Európska komisia chce zväčšiť šance na prežitie európskeho zbrojného priemyslu a súčasne má záujem o zlepšenie konkurenčnej schopnosti jednotlivých výrobcov. Usiluje sa preto o rozsiahlu reformu rámcových podmienok existencie celého odvetvia.
V popredí návrhov je rozšírenie vnútorného trhu aj na túto konkrétnu oblasť, ktorú až dosiaľ charakterizuje značné rozdrobenie s nepriaznivým dosahom na konkurencieschopnosť. Komisia plánuje harmonizáciu celých zbrojných systémov i jednotlivých súčastí, užšiu spoluprácu pri zavádzaní zbrojnej techniky do výzbroje armád, ako aj spoločný vývoj a výskum.
Postup bude koordinovať vlastná zbrojná agentúra pri Rade ministrov EÚ, do ktorej patria všetky členské štáty. Komisia tak berie do úvahy výhrady viacerých vlád, ktoré na jednej strane absolútne odmietajú spoločnú politiku zbrojnej v oblasti, avšak na druhej strane si želajú efektívnejšiu spoluprácu na európskej úrovni.
Komisia očakáva, že v rozsiahlych súčastiach zbrojeného priemyslu prebehne rozsiahly konsolidačný proces. Prežitie výrobcov predpokladá úspešnú konsolidáciu na národnej i celoeurópskej úrovni, hovorí sa v príslušnom dokumente. Komisia oceňuje reštrukturalizačný proces, ku ktorému došlo v leteckom obrannom priemysle. Výslovne sa preto zdôrazňuje potreba zvýšiť súčinnosť pri vývoji pozemných a námorných obranných systémov.
Počíta sa s tým, že komisia správu predloží v najbližších dňoch. Iniciatívu odôvodňuje dosiaľ nekompatibilnými pravidlami v jednotlivých členských štátoch a z toho vyplývajúcimi mimoriadne vysokými dodatočnými nákladmi na vývoj a zavádzanie nových zbraní -- čo je ešte markantnejšie, ak sa vezmú do úvahy oveľa skromnejšie prostriedky, ktoré má Európa k dispozícii v porovnaní s Američanmi. Kým USA na tento účel ročne vydávajú 390 mld. dolárov, v štátoch európskej pätnástky ide dohromady o 160 mld. eur. Obrovský je aj rozdiel v investíciách: USA 100 mld. dolárov, Európska únia 40 mld. eur.
Komisia na jednej strane zdôrazňuje nutnosť tesnejšej kooperácie s USA, napr. pri vývoji nového bojového lietadla Joint-Strike-Fighters spoločne s firmou Lockheed Martin. Súčasne však kritizuje, že Európania so svojimi ohraničenými možnosťami na trhu ponúkajú v súčasnosti rovno tri typy bojových lietadiel -- Eurofighter, Rafale a Gripen. Naliehavú potrebu konsolidácie komisia vidí predovšetkým vo výzbroji pozemných a námorných síl. Európske podniky nie sú pre svoju zaostalú štruktúru schopné držať krok s americkou konkurenciou predstavovanou firmami ako Lockheed Martin alebo Northrop Grumman. Súčasne treba predísť výpredaju európskych podnikov. Posledným dôkazom je predaj kielskej lodenice na výrobu ponoriek HDW americkému investorovi OEP.
Pokiaľ ide o výrobu malých ponoriek, odborníci považujú kielsky závod v tejto oblasti za skutočnú "perlu". Politicky brizantný je aj plánovaný predaj výrobcu tankov Krauss-Maffei-Wegman. Siemens sa chce v ňom zbaviť štyridsaťdeväťpercentného podielu. Hlavným záujemcom je General Dynamics.
Nanajvýš opatrne sa však komisia dotýka politicky citlivej oblasti exportu zbraní. Pôvodné úvahy, aby sa harmonizovali národné prístupy, sa v dokumente neobjavujú. Takisto len zdržanlivo komisia navrhuje užšiu spoluprácu pri kontrole vývozu z členských štátov.
Európska komisia odvodzuje svoju iniciatívu aj zo zásad Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, schválených v roku 1999. Podľa komisie by sa mal spoločný postup v oblasti zbrojnej techniky opierať práve o ne. Naproti tomu o spoločný vývoj interkontinentálnych, biologických a chemických zbraní sa únia nebude snažiť, čo napokon odmietajú aj Francúzsko, aj Veľká Británia.
Predloženiu správy predchádzali podrobné konzultácie s vládami členských krajín i so zahraničnopolitickým predstaviteľom EÚ Javierom Solanom. Avšak na rozdiel od roku 1997, keď sa podobnú iniciatívu pre odpor členov nepodarilo presadiť, môže tentoraz komisia počítať so širokou podporou.
Ministri obrany členských štátov EÚ sa tvárou v tvár vlastným skromným rozpočtom už viackrát vyslovili pre užšiu spoluprácu. Pozitívne signály vyšli aj z jesenného stretnutia kancelára Schrödera a francúzskeho prezidenta J. Chiraca. J. Chirac a britský premiér T. Blair pri tohtoročnom februárovom stretnutí vo francúzskom meste Le Touquet potvrdili svoju vôľu vytvoriť aj spoločnú európsku zbrojnú agentúru. Hlavné východiská
-- vznik Európskej zbrojnej agentúry
-- prijatie smernice o medzinárodných fúziách a štandardizácii zbrojnej výroby
-- spolupráca vo vývoji a výskume, zjednotenie pravidiel pri nákupoch zbraní
Atlantická nerovnováha
Výdavky na tovar zbrojného charakteru
Americký trh -- približne 196 miliárd eur, z toho podiel Európy 0,3 %
Európsky trh -- približne 37 miliárd eur, z toho podiel USA 26 %
StoryEditor