo to znamená? "Označenie je najmä zárukou kvality. K samotnému páleniu ovocia sa dostaví pracovník židovskej agentúry, ktorý skontroluje kvalitu ovocia a dohliada aj na jednotlivé fázy výrobného procesu." Takúto slivovicu potom môžu piť aj Židia a fľaša je označená ich tradičnou šesťcípou hviezdou. Jej samozrejmosťou je neobmedzená záruka. Nepokazí sa ani za tisíc rokov.
Niečo z histórie
Po prvý raz sa podarilo vyrobiť čistý alkohol v 11. storočí, pravdepodobne destiláciou vína. Okolo roku 1400 sa alkohol začal vyrábať z obilia a v 18. storočí sa podarilo vyrobiť alkohol z prekvasených zemiakov.
Liehoviny sú alkoholické nápoje, ktoré obsahujú najmenej 22,5 obj. % alkoholu (presnejšie etylalkoholu). Svojím vzhľadom a zložením sa líšia od piva a vína. Získavajú sa buď destiláciou zo skvasiteľných surovín, alebo sa vyrábajú zmiešaním liehu, vody, aromatických a chuťových látok, prípadne aj cukru.
O liehovaroch
Podľa spracúvaných surovín možno rozdeliť liehovary na poľnohospodárske (spracúvajú zemiaky, obilie, cukrovú repu, cirok), priemyselné (melasa), konzumné (ovocie -- vyrábajú ušľachtilé destiláty),
ulfitové (odpadové výluhy z celulózy -- technický a denaturovaný lieh). V škrobnatých surovinách sa musí najprv škrob ako polysacharid pomocou enzýmov premeniť na jednoduché cukry. Pri výrobe v liehovare (alebo pálenici) vyteká lieh cez merací prístroj -- liehomer (pod úradným uzáverom), ktorý zaznamená množstvo a odoberá vzorky na zistenie koncentrácie, čo slúži na kontrolné účely. Liehoviny rozdeľujeme na ušľachtilé (pravé destiláty): sú to výrobky pripravené destiláciou z vykvasených surovín (víno, ovocie, obilniny), obsahujú 40 -- 60 % alkoholu, nesmú obsahovať pridávaný lieh, môžu sa však vodou upraviť na nižšiu koncentráciu. Zaraďujeme sem ovocné (pravá slivovica, calvados, hruškovica, čerešňovica,...), vínne (koňak, brandy, vínovica,...), ostatné (whisky, gin, rum, arak, ražná...)
Slivovica sa vyrába zo zrelých sliviek kvasením v otvorených nádobách a dvojnásobnou destiláciou. Má sa nechať aspoň rok dozrievať, aby sa upravili jej senzorické vlastnosti. Podobne sa vyrábajú ušľachtilé destiláty ako čerešňovica, malinovica, hruškovica a pod. Borovička sa vyrába z plodov borievky obyčajnej.