Skupina MOL pôsobí v desiatich krajinách Európy. Automobilovým turistom je v týchto krajinách k dispozícii množstvo čerpacích staníc skupiny. Prinášame pre nich niekoľko typov, ktoré na potulkách letnou Európu by rozhodne stáli za pozornosť. Vyberali sme z tých najzaujímavejších, zapísaných v Zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.
Slovinsko
Škocjanské jaskyne
Systém vápencových jaskýň v oblasti Kras na juhovýchode Slovinska, zahŕňajúci prepadnuté závrty, viac než 5 km podzemných priestorov, jaskyne viac než 200 metrov hlboké s mnohými vodopádmi. Ide o jedno z najvýznamnejších miest na svete na štúdium krasových javov vo vápenci.
Oblasť okolo jaskýň je pre archeológov veľmi bohatá. Nachádzané sú tu pamiatky od doby pred 10 000 rokmi až po súčasnosť. Drahocenné archeologické nálezy ukazujúce na vplyv gréckej civilizácie boli objavené v Mušej jaskyni, kde sa nachádzal na konci doby bronzovej a začiatku doby železnej jaskynný chrám. V regióne sa nachádzalo jedno z najvýznamnejších pútnických miest v Európe, kde bol uctievaný kult posmrtného života a kde sa komunikovalo s dušami predkov.
Od roku 1986 sú jaskyne na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Srbsko
Stari Ras a kláštor Sopocani
Na okraji mesta Stari Ras, ktoré bolo prvým hlavným mestom Srbska, je impozantná skupina stredovekých pamiatok. Skladá sa z pevnosti, kostolov a kláštorov. Kláštor v Sopocani je pripomienkou kontaktov medzi západnou civilizáciou a byzantským svetom.
Stari Ras bolo jedným z prvých hlavných miest stredovekého srbského štátu Raška. Založené bolo medzi 9. a 10. storočia a opustené v 13. storočí. Stari Ras ležalo uprostred rastúceho impéria, na križovatke medzi Jadranom, Bosnou a Kosovom.
Predpokladá sa, že stredoveké mesto Ras bolo založené za vlády Jovana II Komnina (118 -- 1143). V Stari Ras sú tri archeologické lokality: opevnenie Gradina, jaskyne spolu s kláštorom sv. Arhandel a Pazarište so zvyškami domov.
Od roku 1979 sú v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Chorvátsko
Dubrovník
Dubrovník nazývajú aj Perlou Jadranu. Nachádza sa pri Jadranskom mori a má okolo 43 000 obyvateľov.
Mesto má veľké, charakteristické, úplne zachované historické centrum obklopené hradbami, prístav a medzinárodné letisko.
Historicky mesto, založené v 7. storočí, spočiatku tvorilo slobodnú kupeckú republiku (Ragusa, Dubrovnícka republika), ktorá bola najprv pod nadvládou Benátok, potom Uhorska, od roku 1526 Osmanskej ríše a ktorú roku 1806 v čase napoleonských vojen obsadili a zrušili Francúzi. V roku 1667 mesto takmer zničilo zemetrasenie.
Od roku 1814 Dubrovník patril Rakúsku, od 1918 štátu južných Slovanov (Juhoslávia), od roku 1991 nezávislému Chorvátsku.
Patrónom Dubrovníka je Svätý Blažej, ktorému bol zasvätený kostol na námestí Luža. Inak tu nájdeme i veľké množstvo impozantných kláštorov a dokonca i synagógu z 15. storočia.
Iba v štyroch mestách Európy sa zachovali mestské hradby tak ako v Dubrovníku.
V roku 1979 bol Dubrovník zapísaný do Zoznamu pamiatok kultúrneho dedičstva UNESCO.
Rakúsko
Horská dráha Semmering
Semmeringbahn vznikla ako prvá európska horská železnica s normálnym rozchodom. Je považovaná za prvú skutočnú horskú železnicu na svete. V súčasnosti je plne funkčnou súčasťou rakúskej južnej železnice a je jednou z najviac vyťažených horských tratí v krajine. Je 41,7 kilometra dlhá a vedie z Gloggnitz cez Semmering do mesta Mürzzuschlag.
Železnica Semmering bola už v čase svojho vzniku považovaná za harmonickú kombináciu technológie a prírody. 16. mája 1854 prešli traťou cisár a cisárovná a 17. júla 1854 bola železnica slávnostne otvorená a odovzdaná do užívania. Ponúka nádherný výhľad na oblasť Semmeringu. Na jej trati je 15 tunelov, 16 viaduktov a 100 murovaných oblúkových a železničných mostov.
Pri stavbe trate stavitelia vôbec nepoužili oceľ ani železo. Na stavbe pracovalo okolo 20 000 robotníkov, ktorí mali k dispozícii len málo stavebných strojov a čierny pušný prach s malou výbušnou silou. Asi 1 000 robotníkov prišlo o život kvôli úrazom, ale hlavne kvôli týfusu a cholere.
Semmeringbahn bola v roku 1998 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Taliansko
Alberobello
Je známe najmä vďaka svojej unikátnej architektúre -- miestne domčeky sú postavené v tzv. štýle trullo, ktorý je typický svojimi úzkymi uličkami a domami s kužeľovitými strechami. Je to malé mesto v talianskej provincii Bari v Apulii, v ktorom žije približne 10-tisíc obyvateľov.
Mesto vzniklo v druhej polovici 16. storočia. Túto formu obydlia údajne vymyslel knieža Gian Girolamo II., aby ušetril na daniach. Vtedy sa totiž dane platili z domov murovaných pomocou malty. Knieža preto nechal svojich chudobných dedinčanov stavať domy vrstvením nalámaných kameňov do kruhu a bez malty, potom stavbu zastrešili kužeľovou strechou a nakoniec ju utesnili hlinou -- tak vzniklo trullo -- nemurovaný dom. Domy teda boli budované ako provizórne stavby, ľahko demolovateľné. V roku 1797 sa skupina alberobellských odvážlivcov vydala do Tarenta požiadať o pomoc kráľa Ferdinanda I. Sicílskeho, ktorý ich prosby vypočul a 27. mája 1797 vydal dekrét, ktorým sa táto malá obec stala slobodnou.
Domčeky mali pôvodne iba jednu miestnosť štvorcového pôdorysu so silnými stenami vysokými približne 1,5 m. Kryty sú kužeľovitou strechou zdobenou bielymi znakmi, steny sú žiarivo biele natreté vápnom. V domčekoch v štvrti Piccola sa stále býva, v štvrti Rione Monti na protiľahlom kopci sú už domčeky turistickou atrakciou.
Až do 30. rokov 20. storočia sa nikto o tieto na bielo natreté guľaté domy chudobných dedinčanov nezaujímal, dnes sú však národnou pýchou a od roku 1996 je mestečko zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Maďarsko
Hollókő
Palócska dedina Hollókő v Maďarsku je charakteristická tradičná a unikátna dedina zo 17. -- 18. storočia, ktorá je dodnes zachovaná. Nestala sa múzeom iba preto, že obyvatelia časť budov stále používajú. Hollókő je typická dedina s jednou ulicou. V centre, na malom kopci, stojí malý kostol s drevenou strechou z roku 1889. Domy sú natreté bielym vápnom, majú drevené verandy a staré krovy. Do zoznamu UNESCO patrí 67 chránených sedliackych domov. Dnes žije v dedine asi 400 obyvateľov, 70 percent z nich sú dôchodcovia. Tradície Hollókő sa dodnes dodržiavajú.
Hollókö znamená Havrania skala. V roku 1987 bola dedina Hollókö zapísaná do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.
Rumunsko
Dediny a opevnené kostoly v Transylvánii
Opevnené kostoly sú unikátnym a zaujímavým fenoménom. Možno ich nájsť už len niekoľko. Saské obce sa v Transylvánii objavili v trinástom storočí. Nemeckí kolonisti sa usadili v tejto oblasti a mali tu osobitné postavenie. Bola to veľmi silá komunita farmárov, remeselníkov a obchodníkov. Keďže sa v regióne nachádzali pod neustálou hrozbou osmanskej a tatárskej invázie, stavali si okolo svojich miest a kostolov opevnenia. Dôležité mestá boli opevnené a menšie komunity vytvárali opevnenie sústredené okolo kostola. Transylvánské dediny sa často utvárali okolo opevneného kostola.
Dnes sa skupina šiestich bývalých saských a jeden Székely kostol i s priľahlými dedinami nachádzajú od roku 1999 na zozname svetového dedičstva UNESCO:
Meno * Kraj
Biertan * Sibiu
Câlnic * Albumu
Dârjiu * Harghita
Prejmer * Braşov
Saschiz * Mureş
Valea Viilor * Sibiu
Viscri * Braşov
Bosna a Hercegovina
Starý most v Mostare
Pochádza zo 16. storočia a preklenuje rieku Neretvu v Bosne a Hercegovine. Spája dve časti mesta Mostar.
V novembri 1993, v období bosnianskej vojny, bol tento most ako symbol vzájomného súžitia bojujúcich strán úmyselne zničený explóziami. Vďaka veľkému úsiliu bol s pomocou tureckých inžinierov znovu postavený. Nové otvorenie sa uskutočnilo 23. júla 2004.
Kamenný most v Mostare bol počas storočí symbolom etnickej rôznorodosti Bosny. Elegantný Starý most z bieleho mramoru dával mestu osobitný charakter od svojho dokončenia v roku 1566. Mesto Mostar dostalo meno práve od slova most.
Podľa legendy osmanský architekt Mimaj Hajrudin pred odstránením podporného lešenia ušiel z mesta v strachu pred vládcom Sulejmanom Veľkým, ktorý staviteľovi údajne pohrozil popravou, ak by sa majestátny oblúk zrútil. Most však prežil nielen odstránenie lešenia, ale aj 427 rokov invázií, vojen a živelných pohrôm, ktoré tvorili históriu tohto regiónu.
V roku 2005 bol most zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Česko
Český Krumlov
Český Krumlov je okresné mesto v Juhočeskom kraji. Má približne 14 000 obyvateľov a preteká ním rieka Vltava. Mestská pamiatková rezervácia sa od roku 1992 nachádza na zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Prvá zmienka o meste je z roku 1253. Meno Krumlov zrejme pochádza z nemeckého výrazu "krumme Aue" (krivý luh), ktorý odkazuje na polohu mesta medzi esovitými zákrutami rieky Vltavy.
Zámok Český Krumlov postavili už pred rokom 1253 krumlovskí páni v gotickom štýle. Potom, ako v roku 1302 vymreli, pripadol zámok a krumlovské panstvo rodine Rosenbergovcov. V roku 1602 kúpil Krumlov cisár Rudolf II. Po bitke na Bielej hore dosadili Habsburgovci na mnohé miesta nových feudálov, verných kráľovskej dynastii. Pravdepodobne z tohto dôvodu daroval cisár Ferdinand II. Krumlov Schwarzenbergovcom.
Slovensko
Levoča
Levoča je mesto na východnom Slovensku ležiace v Prešovskom kraji. Od 27. júna 2009 patrí do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Tatári v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako "Leucha", je listina Belu IV. z roku 1249.
V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto.